Najvyšší súd

3Sv/1/2014

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: R. Č.,

P., t.č. Ú., proti odporcom: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,

Bratislava, 2/ Ústredná volebná komisia pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky, 3/

Okrsková volebná komisia pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky vytvorená pre Ústav

na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, Gucmanova 19/670, Leopoldov, konajúc

o návrh navrhovateľa na preskúmanie postupu odporcu 3/ vo voľbách prezidenta Slovenskej

republiky, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom nazvaným volebná sťažnosť zo dňa 31.03.2014, ktorý bol Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) doručený dňa 02.04.2014, navrhovateľ žiadal

o preskúmanie postupu Okrskovej volebnej komisie pre voľbu prezidenta Slovenskej

republiky vytvorenej pre Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove (ďalej len

„okrsková volebná komisia“) vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len prezident

SR) v dňoch 15.03.2014 a 29.03.2014. V uvedených dňoch volieb ho okrsková volebná

komisia nepripustila k voľbám prezidenta SR s odôvodnením, že má prekážku vo výkone

práva voliť, a preto mu ako osobe odsúdenej na doživotný trest za spáchanie obzvlášť

závažného zločinu voliť neumožnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. skúmal,

či má právomoc vo veci konať, pretože existenciu procesných podmienok konania musí

skúmať ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal súdnej ochrany  

až po skončení volieb. Pritom už v deň prvej voľby dňa 15.03.2014 navrhovateľovi musel byť

zrejmý procesný postup okrskovej volebnej komisie, ktorá skutočnosť, že navrhovateľ  

je vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného trestného činu

vyhodnotila ako prekážku vo výkone práva voliť prezidenta Slovenskej republiky. V danom

prípade podaný návrh vykazuje znaky na začatie konania vo veciach zoznamov voličov

a zoznamov oprávnených občanov na hlasovanie v referende podľa § 250z O.s.p., kde je daná

právomoc a vecná a miestna príslušnosť okresného súdu podľa volebného okrsku. Podľa

§ 250z ods. 3 O.s.p.

súd rozhodne bez pojednávania uznesením do troch dní od podania

návrhu. Pokiaľ navrhovateľ má za to, že mal byť zapísaný do zoznamu oprávnených voličov,

mal možnosť domáhať sa tejto ochrany zákonom ustanoveným postupom pred konaním

volieb. Ide o súdnu ochranu voličov pred konaním volieb.

Právomoc všeobecných súdov i najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo volebných

veciach, ktoré majú charakter nárokov z verejnoprávnych vzťahov je daná podľa § 7 ods. 3

O.s.p. v spojení s niektorým explicitne pomenovaným typom konania vo volebných veciach

podľa VII. Hlavy piatej časti O.s.p., §§ 250z - 250ze O.s.p. a má charakter osobitnej

právomoci, ktorá sa vzťahuje iba na pomenované prípady. Generálna právomoc vo volebných

veciach patrí Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd preto konanie zastavil pre

nedostatok právomoci, ktorý je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania

podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Marginálne, obiter dictum najvyšší súd poukazuje na to, že volebná prax vychádza  

z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ako predpis najvyššej právnej sily je nadradená všetkým

ostatným zákonom. V čl. 101 ods. 2 ustanovuje, že právo voliť prezidenta SR majú občania,

ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky. Prekážkou vo výkone práva

voliť do Národnej rady SR je výkon trestu odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného

zločinu. Uvedená prekážka sa teda vzťahuje aj na voľbu prezidenta SR a to aj napriek tomu,

že zákon č. 46/1999 Z.z. výslovne nezakotvuje prekážky vo výkone práva voliť prezidenta

SR. Avšak v danom prípade je potrebné postupovať v zmysle čl. 101 ods. 2 Ústavy SR

v spojení s § 2 zákona č. 333/2004 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že odsúdení za obzvlášť

závažné zločiny nestratili aktívne volebné právo, ale len výkon (realizáciu) volebného práva.

Táto ustálená volebná prax nebola predmetom preskúmavania súdu z hľadiska judikatúry

ESĽP, keďže návrh bol podaný až po skončení volieb.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1

písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníci konania nemajú

právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. mája 2014

  JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková