Najvyšší súd
3 Svzn 1/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD.
v právnej veci navrhovateľa: Krajská prokuratúra Trenčín, so sídlom Legionárska č. 7158/5,
912 50 Trenčín, proti odporcovi: Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom K dolnej stanici
č. 7282/20A, 911 01 Trenčín, zastúpený: Advokátska firma T. & U., v.o.s., so sídlom D.,
IČO: X., o súlade všeobecne záväzného nariadenia odporcu č. 10/2009 zo dňa 22.04.2009 so
zákonom, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.
11S/73/2009-127 zo dňa 10.02.2010 v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 11S/73/2009-127 zo dňa 10.02.2010 vo výroku, v ktorom bol návrh zamietnutý, m e n í
tak, že vyslovuje nesúlad ustanovenia čl. 4 Všeobecne záväzného nariadenia
Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 10/2009 zo dňa 22.04.2009 s § 2 ods. 1, § 3 ods. 1,
§ 5 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon) v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 2, § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, 3 zákona
č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd vyslovil nesúlad medzi čl. 16 ods. 2, 8, 9
Všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2009 zo dňa 22.04.2009 a ust. § 8 ods. 1 zákona
č. 302/2001 Z.z. a § 72 ods. 1, 8, 9 zákona č. 448/2008 Z.z. a vo zvyšku návrh zamietol.
Rozsudok odôvodnil tým, že v čl. 4 VZN č. 10/2009 je stanovená podmienka trvalého
pobytu v Trenčianskom kraji najmenej 1 rok pred podaním žiadosti o uzatvorenie zmluvy
o poskytovaní sociálnej služby. Navrhovateľ tvrdil, že toto ustanovenie nariadenia je
v nesúlade s ust. § 8 ods. 1 zákona o samosprávnych krajoch, s ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5
ods. 1, 2, § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona, s § 92 ods. 4 zákona o sociálnych službách.
V § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa výslovne uvádza, že dodržiavanie zásady
rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského
vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,
jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku,
rodu alebo iného postavenia. Práva ustanovené zákonom o sociálnych službách sa zaručujú
každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom
(§ 5 zákona o sociálnych službách) a osobitným predpisom je antidiskriminačný zákon.
Keďže v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sú expressis verbis uvedené dôvody zákazu
diskriminácie a pobyt občana resp. trvalý pobyt tam nie je uvedený, nemožno dospieť
k záveru, že pre stanovenie dĺžky trvalého pobytu došlo k diskriminácii a narušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania. Krajský súd nezistil nesúlad čl. 4 VZN č. 10/09 s ustanoveniami
zákonov uvádzaných v návrhu a preto návrh v tejto časti zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a to v časti, ktorou krajský súd
návrh zamietol. Uviedol, že obyvateľmi samosprávneho kraja sú všetky osoby, ktoré majú
trvalý pobyt v obci na jeho území bez rozdielu (§ 3 ods.1 zákona o samosprávnych krajoch).
Zákon neumožňuje samosprávnemu kraju robiť rozdiely medzi uspokojovaním potrieb
svojich obyvateľov podľa dĺžky ich trvalého pobytu v kraji. Znenie zákona o sociálnych
službách prihliada na možnosti samosprávneho kraja. Vyšší územný celok zo zákona
zabezpečuje sociálne služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú si za týmto účelom
zriadi alebo založí alebo ak takúto možnosť nemá, postačí ak ich poskytovanie zabezpečí
u iného poskytovateľa.
Nariadením dokonca odporca odňal fyzickým osobám, ktoré majú na jeho území
trvalý pobyt kratší ako jeden rok, právo čo i len podať si žiadosť o uzatvorenie zmluvy
o poskytovaní sociálnej služby. Fyzická osoba, ktorá má záujem o poskytovanie sociálnej
služby, má právo podať žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby
vyššiemu územnému celku v rozsahu jeho pôsobnosti (§ 74 ods. 3 zákona o sociálnych
službách). Z ust. § 92 ods. 4 zákona o sociálnych službách vyplýva, že miestna príslušnosť
vyššieho územného celku sa spravuje podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej
odkázanosť na sociálnu službu sa posudzuje.
Sociálne služby sú službami verejného záujmu (§ 75 ods. 10 zákona o sociálnych
službách) a ich zabezpečenie je garantované aj Európskou sociálnou chartou. Odporca
resp. ním zriadené sociálne zariadenia sú verejnými poskytovateľmi sociálnych služieb
a nemôžu obmedzovať prístup k službám verejného záujmu osobám na ne odkázaným.
Nemožno opomenúť, že tu existuje kategória osôb, ktorým finančné možnosti nedovoľujú
požiadať o poskytovanie sociálnej služby priamo neverejného poskytovateľa sociálnych
služieb a tieto osoby môžu byť znemožnením prístupu k poskytovaniu, resp. zabezpečeniu
sociálnej služby zo strany odporcu priamo ohrozené na živote a zdraví.
Pri úprave právneho postavenia osôb zdržujúcich sa v regióne podliehajúcom
pôsobnosti územnej samosprávy, má orgán územnej samosprávy povinnosť rešpektovať
právne postavenie osôb v tom rozsahu, v akom ho ustanovuje ústava a zákony, najmä nemôže
obmedziť práva osôb priznané im ústavou alebo zákonom. Obyvateľmi samosprávneho kraja
sú rovnako tí, ktorí v ňom bývajú menej ako rok ako aj tí, ktorí v ňom bývajú dlhšie, pričom
zákon zakazuje rozdielne zaobchádzanie s nimi na základe tohto kritéria. Právny názor
navrhovateľa sa opiera o nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to či už vo vzťahu
k oprávneniam orgánov samosprávy v rámci ich normotvornej právomoci (napr. II. ÚS 16/99
a III. ÚS 2/00) alebo aj v súvislosti s požiadavkou na dostatočne presné a zrozumiteľné
vyjadrenie obsahu nariadenia tak, aby umožnilo osobám prispôsobiť ich správanie
(I. ÚS 54/2000).
Ustanovenia antidiskriminačného zákona v kontexte s ust. zákona o sociálnych
službách nesporne vyjadrujú vôľu pri splnení zákonných podmienok zaručiť prístup
k sociálnym službách všetkým – bez ohľadu na ich postavenie. Vyšší územný celok je
v rozsahu svojej pôsobnosti zo zákona povinný zabezpečiť dostupnosť sociálnej služby
pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby
za podmienok ustanovených týmto zákonom. Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú
rovnako každému.
Navrhovateľ má za to, že aj článok 4 VZN nie je v súlade so zákonom, konkrétne
s ust. § 8 ods. 1 zákona o samosprávnych krajoch, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, § 9
ods. 1 antidiskriminačného zákona, § 3 ods. 2, § 5, § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, ods. 3, § 92 ods. 4
zákona o sociálnych službách, a preto navrhol odvolaciemu súdu výrok prvostupňového súdu
o zamietnutí návrhu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozsudok
krajského súdu za vecne správny a stotožňuje sa s právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a následne po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok,
ktorým zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/73/2009-127 zo dňa
10.02.2010 v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý podľa § 220 O.s.p..
Podľa čl. 4 Všeobecne záväzného nariadenia Trenčianskeho samosprávneho
kraja č. 10/2009 zo dňa 22.04.2009 Trenčiansky samosprávny kraj poskytuje sociálne
služby v zariadeniach sociálnych služieb pre občanov s trvalým pobytom na území
Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorí sú odkázaní na starostlivosť v zariadeniach
sociálnych služieb. Občan musí mať trvalý pobyt v Trenčianskom kraji najmenej 1 rok
pred podaním žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Sociálne
služby sú odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto
činností.
Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 302/2001 Z.z. samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá
za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom
a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. obyvateľ samosprávneho kraja je osoba,
ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. samosprávny kraj môže vo veciach územnej
samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie; nariadenie nesmie byť v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi a s nariadeniami vlády.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania
alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia,
veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. pri dodržiavaní zásady rovnakého
zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany
pred diskrimináciou.
Podľa § 2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. nepriama diskriminácia je navonok
neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní
s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné
na dosiahnutie takého záujmu.
Podľa § 3 ods.2 zák.č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách prijímateľ sociálnej
služby je fyzická osoba, ktorá je
a) občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu,
b) cudzinec, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je
zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej
konfederácie (ďalej len „Európsky hospodársky priestor“), má registrovaný
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a je
zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej
republiky,
c) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má
registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky
podľa osobitného predpisu,
d) rodinný príslušník cudzinca uvedeného v písmene b), ktorý má povolenie
na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
e) cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
f) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru
a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená
v Zbierke zákonov,
g) cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu,
h) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý
má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného
predpisu,
i) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, má
povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
podľa osobitného predpisu a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené
medzinárodnou zmluvou,
j) cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa osobitného predpisu,
k) cudzinec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa osobitného predpisu,
l) Slovák žijúci v zahraničí, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky
v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto
podmienky je Slovák žijúci v zahraničí povinný preukázať na účely trvania
nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok.
Podľa § 5 zákona č. 448/2008 Z.z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú
rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou
osobitným predpisom.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo
výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v § 8 ods. 2 a 3.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej
pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná
na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto
zákonom.
Účelom zákona o sociálnych službách je vytvoriť podmienky poskytovania sociálnych
služieb fyzickým osobám, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii. Úlohy
súvisiace so zabezpečovaním a poskytovaním sociálnych služieb zákon zveril do pôsobnosti
obcí a vyšších územných celkov. Obec a vyšší územný celok fyzickej osobe, ktorá je
odkázaná na sociálnu službu zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby, poskytne sociálnu
službu alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby. Tejto povinnosti obce a vyššieho
územného celku zodpovedá právo fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej služby v prípade
sociálnej udalosti.
Všeobecne záväzné nariadenie v napadnutom ustanovení na jednej strane zvýhodňuje
obyvateľov samosprávneho kraja, ktorí majú trvalý pobyt v samosprávnom kraji aspoň rok,
a na druhej strane znevýhodňuje obyvateľov samosprávneho kraja, ktorí majú trvalý pobyt
v samosprávnom kraji kratší ako rok, a to v dôsledku dĺžky trvalého pobytu, t.j. v dôsledku
iného postavenia, pričom zákon č. 365/2004 Z.z. znevýhodňovanie na základe takéhoto
postavenia zakazuje. Nejde pritom o také znevýhodnenie obyvateľov samosprávneho kraja,
ktoré by odôvodnene sledovalo nejaký oprávnený záujem, ktorý by mohol ospravedlniť takéto
obmedzenie k prístupe k právu na poskytnutie sociálnej služby.
Najvyšší súd konštatuje, že žalovaný všeobecné záväzným predpisom, článkom 4
Všeobecne záväzného nariadenia Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 10/2009 zo dňa
22.04.2009 diskriminačne obmedzil poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach
sociálnych služieb iba pre prijímateľov, ktorí sú občanmi s trvalým pobytom
v Trenčianskom samosprávnom kraji najmenej 1 rok pred podaním žiadosti
o uzatvorenie sociálnej služby. Odporca tým vylúčil z poskytovania sociálnych služieb
iných prijímateľov sociálnych služieb špecifikovaných v § 3 ods. 2 zák.č. 448/2008 Z.z.
o sociálnych službách bez špecifikácie oprávneného záujmu, ktorý sledoval touto úpravu
a bez špecifikácie primeranosti a nevyhnutnosti takejto úpravy na dosiahnutie takéhoto
záujmu.
Najvyšší súd týmto nevylučuje, že prijímateľ sociálnej služby by mal mať určitý vzťah
k samosprávnemu kraju prejavujúci sa napr. aj v určitej dĺžke nepretržitého pobytu,
prechodného alebo trvalého, na území samosprávneho kraja, ktorá však pre všetkých
prijímateľov sociálnej služby by mala byť spoločná a primeraná. Najvyššiemu súdu sa javí
ako primeraná 3 mesačná lehota. Jej konkrétne určenie je však vecou odporcu.
Lehotu jedného roka najvyšší súd nepovažoval za primeranú. Fyzická osoba, ktorá je
odkázaná na sociálnu službu má právo na poskytnutie sociálnej služby a vyšší územný celok
je povinný jej poskytnúť sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby.
Napadnuté ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia môže mať negatívne dôsledky
na poskytovanie sociálnych služieb, keď znemožňuje obyvateľom samosprávneho kraja, ktorí
majú v samosprávnom kraji trvalý pobyt menej ako rok prístup k sociálnym službám, pretože
ide o také obmedzenie, ktoré je spôsobilé fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu
službu spôsobiť vážnu ujmu. V rámci právnej regulácie vzťahov v oblasti sociálnych služieb
musí mať samosprávny kraj na zreteli, že jeho úlohou v tejto oblasti je v prvom rade
poskytovať alebo zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby fyzickej osobe, ktorá je odkázaná
na túto službu.
Podľa § 250zfa ods. 5 O.s.p. ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne
záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca
všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali
všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu
so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné
nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich
mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p.
v spojení s §142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 09. novembra 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková