Najvyšší súd

3 Rks 1/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa

pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, 971 01 P. proti odporcovi: Okresný súd P., Švéniho

č. 5, 971 01 P., v spore o právomoc, týkajúceho sa právnej veci žalobcu: F. P., trvale bytom

O., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., sídlo AK v N., proti žalovanému: H. B. P., a.s.,

IČO: X., so sídlom v P., za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa Bratislava, a.s.,

o náhradu škody za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, postúpenej Sociálnej

poisťovni uznesením Okresného súdu P. č.k. 10C 80/2004-26 zo dňa 03.06.2004, takto

r o z h o d o l :

Prejednanie a rozhodnutie právnej veci žalobcu: F. P., trvale bytom O., zastúpeného

advokátom JUDr. R. B., sídlo AK v N., proti žalovanému: H. B. P., a.s., IČO: X., so sídlom

v P., za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa Bratislava, a.s., o náhradu škody

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, postúpenej Sociálnej poisťovni

uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 10C 80/2004-26 zo dňa 03.06.2004 p a t r í do

právomoci Okresného súdu Prievidza.

O d ô v o d n e n i e

Sociálna poisťovňa doručila dňa 02.12.2009 na Najvyšší súd Slovenskej republiky

návrh na rozhodnutie sporu o právomoc podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej  

len „OSP“), pretože nesúhlasila s rozhodnutím Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.06.2004,

č.k. 10C 80/2004-26, právoplatným dňa 03.07.2004, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu

nedostatku právomoci a rozhodol o postúpení veci Sociálnej poisťovni Bratislava,  

po právoplatnosti uznesenia.

Sociálna poisťovňa poukázala na spoločné stanovisko občianskoprávneho a správneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k niektorým otázkam právomoci súdu  

na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania.

Z obsahu pripojených listín vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 11.05.2004  

sa žalobca F. P. domáhal voči žalovanému H. B. P., a.s., náhrady za stratu na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 01.06.2001 do 01.01.2004 z titulu priznanej

choroby z povolania, v sume, ktorú nešpecifikoval aj s príslušným úrokom z omeškania

a náhrady trov konania. Okresný súd uznesením zo dňa 03.06.2004, č.k. 10C 80/2004-26

konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 OSP z dôvodu, že s účinnosťou od 01.01.2004

o úrazových dávkach prináleží rozhodovať len Sociálnej poisťovni. Navrhovateľ uplatnil

nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorý

v Zákonníku práce už nie je upravený a o nároku na úrazovú rentu rozhoduje Sociálna

poisťovňa, preto súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci súdu. V danej veci ide

o neodstrániteľnú prekážku konania, kedy súd konanie musí zastaviť.

Sociálna poisťovňa s postúpením veci Okresným súdom Prievidza nesúhlasila

a predložila vec Najvyššiemu súdu na rozhodnutie sporu o právomoc.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný rozhodovať o sporoch podľa  

§ 8a O.s.p. po oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že na prejednanie a rozhodnutie

spornej právnej veci je daná právomoc súdov.

Podľa stanoviska občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, uverejneného pod č. 27 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2006, rozhodovanie o nárokoch na náhradu  

za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity  

alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu

pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania  

do 31. decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti

zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zo stanoviska vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol na úpravu

vykonanú zákonom č. 461/2003 Z. z., ktorého ustanovením § 294 bod 27 boli zrušené

ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ – c/, § 199 až 213 zák. č. 311/2001 Z.z., pričom z nich

vyplývajúcim nárokom od 01. januára 2004 zodpovedajú nároky podľa § 85 a nasl.,  

§ 88 a nasl., § 92 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z., a že na konanie v týchto veciach, ako veciach

dávkových podľa § 172 ods. 3 písm. a/ od účinnosti zákona sú v zmysle § 177 tohto zákona

príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.

Ustanovením § 272 ods. 5 a 6 zák. č. 461/2003 Z.z. však z právomoci Sociálnej

poisťovne vyňal rozhodovanie o nárokoch za obdobie do 31. decembra 2003 (a to nielen

právoplatne neskončených, ale aj uplatnených po 31. decembri 2003) tým, že určil,  

že sa o nich rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, pričom žiaden zákon

neustanovil, že o týchto nárokoch má konať Sociálna poisťovňa. V takýchto prípadoch  

preto konanie začaté na súde musí dokončiť súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak,  

že prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Okresného súdu Prievidza.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave dňa 10. decembra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková