3Oboer/8/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnej F. Y., narodená XX. Z. XXXX, bytom B., o vymoženie 1 516,57 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 2Er/806/2013, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2013 č. k. 6CoE/154/2013-46, takto

rozhodol:

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Dovolanie o d m i e t a.

III. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 12. septembra 2013 č. k. 2Er/806/2013-24 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. I. E., Exekútorský úrad Michalovce, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a zároveň jej znenie uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach úveru bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou podľa § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Rozhodcovský rozsudok nebol spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exektútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“).

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na základe odvolania oprávneného uznesením z 29. novembra 2013 č. k. 6CoE/154/2013-46 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov [§ 237 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok)], v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie [§ 237 písm. d) OSP], nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný [§ 237 písm. e) OSP], účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP]. Podľa dovolateľa bolo zároveň konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP] a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 psím. c) OSP]. Dovolaciemu súdu navrhuje zmeniť uznesenie odvolacieho súdu tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne, aby rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Dovolanie oprávneného bolo podané ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), ktorý v prechodnom ustanovení § 470 ods. 1 upravil okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak. Zároveň podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP). Podľa § 200 veta prvá EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (§ 470 ods. 4 CSP) z výpisu z obchodného registra zistil, že pôvodný oprávnený obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, bol k 9. augustu 2017 vymazaný z obchodného registra a jeho právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

6. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Najvyšší súd v zmysle citovaného ustanovenia § 64 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného, ktorým je obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

9. Vo vzťahu k dovolaniu oprávneného, najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

10. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania oprávneného posudzoval v zmysle ust. § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase, keď oprávnený podal dovolanie.

11. V prípade dovolania oprávneného ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred odvolacím súdom, na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.2Oboer/85/2013, 2Oboer/105/2013, 2Oboer/55/2013, 4Oboer/110/2013, 4Oboer/137/2013, 4Oboer/255/2013, 4Oboer/306/2013, 3ECdo/84/2014, 3ECdo/96/2014, 1Cdo/152/2012, 2ECdo/363/2012, 4ECdo/218/2013, 5ECdo/310/2013, 6Cdo/318/2012, 7ECdo/220/2013, 8ECdo/117/2014, 1Oboer/194/2013, 1Oboer/179/2014, 1Oboer/187/2014, 1Oboer/217/2014, 1Oboer/231/2014 a 4Oboer/2/2021. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

12. Vzhľadom na nezistenie dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania, najvyšší súd dovolanie oprávneného podľa § 447 písm. c) CSP odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

13. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Povinnej ako úspešnej strane náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.