Najvyšší súd
3 Szd 12/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej
v právnej veci žalobcu: F. N. T., so sídlom v Ž., zastúpený advokátkou JUDr. D. K., K., proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 5, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ZS
203/00009/2007/R zo dňa 06. mája 2008, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/73/2008-63 zo dňa 11. júna 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 14S/73/2008-63 zo dňa 11. júna 2009 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. ZS 203/00009/2007/R zo dňa 06. mája 2008 v spojení s rozhodnutím Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. ZS 203/00009/2007 zo dňa 27. júla 2007
m e n í tak, že poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti F. N. T., Ž., u k l a d á pokutu
vo výške 2 000 € (dvetisíc eur) určenú podľa § 50 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 64 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za
porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, pretože pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke A.
Š. v dňoch 09.12.2006 – 15.12.2006, v čase podávania kortikoidnej liečby neboli ošetrujúcimi
zdravotníckymi pracovníkmi F. N. T., kontrolované glykémie, pacientke nebol počas
hospitalizácie vyšetrený moč, a nebola odporúčaná liečba diabetes mellitus v prepúšťacej
správe.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2
písm. c/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) rozhodnutie žalovaného
č. ZS 203/00009/2007/R zo dňa 06.05.2008 ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. ZS 203/00009/2007 zo dňa
27. júla 2007 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. ZS 203/00009/2007/R zo dňa 06.05.2008
zamietol rozklad žalobcu a zároveň rozhodnutie o uložení pokuty č. 203/00009/2007/R
vydané dňa 27.07.2007 prvostupňovým úradom potvrdil na základe § 23 ods. 1 písm. e/
zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 581/2004 Z.z.) a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Zároveň rozhodol, že účastník konania
porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.) tým, že pani A. Š. v čase podávania
kortikoidnej liečby (od 09.12.2006 do 15.12.2006) neboli účastníkom konania kontrolované
glykémie, pacientke počas hospitalizácie nebol vyšetrený moč a nebola odporúčaná liečba
diabetes mellitus v prepúšťacej správe.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie orgánov prvého stupňa bolo vydané na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pričom správne orgány obidvoch stupňov sa v konaní dopustili závažných procesných
pochybností, predovšetkým nie je jasné z akého dôvodu správne orgány osoby konzultantov
vo vzťahu k žalobcovi anonymizovali, keď žalobca mal právo poznať osoby konzultantov,
aby nevznikli pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa názoru krajského súdu z obsahu
spisového materiálu nevyplýva, z akých podkladov vychádzal konzultant úradu
pri vypracovaní svojho odborného stanoviska a stanoviská konzultantov vypracované
v tejto veci si zásadne odporujú, kým stanovisko konzultanta Doc. MUDr. B. K., CSc.
uvádza, že reálne zlyhanie zapríčinilo zle liečené základné ochorenie diabetes mellitus, ktoré
pri hyperglykémii viedlo k osmotickej diuréze a pravdepodobnej dehydratácii, ktorá spolu
s nefrotoxickými liekmi zapríčinila výrazné zhoršenie funkcie už aj tak diabetickou nefropatiou
postihnutých obličiek. Veľmi pravdepodobná je aj spoluúčasť (ktorej závažnosť vzhľadom na
nevykonanie sekcie nemožno posúdiť) prebiehajúcej močovej infekcie. Zhoršenie
metabolickej kompenzácie diabetes mellitus v pooperačnom priebehu je takmer s istotou
možné pripísať kortikoidnej liečbe.
Zo stanoviska druhého konzultanta Prof. MUDr. A. Č., DrSc. vyplýva, že po operácii
sa na tretí deň objavila v oku zápalová reakcia, čo býva zriedkavá komplikácia (menej ako
1%) a pacientka mala predoperačné vyšetrenie, čo sa týka funkcie obličiek normálne, aj
dávkovanie antibiotík bolo správne a nedal sa predpokladať taký negatívny dosah účinku
gentamicínu a lekári na O. K. v T. postupovali správne.
Vzhľadom na zásadné rozporné stanoviská, bolo povinnosťou správneho orgánu tieto
rozpory odstraňovať a to aj nariadením znaleckého dokazovania.
Krajský súd uviedol, že v neposlednom rade poukazuje na to, že spisová dokumentácia
predložená súdu bola nekompletná, nenachádzala sa v nej prepúšťacia správa z hospitalizácie,
ani žiadna zdravotná dokumentácia pacientky.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhoval, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný
uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za nesprávny (nezákonný) z dôvodu rozporu
výroku rozsudku a odôvodnenia rozsudku, čo do uvedenia dôvodov na zrušenie rozhodnutia
žalovaného, keď v odôvodnení rozsudku došlo k neprípustnému rozšíreniu dôvodov zrušenia
rozhodnutí žalovaného oproti výroku rozhodnutia. Kým vo výroku rozsudku sa uvádza,
že prvostupňový súd zrušuje rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 250j ods. 2
písm. c/ a e/ OSP, teda z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu,
že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, tak v odôvodnení rozsudku sa uvádzajú dva dôvody zrušenia
rozhodnutí žalovaného rozšírený o tretí dôvod – dôvod podľa § 250j ods. 2 OSP z dôvodu
nepreskúmateľnosti.
Žalovaný uviedol, že predložil súdu na základe jeho výzvy úplnú a originálnu spisovú
dokumentáciu správneho konania, čo je jeho povinnosťou podľa OSP. Podklady,
z ktorých pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vychádzali osoby oprávnené
na výkon dohľadu (v rátane konzultanta úradu), t.j. fotokópia zdravotnej dokumentácie
pacienta, sú súčasťou spisu o výkone dohľadu, nie sú časťou spisu správneho konania.
Vychádzajúc z ustanovenia § 25 zákona č. 576/2004 Z.z. nemôže poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti odovzdať úradu originál zdravotnej dokumentácie, alebo jej časti. Podľa tohto
ustanovenia má úrad na účely výkonu dohľadu právo na sprístupnenie zdravotnej
dokumentácie v celom rozsahu a to formou nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie,
prípadne si môže urobiť na mieste výpisky alebo má právo na vyhotovenie kópie zdravotnej
dokumentácie v celom rozsahu potrebnom na určenie výkonu dohľadu konkrétnej veci.
Žalovaný uviedol, že v tomto prípade prvostupňový orgán pri rozhodovaní o uložení sankcie
nevychádzal zo zdravotnej dokumentácie pacientky, ale zo skutočností uvedených v protokole
č. 67/2007 o vykonanom dohľade. Zdravotná dokumentácia pacientky nebola podkladom
rozhodnutia o uložení sankcie, vydaného v správnom konaní. Z tohto dôvodu nebol a nie je
podľa žalovaného dôvod na to, aby kópia zdravotnej dokumentácie bola obsiahnutá v spise správneho konania, v rámci ktorého sa rozhodlo o uložení sankcie. Pokiaľ prvostupňový súd
tvrdí, že v spise chýbali listiny, mal si ich vyžiadať od žalovaného v rámci prípravy
pojednávania alebo priamo na pojednávaní.
Žalovaný uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pričom zdôraznil, že prvostupňový orgán dospel k zisteniam na podklade
vykonaného dohľadu a to zákonnou cestou a zistené nedostatky jednoznačne
a nespochybniteľne preukazujú porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Zdôraznil, že
žiaden platný predpis neustanovuje, či vôbec a koľko prizvaných osôb má úrad poveriť
výkonom dohľadu za účelom získania ich odborného stanoviska. Zákon č. 581/2004 Z.z. iba
pripúšťa, že ak zamestnanci úradu ako osoby oprávnené na výkon dohľadu nemajú odbornú
spôsobilosť v tej, ktorej medicínskej oblasti, na zodpovedanie vysoko odborných
medicínskych otázok môže úrad prizvať do procesu dohľadu prizvané osoby, pričom môže
byť prizvaná len jedna osoba. Úrad má pri výkone dohľadu iba jednu povinnosť – mať
jednoznačne preukázané, či došlo alebo nedošlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z.
Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením prvostupňového súdu, že v prípade ak žalobca
nesúhlasil so stanoviskom konzultanta, v uvedenom protokole o vykonanom dohľade, mal
si obstarať minimálne ďalšie odborné stanovisko iného konzultanta z príslušného medicínskej
odboru za účelom odstránenia rozporov, prípadne vo veci naradiť dokazovanie súdnym
znalcom z príslušného odboru, pretože je názoru, že v napadnutých rozhodnutiach
sa dostatočne správne orgány vysporiadali s uvedenými skutočnosťami a v druhostupňovom
rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal aj s otázkou prípadného doplnenia dokazovania
o znalecký posudok, ktorého vypracovanie žiadal žalobca. Žalobca síce podal v rámci výkonu
dohľadu námietky k protokolu, pričom osoby vykonávajúce dohľad sa s týmito námietkami
dôkladne vysporiadali v rámci výkonu dohľadu, a tieto skutočnosti sú vedené v zápisnici
č. 660/2006 z prerokovania námietok. Pretože žalobca v priebehu správneho konania
neuviedol žiadne nové skutočnosti ani žiadne nové argumenty, nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by ho zbavili zodpovednosti za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., úrad
nemal dôvod nariaďovať obstaranie konzultantského, resp. znaleckého posudku ako ďalšieho
dôkazu.
Až v podanom rozklade proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu poukázal
žalobca na existujúci rozpor, ale nie medzi oboma stanoviskami, ale na rozpor medzi
tvrdením úradu o tom, že nesledoval medicínsky významné parametre – hodnotu glykémie,
ale že zo záznamu zdravotnej dokumentácie vyplýva, že počas hospitalizácie opakovane
vykonal kontrolu glykémií. V záujme odstránenia tohto rozporu si úrad vyžiadal
od príslušného pracoviska, ktoré údajné vyšetrenia glykémie malo robiť, laboratórne výsledky
všetkých vyšetrení, ktoré boli u pacientky robené počas celej doby hospitalizácie.
Z nich jednoznačne vyplýva, že jedno vyšetrenie glykémie bolo realizované pred nasadením
kortikosteroidov a jedno na druhý deň po ich nasadení, čo nespochybnil ani žalobca. Žalovaný v danom prípade považoval za pochybenie žalobcu, že tento počas hospitalizácie pacientky,
ktorá už pred podaním kortikosteroidov mala hyperglykémiu, nesledoval a nekontroloval
pravidelne hodnotu glykémií. Tvrdenie žalobcu, že sledoval a kontroloval ich hodnotu
nezodpovedá záznamom v zdravotnej dokumentácii, pretože jedno jediné vyšetrenie glykémií
bezprostredne na druhý deň po nasadení kortikosteroidov a po zvyšnú dobu hospitalizácie
už žiadne vyšetrenie v žiadnom prípade nemôže znamenať, že žalobca pravidelne sledoval
a kontroloval hodnotu glykémií. Názor žalovaného pritom nevychádza z ničoho iného,
než z vyžiadaných výsledkov laboratórnych vyšetrení, ktoré sú jednoznačné a nezmeniteľné.
Žalovaný sa k údajnému rozporu vyjadril tak, že obe stanoviská nie sú vo vzájomnom
rozpore, ale konzultant – oftalmológ posudzoval iba oftalmologickú časť zdravotnej
starostlivosti, čo je vzhľadom na jeho špecializáciu aj pochopiteľné.
Žalovaný zdôraznil, že podkladom pre rozhodnutie bol najmä protokol o vykonanom
dohľade a jeho súčasti, z ktorého vyplýva, že tak konzultant ako prizvaná osoba,
ako aj zamestnanci vykonávajúci dohľad vychádzali aj zo zdravotnej dokumentácie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca dňa 14.09.2009 tak, že napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Trnave považuje za právne a vecne správny, má za to, že súd prvého stupňa
vykonal rozsiahle dokazovanie a vykonané dôkazy zhodnotil správne, dospel k správnym
skutkovým zisteniam. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že skutkový stav zistený správnymi
orgánmi, po úprave skutku druhostupňovým správnym orgánom, je dostatočný na rozhodnutie
a preto rozhodnutie krajského súdu ako aj žalovaného v zmysle ustanovenia § 220 OSP
v spojení s § 250j ods. 5 OSP vo výroku o uloženej pokute zmenil.
Najvyšší súd zistil, že spor medzi účastníkmi konania spočíval v skutkovej stránke
veci a následne v právnej kvalifikácii zisteného skutku ako porušenia povinnosti ustanovenej
v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.) poskytovateľ je povinný
poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá
správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu
osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí ustálil skutok nasledovne:
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani A. Š. v čase podávania kortikoidnej
liečby (od 09.12.2006 do 15.12.2006), neboli účastníkom konania kontrolované glykémie,
pacientke nebol počas hospitalizácie vyšetrený moč a nebola odporúčaná liečba diabetes
mellitus v prepúšťacej správe.
Súd pri posudzovaní skutkového stavu veci vychádzal z pripojených odborných
stanovísk Prof. MUDr. A. Č. DrSc., ktorý sa vyjadroval ako prednosta O. K. SZU a zo
stanoviska konzultanta Doc. MUDr. B. K., CSc. Internistu – diabetológa. Ďalej sa oboznámil
podrobne s protokolom č. 67/2007 o vykonanom dohľade, ako aj s vyjadreniami k záverom
protokolu č. 67/2007, ako aj s námietkou dohliadaného subjektu zo dňa 23.04.2007. na
pojednávaní dňa 18.02.2010 sa senát najvyššieho súdu oboznámil aj s časťami spisu o výkone
dohľadu, vrátane zdravotnej dokumentácie pacientky, a s obsahom prepúšťacej správy.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť
správneho rozhodnutia.
Odvolací súd na pojednávaní dňa 18.02.2010 vypočul odbornú pracovníčku
žalovaného MUDr. O. M., ktorá uviedla, že z prepúšťacej správy je zrejmé, že pacientka A.
Š., hospitalizovaná na očnom oddelení F. N. T. v období od 06.12.2006 do 15.12.2006, bola
vnímaná nielen ako pacientka z oftalmologického hľadiska, ale aj ako pacientka s ostatnými
diagnózami, ktoré sú v prepúšťacej správe uvedené, predovšetkým ide o diabetes mellitus
druhého typu, očné komplikácie cukrovky, orgánové komplikácie cukrovky – nefropatia.
Z prepúšťacej správy je zrejmé, že pacientka absolvovala operáciu šedého zákalu
v lokálnej anestéze pre predpoklad komplikácie tejto operácie nazývanej ako toxicistický
šošovkový syndróm, jej bola nasadená antibiotická liečba a liečba kortikoidmi vo forme
parenterálnej a perorálnej. Užívala aj liek na liečbu cukrovky, ale hladiny cukru v krvi neboli
pravidelne kontrolované, v prepúšťacej správe sa nachádza údaj len zo 06.12.2006: glykémia
bezprostredne pred operáciou 5,6 – hodnota v norme. Ďalšie hodnoty glykémie nie sú
uvedené.
Z obsahu zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že glykémia bola síce žalobcom
kontrolovaná a bola zistená zvýšená, ale tieto skutočnosti už neboli v prepúšťacej správe
žalobcom uvedené a nebolo s nimi ďalej pracované žalobcom, liečba mala byť korigovaná.
Pacient s hyperglykémiou by nemal byť prepustený domov, resp. keby bol prepustený
do domáceho ošetrenia tak v prepúšťacej správe by tieto skutočnosti mali byť zaznamenané.
Súd na základe obsahu spisu a následného odborného vysvetlenia špecialistu
žalovaného na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 18.02.2010 si vytvoril úsudok, že je vecne
správny záver žalovaného obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, o tom že žalobca neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, keď pacientke počas hospitalizácie v čase poskytovania
kortikoidnej liečby nekontroloval glykémie, nebol vyšetrený moč a v prepúšťacej správe
neodporučil liečbu diabetes mellitus, čo zároveň s aplikáciou s nefrotoxickými liekmi
zapríčinilo výrazné zhoršenie funkcie už diabetickou nefropatiou postihnutých obličiek,
následkom čoho bolo vážne poškodené zdravie pacientky.
Uvedené vyplýva aj zo stanoviska odborného konzultanta internistu – diabetológa
v tejto veci, ktorý zároveň dodal, že pokiaľ nebola vykonaná alebo doporučená pitva, nie je
možné urobiť jednoznačný záver o príčine smrti pacientky.
Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k prizvaným
konzultantom ako aj so záverom krajského súdu v tej časti, že stanoviská oboch konzultantov
úradu sú vo vzájomnom rozpore. Naopak usúdil, že obaja konzultanti posúdili poskytnutú
zdravotnú starostlivosť z pohľadu svojej špecializácie a odbornosti.
Zo stanoviska odborného konzultanta úradu Doc. MUDr. B. K., CSc., internistu –
diabetológa, vyplýva, že sa vyjadroval k zdravotnému stavu menovanej z pohľadu internistu –
diabetológa. Z odborného posudku je zrejmé, že renálne zlyhanie zapríčinilo u pacientky zle
liečené základné ochorenie diabetes mellitus, ktoré pri hyperglykémii viedlo k osmotickej
diuréze a pravdepodobnej dehydratácii, ktorá spolu s nefrotoxickými liekmi zapríčinila
výrazné zhoršenie funkcie už aj tak diabetickou nefropatiou postihnutých obličiek. Veľmi
pravdepodobná je aj spoluúčasť (ktorej závažnosť vzhľadom na nevykonanie sekcie nemožno
posúdiť) prebiehajúcej močovej infekcie. Zhoršenie metabolickej kompenzácie diabetes
mellitus v pooperačnom priebehu je takmer s istotou možné pripísať kortikoidnej liečbe.
Z oboch odborných posudkov odvolací súd vyvodil záver, že pokiaľ by v tomto
prípade zdravotnícki pracovníci venovali náležitú pozornosť závažnému základnému
ochoreniu pacientky diabetes mellitus stanovením glykémií po zavedení kortikoidov,
zrealizovali diabetologické vyšetrenie a adekvátnu liečbu, čo bolo v tomto prípade
oftalmológmi natoľko podcenené, že nebola doporučená ani liečba diabetes mellitus
do prepúšťacej správy z očnej kliniky, rovnako nebol venovaný dostatok pozornosti
močovému nálezu pri prijatí, bolo možné s veľkou pravdepodobnosťou predísť fatálnej
komplikácii – renálnemu zlyhaniu.
Pokiaľ ide o následok porušenia povinnosti v podobe smrti pacientky, súd konštatuje,
že táto udalosť nie je z obsahu administratívneho spisu jednoznačne preukázaná stavom veci,
ktorý bol zistený správnymi orgánmi ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1
prvá veta OSP). Ide o doteraz nepreukázanú časť skutku.
Podľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore
alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občiansko-právnych, pracovných, rodinných
a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní
tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané
správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach uvedených v § 250i
ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej
sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej
veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok
súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu
rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku,
pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli
v konaní pred správnym orgánom.
Podľa § 64 ods.2 zákona č.581/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2010 úrad môže
uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2
pokutu až do výšky
a) 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu,
b) 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.
Platná právna úprava, na rozdiel od tej, ktorá bola platná v čase skutku, už stanovuje
kritériá pre určenie výšky sankcie a aj priaznivejšiu sankciu, keď zákonné rozpätie
pre uloženie pokuty je stanovené len hornou výškou zákonného rozpätia, oproti úprave
účinnej v čase spáchania skutku, keď bola zákonom stanovená dolná hranica pokuty
a to najmenej 100 000,-- Sk. Ide teda o úpravu zjavne výhodnejšiu pre subjekt,
ktorý sa dopustil správneho deliktu, a použiteľnú aj na uloženie sankcie subjektu,
ktorý sa deliktu dopustil aj pred nadobudnutím jej účinnosti s poukazom na znenie článku 50
ods. 6 Ústavy SR. Podľa názoru súdu, zásada určená uvedeným článkom ústavy sa vzťahuje
na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností
vo vzťahoch chránených správnym právom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc na uvedené uložil žalobcovi v súlade
s § 250j ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z.
pokutu vo výške 2 000 €, keď mal súd preukázaný skutok v upravenej podobe tak ako je
uvedený vo výroku rozsudku. Najvyšší súd v súvislosti s doteraz nepreukázanou časťou
skutku znížil pokutu oproti napadnutému rozhodnutiu žalovaného zo 100 000,-- Sk
na 2 000 €.
Najvyšší súd v zmysle § 250i ods. 1, prvá veta O.s.p. vychádzal zo skutkového stavu
podľa obsahu administratívneho spisu, v čase napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. a § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.
a neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu, žalovanému v tomto konaní trovy nevznikli
a ich náhradu neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. februára 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková