Najvyšší súd
3 Szd 10/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. M. D., bytom v B.,
zastúpená advokátom JUDr. M. Š., CSc., AK so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 8, 2/
Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, P. O. Box 41,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. OZP/2007/492849
zo dňa 27. júla 2007, konajúc o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 13S/112/2007-78 zo dňa 10. marca 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S/112/2007-78 zo dňa 10. marca 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením č.k. 13 S 112/2007-78 zo dňa
10. marca 2009 zastavil konanie a zároveň vyslovil, že vec bude po právoplatnosti uznesenia
postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že v súlade s právnym názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 9 Sžso 54/2008 zo dňa
30. októbra 2008, ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/112/2007-39
zo dňa 28.04.2008, odstraňoval pochybnosti o právoplatnosti platobných výmerov,
ktorými bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť poistné na zdravotné poistenie za obdobie
od 01. januára 1995 do 01. júna 1996 v sume 19 811,-- Sk a poplatok z omeškania v sume
107 740,-- Sk. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil
v uznesení zo dňa 30.10.2008, ak krajský súd po tomto zistení dospeje k záveru,
že predmetom konania je zákonnosť právoplatných platobných výmerov, bude na prvostupňovom súde zvážiť včasnosť podania žaloby. Ak dospeje k záveru, že platobné
výmery nie sú právoplatné, postúpi vec orgánu príslušnému na konanie v odvolacom
konaním, ktorým je úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Krajský súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne, ktorá uviedla, že v rokoch
2004 až 2005 sa nezdržiavala na adrese trvalého pobytu v B., pretože mala nezhody s rodičmi,
s ktorými na tejto adrese bývala. V uvedenej dobe bývala u svojho priateľa na adrese v B..
Žalobkyňa predložila súdu čestné prehlásenie A. R. o tom, že sa od augusta 2004 do
decembra 2005 zdržiavala v jeho dome v B.; A. R. je otcom priateľa žalobkyne. Krajský súd
uviedol, že žalobkyňa nepredložila také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné bez
akýchkoľvek pochybností prijať záver, že sa v čase doručovania platobných výmerov z 25.
októbra 2004 nezdržiavala na adrese trvalého pobytu, t.j. v B. Podľa krajského súdu ide
o skutočnosť rozhodnú pre posúdenie, či platobné výmery nadobudli právoplatnosť
na základe doručenia náhradným spôsobom. V záujme spoľahlivého zistenia skutkového
stavu je potrebné vypočuť rodičov žalobkyne, s ktorými bývala v jednej domácnosti,
na otázku, či sa na adrese trvalého pobytu zdržiavala v rokoch 2004 až 2005, či jej boli
doručované písomnosti žalovaného, a ak tieto boli doručované na adresu rodičov, či o uložení
poštovej zásielky bola nimi informovaná. Tiež je potrebné vypočuť priateľa žalobkyne
(ktorého meno žalobkyňa oznámi písomne) na otázku, kde sa žalobkyňa zdržiavala v období
doručovania platobných výmerov. Až na základe takto doplneného skutkového stavu bude
možné rozhodnúť, či platobné výmery z 25. októbra 2004 zasielané žalobkyni na adresu
jej trvalého pobytu, nadobudli právoplatnosť náhradným doručením. Dokazovanie v tomto
smere je nad rámec súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, a preto za účelom zistenia skutočného stavu veci doplní dokazovanie Úrad
pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, do právomoci ktorého patrí rozhodovať o odvolaní
žalobkyne proti platobným výmerom podľa § 84 zákona č. 581/2004 Z.z.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v prvom rade, ktorý navrhol
uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa
10. júna 2009 mu bola postúpená vec spolu s právoplatným uznesením krajského súdu zo dňa
10. marca 2009. Úrad namietal procesný postup krajského súdu, nakoľko mu nebolo riadne
doručené ako účastníkovi konania uznesenie krajského súdu sp. zn. 13S/112/2007-78 zo dňa
10. marca 2009, pričom pasívne legitimovaným subjektom je Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou a nie Všeobecná zdravotná poisťovňa. Zákonom
č. 581/2004 Z.z. prešla pôsobnosť vydávať platobné výmery, ak ide o pohľadávky
na poistnom na úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa ustanovenia § 81
citovaného zákona sa právne postavenie doterajšej zdravotnej poisťovne, jej práva
a povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním zdravotného poistenia spravujú
doterajšími predpismi. Všeobecná zdravotná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia bola
procesne legitimovaná ako žalovaný správny orgán len do svojho zániku. Procesná
legitimácia byť účastníkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ako žalovaný
správny orgán jej zanikla transformáciou na akciovú spoločnosť. Z uvedeného dôvodu je v predmetnej právnej veci procesne pasívne legitimovaným subjektom Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou.
Úrad rovnako namietal postup krajského súdu, ktorým prikázal Úradu zisťovať
podmienky doručovania platobných výmerov žalobkyni podrobným vypočutím jej rodičov,
priateľa. Úrad poukázal na to, že krajský súd nepostupoval podľa ustanovenia § 250ja ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, nevykonal to, čo mu uložil svojím uznesením Najvyšší súd
Slovenskej republiky, t.j. neodstránil pochybnosti o právoplatnosti platobných výmerov,
ale postúpil vec bez odstránenia tejto pochybnosti Úradu, resp. nepostupoval v súlade
s ustanovením § 250i Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že je vo výroku vecne
správne. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja
ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
V súvislosti s reformou verejného zdravotného poistenia, jeho organizácie a správy,
uskutočnenou zákonmi č. 580/2004 Z.z. a č. 581/2004 Z.z., došlo k zásadnej systémovej
zmene ohľadom právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach poistencov pri vymáhaní
poistného na zdravotné poistenie, poplatkoch z omeškania, ukladaní pokút a podobne.
Tieto právomoci vykonávali zdravotné poisťovne v rámci preneseného výkonu verejnej
správy v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. Nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy
zdravotného poistenia boli zdravotným poisťovniam tieto právomoci odňaté a zdravotné
poisťovne stratili postavenie orgánu verejnej správy oprávneného rozhodovať o právach
a povinnostiach poistencov zdravotného poistenia. Uvedené právomoci boli v celom rozsahu
prevedené na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý okrem iného vydáva
platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky
na poistnom, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za
neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu (§ 18 ods. 1 písm. a/ bod 3
zákona č. 581/2004 Z.z.). V dôsledku prenosu kompetencií došlo k úplnému prevzatiu
všetkých rozhodovacích právomocí zdravotných poisťovní žalovaným v prvom rade
bez ohľadu na to, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred presunom kompetencií
na žalovaného v prvom rade, alebo až po ňom.
Účelom prechodného ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. bolo časové
ohraničenie výkonu rozhodovacej činnosti jednotlivých zdravotných poisťovní podľa
dovtedajších predpisov a určenie momentu, od ktorého táto právomoc prešla výlučne
na žalovaného. To sa týkalo len tých správnych konaní, ktoré sa začali u konkrétnej
zdravotnej poisťovne a ku dňu prenosu kompetencií na žalovaného v prvom rade neboli
právoplatne skončené. Pre tieto prípady zákonodarca explicitne stanovil, že neskončené
správne konania dokončí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z toho však
nemožno vyvodiť, že tie správne konania, ktoré boli právoplatne skončené za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z., sa žalovaného netýkajú. Takýto výklad prechodných ustanovení
zákona č. 581/2004 Z.z. by viedol k neprípustným dôsledkom najmä v tom, že pri využití
mimoriadnych opravných prostriedkov, prípadne prostriedkov správneho dozoru podľa
Správneho poriadku, by v takýchto veciach nemal kto rozhodovať. V súlade s princípom
kontinuity verejnej správy musí orgán, ktorému zákon zveril úlohy na určitom úseku verejnej
správy, tieto úlohy v plnom rozsahu plniť, pretože výkon verejnej správy pre určitú oblasť
regulovaných spoločenských vzťahov nie je možné prerušiť alebo ukončiť (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso 65/2008 zo dňa 30. októbra 2008).
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd mal konať s Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou ako jediným pasívne legitimovaným subjektom v celom konaní. Na jednej
strane s Úradom konal (vyzýval žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu a zaslanie
administratívneho spisu, na čo žalovaný aj reagoval a vyjadrenie zaslal), na druhej strane však
konal so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ako verejnoprávnou inštitúciou. Krajský súd
preto pochybil, keď v celom konaní nekonal len s Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a konal aj so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorá však v danej dobe
nemala procesnú pasívnu legitimáciu, nemal jej preto svoje rozhodnutie doručovať.
Aj napriek tomuto pochybeniu krajského súdu je však jeho rozhodnutie vo výroku správne.
Vychádzajúc z tejto skutočnosti Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podal
odvolanie včas, pretože napadnuté uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo
doručované subjektu, ktorý nebol pasívne legitimovaný (Všeobecná zdravotná poisťovňa)
a nebol teda účastníkom konania.
Pokiaľ ide o zisťovanie pobytu žalobkyne v čase doručovania platobných výmerov
odvolací súd poukazuje na zisťovanie krajského súdu ako aj na žalobkyňou predložené čestné
vyhlásenie A. R., otca jej priateľa, že sa od augusta 2004 do decembra 2005 zdržiavala v jeho
dome. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že neprišlo k fikcii doručenia, a teda platobné
výmery nie sú právoplatné. Ak by však bol žalovaný opačného názoru, t.j. že platobné
výmery sú právoplatné, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na ustanovenie § 19
ods. 2 prvá veta Správneho poriadku, podľa ktorého sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu,
a ustanovenie § 60 Správneho poriadku (v spojení s § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.),
podľa ktorého odvolací orgán v správnom konaní (žalovaný) je povinný preskúmať
i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo
zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k 13S/112/2007-78 zo dňa 10. marca 2009,
ktoré je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1
v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ich účastníkom nepriznal,
nakoľko žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a žalovanému v tomto konaní náhrada
trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. novembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková