Najvyšší súd

3 Svzn 1/2010

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD.

v právnej veci navrhovateľa: Krajská prokuratúra Trenčín, so sídlom Legionárska č. 7158/5,

912 50 Trenčín, proti odporcovi: Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom K dolnej stanici

č. 7282/20A, 911 01 Trenčín, zastúpený: Advokátska firma T. & U., v.o.s., so sídlom D.,

IČO: X., o súlade všeobecne záväzného nariadenia odporcu č. 10/2009 zo dňa 22.04.2009 so

zákonom, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.

11S/73/2009-127 zo dňa 10.02.2010 v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 11S/73/2009-127 zo dňa 10.02.2010 vo výroku, v ktorom bol návrh zamietnutý,   m e n í  

tak, že vyslovuje nesúlad ustanovenia čl. 4 Všeobecne záväzného nariadenia

Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 10/2009 zo dňa 22.04.2009 s § 2 ods. 1, § 3 ods. 1,

§ 5 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný

zákon) v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 2, § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, 3 zákona

č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

neskorších predpisov.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd vyslovil nesúlad medzi čl. 16 ods. 2, 8, 9

Všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2009 zo dňa 22.04.2009 a ust. § 8 ods. 1 zákona

č. 302/2001 Z.z. a § 72 ods. 1, 8, 9 zákona č. 448/2008 Z.z. a vo zvyšku návrh zamietol.

Rozsudok odôvodnil tým, že v čl. 4 VZN č. 10/2009 je stanovená podmienka trvalého

pobytu v Trenčianskom kraji najmenej 1 rok pred podaním žiadosti o uzatvorenie zmluvy

o poskytovaní sociálnej služby. Navrhovateľ tvrdil, že toto ustanovenie nariadenia je

v nesúlade s ust. § 8 ods. 1 zákona o samosprávnych krajoch, s ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5

ods. 1, 2, § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona, s § 92 ods. 4 zákona o sociálnych službách.

V § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa výslovne uvádza, že dodržiavanie zásady

rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského

vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného

postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,

jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku,

rodu alebo iného postavenia. Práva ustanovené zákonom o sociálnych službách sa zaručujú

každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom

(§ 5 zákona o sociálnych službách) a osobitným predpisom je antidiskriminačný zákon.

Keďže v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sú expressis verbis uvedené dôvody zákazu

diskriminácie a pobyt občana resp. trvalý pobyt tam nie je uvedený, nemožno dospieť

k záveru, že pre stanovenie dĺžky trvalého pobytu došlo k diskriminácii a narušeniu zásady

rovnakého zaobchádzania. Krajský súd nezistil nesúlad čl. 4 VZN č. 10/09 s ustanoveniami

zákonov uvádzaných v návrhu a preto návrh v tejto časti zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a to v časti, ktorou krajský súd

návrh zamietol. Uviedol, že obyvateľmi samosprávneho kraja sú všetky osoby, ktoré majú

trvalý pobyt v obci na jeho území bez rozdielu (§ 3 ods.1 zákona o samosprávnych krajoch).

Zákon neumožňuje samosprávnemu kraju robiť rozdiely medzi uspokojovaním potrieb

svojich obyvateľov podľa dĺžky ich trvalého pobytu v kraji. Znenie zákona o sociálnych

službách prihliada na možnosti samosprávneho kraja. Vyšší územný celok zo zákona

zabezpečuje sociálne služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú si za týmto účelom

zriadi alebo založí alebo ak takúto možnosť nemá, postačí ak ich poskytovanie zabezpečí

u iného poskytovateľa.

Nariadením dokonca odporca odňal fyzickým osobám, ktoré majú na jeho území

trvalý pobyt kratší ako jeden rok, právo čo i len podať si žiadosť o uzatvorenie zmluvy

o poskytovaní sociálnej služby. Fyzická osoba, ktorá má záujem o poskytovanie sociálnej

služby, má právo podať žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby

vyššiemu územnému celku v rozsahu jeho pôsobnosti (§ 74 ods. 3 zákona o sociálnych

službách). Z ust. § 92 ods. 4 zákona o sociálnych službách vyplýva, že miestna príslušnosť

vyššieho územného celku sa spravuje podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej

odkázanosť na sociálnu službu sa posudzuje.

Sociálne služby sú službami verejného záujmu (§ 75 ods. 10 zákona o sociálnych

službách) a ich zabezpečenie je garantované aj Európskou sociálnou chartou. Odporca

resp. ním zriadené sociálne zariadenia sú verejnými poskytovateľmi sociálnych služieb

a nemôžu obmedzovať prístup k službám verejného záujmu osobám na ne odkázaným.

Nemožno opomenúť, že tu existuje kategória osôb, ktorým finančné možnosti nedovoľujú

požiadať o poskytovanie sociálnej služby priamo neverejného poskytovateľa sociálnych

služieb a tieto osoby môžu byť znemožnením prístupu k poskytovaniu, resp. zabezpečeniu

sociálnej služby zo strany odporcu priamo ohrozené na živote a zdraví.

Pri úprave právneho postavenia osôb zdržujúcich sa v regióne podliehajúcom

pôsobnosti územnej samosprávy, má orgán územnej samosprávy povinnosť rešpektovať

právne postavenie osôb v tom rozsahu, v akom ho ustanovuje ústava a zákony, najmä nemôže

obmedziť práva osôb priznané im ústavou alebo zákonom. Obyvateľmi samosprávneho kraja

sú rovnako tí, ktorí v ňom bývajú menej ako rok ako aj tí, ktorí v ňom bývajú dlhšie, pričom

zákon zakazuje rozdielne zaobchádzanie s nimi na základe tohto kritéria. Právny názor

navrhovateľa sa opiera o nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to či už vo vzťahu

k oprávneniam orgánov samosprávy v rámci ich normotvornej právomoci (napr. II. ÚS 16/99

a III. ÚS 2/00) alebo aj v súvislosti s požiadavkou na dostatočne presné a zrozumiteľné

vyjadrenie obsahu nariadenia tak, aby umožnilo osobám prispôsobiť ich správanie

(I. ÚS 54/2000).

Ustanovenia antidiskriminačného zákona v kontexte s ust. zákona o sociálnych

službách nesporne vyjadrujú vôľu pri splnení zákonných podmienok zaručiť prístup

k sociálnym službách všetkým – bez ohľadu na ich postavenie. Vyšší územný celok je

v rozsahu svojej pôsobnosti zo zákona povinný zabezpečiť dostupnosť sociálnej služby

pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby

za podmienok ustanovených týmto zákonom. Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú

rovnako každému.

Navrhovateľ má za to, že aj článok 4 VZN nie je v súlade so zákonom, konkrétne

s ust. § 8 ods. 1 zákona o samosprávnych krajoch, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, § 9

ods. 1 antidiskriminačného zákona, § 3 ods. 2, § 5, § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, ods. 3, § 92 ods. 4

zákona o sociálnych službách, a preto navrhol odvolaciemu súdu výrok prvostupňového súdu

o zamietnutí návrhu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozsudok

krajského súdu za vecne správny a stotožňuje sa s právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní

navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a následne po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok,

ktorým zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/73/2009-127 zo dňa

10.02.2010 v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý podľa § 220 O.s.p..

Podľa čl. 4 Všeobecne záväzného nariadenia Trenčianskeho samosprávneho

kraja č. 10/2009 zo dňa 22.04.2009 Trenčiansky samosprávny kraj poskytuje sociálne

služby v zariadeniach sociálnych služieb pre občanov s trvalým pobytom na území

Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorí sú odkázaní na starostlivosť v zariadeniach

sociálnych služieb. Občan musí mať trvalý pobyt v Trenčianskom kraji najmenej 1 rok

pred podaním žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Sociálne

služby sú odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto

činností.  

Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 302/2001 Z.z. samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá

za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom

a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. obyvateľ samosprávneho kraja je osoba,

ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. samosprávny kraj môže vo veciach územnej

samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie; nariadenie nesmie byť v rozpore

s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi a s nariadeniami vlády.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. dodržiavanie zásady rovnakého

zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania

alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia,

veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,

politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo

iného postavenia.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. pri dodržiavaní zásady rovnakého

zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany

pred diskrimináciou.

Podľa § 2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. nepriama diskriminácia je navonok

neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní

s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo

prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné

na dosiahnutie takého záujmu.

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách prijímateľ sociálnej

služby je fyzická osoba, ktorá je

a) občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý

pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu,

b) cudzinec, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je

zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej

konfederácie (ďalej len „Európsky hospodársky priestor“), má registrovaný

trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a je

zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej

republiky,

c) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má

registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky

podľa osobitného predpisu,

d) rodinný príslušník cudzinca uvedeného v písmene b), ktorý má povolenie

na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

e) cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým

pobytom na území Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt

na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

f) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru

a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná

zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená

v Zbierke zákonov,

g) cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu,

h) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý

má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného

predpisu,

i) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, má

povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky

podľa osobitného predpisu a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené

medzinárodnou zmluvou,

j) cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa osobitného predpisu,

k) cudzinec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa osobitného predpisu,

l) Slovák žijúci v zahraničí,   ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky

v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto

podmienky je Slovák žijúci v zahraničí povinný preukázať na účely trvania

nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok.

Podľa § 5 zákona č. 448/2008 Z.z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú

rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou

osobitným predpisom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo

výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v § 8 ods. 2 a 3.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej

pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná

na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto

zákonom.

Účelom zákona o sociálnych službách je vytvoriť podmienky poskytovania sociálnych

služieb fyzickým osobám, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii. Úlohy

súvisiace so zabezpečovaním a poskytovaním sociálnych služieb zákon zveril do pôsobnosti

obcí a vyšších územných celkov. Obec a vyšší územný celok fyzickej osobe, ktorá je

odkázaná na sociálnu službu zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby, poskytne sociálnu

službu alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby. Tejto povinnosti obce a vyššieho

územného celku zodpovedá právo fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej služby v prípade

sociálnej udalosti.

Všeobecne záväzné nariadenie v napadnutom ustanovení na jednej strane zvýhodňuje

obyvateľov samosprávneho kraja, ktorí majú trvalý pobyt v samosprávnom kraji aspoň rok,

a na druhej strane znevýhodňuje obyvateľov samosprávneho kraja, ktorí majú trvalý pobyt

v samosprávnom kraji kratší ako rok, a to v dôsledku dĺžky trvalého pobytu, t.j. v dôsledku

iného postavenia, pričom zákon č. 365/2004 Z.z. znevýhodňovanie na základe takéhoto

postavenia zakazuje. Nejde pritom o také znevýhodnenie obyvateľov samosprávneho kraja,

ktoré by odôvodnene sledovalo nejaký oprávnený záujem, ktorý by mohol ospravedlniť takéto

obmedzenie k prístupe k právu na poskytnutie sociálnej služby.

Najvyšší súd konštatuje, že žalovaný všeobecné záväzným predpisom, článkom 4

Všeobecne záväzného nariadenia Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 10/2009 zo dňa

22.04.2009 diskriminačne obmedzil   poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach

sociálnych služieb iba pre prijímateľov, ktorí sú občanmi s trvalým pobytom

v Trenčianskom samosprávnom kraji najmenej 1 rok pred podaním žiadosti

o uzatvorenie sociálnej služby. Odporca tým vylúčil z poskytovania sociálnych služieb

iných prijímateľov sociálnych služieb špecifikovaných v § 3 ods. 2 zák.č. 448/2008 Z.z.

o sociálnych službách bez špecifikácie oprávneného záujmu, ktorý sledoval touto úpravu

a bez špecifikácie primeranosti a nevyhnutnosti takejto úpravy na dosiahnutie takéhoto

záujmu.

Najvyšší súd týmto nevylučuje, že prijímateľ sociálnej služby by mal mať určitý vzťah

k samosprávnemu kraju prejavujúci sa napr. aj v určitej dĺžke nepretržitého pobytu,

prechodného alebo trvalého, na území samosprávneho kraja, ktorá však pre všetkých

prijímateľov sociálnej služby by mala byť spoločná a primeraná. Najvyššiemu súdu sa javí

ako primeraná 3 mesačná lehota. Jej konkrétne určenie je však vecou odporcu.

Lehotu jedného roka najvyšší súd nepovažoval za primeranú. Fyzická osoba, ktorá je

odkázaná na sociálnu službu má právo na poskytnutie sociálnej služby a vyšší územný celok

je povinný jej poskytnúť sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby.

Napadnuté ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia môže mať negatívne dôsledky

na poskytovanie sociálnych služieb, keď znemožňuje obyvateľom samosprávneho kraja, ktorí

majú v samosprávnom kraji trvalý pobyt menej ako rok prístup k sociálnym službám, pretože

ide o také obmedzenie, ktoré je spôsobilé fyzickej osobe, ktorá je odkázaná   na sociálnu

službu spôsobiť vážnu ujmu. V rámci právnej regulácie vzťahov v oblasti sociálnych služieb

musí mať samosprávny kraj na zreteli, že jeho úlohou v tejto oblasti je v prvom rade

poskytovať alebo zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby fyzickej osobe, ktorá je odkázaná

na túto službu.

Podľa § 250zfa ods. 5 O.s.p. ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne

záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca

všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali

všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu

so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne

záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné

nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich

mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p.

v spojení s §142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech nepriznal

právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 09. novembra 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková