UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v exekučnej veci oprávnenej obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava, so sídlom Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti povinnej T., narodenej XX. T. XXXX, bytom P., o vymoženie 2 354,56 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Er/68/2012, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. decembra 2012 č. k. 18CoE/129/2012-38, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov uznesením z 19. marca 2012 č. k. 16Er/68/2012-26 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“) rozhodol o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že ju zamietol. O odvolaní obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464 (ďalej len „pôvodne oprávnená“) pôvodne vystupujúcej vo veci ako účastník konania, konkrétne v procesnom postavení oprávnenej, rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 19. decembra 2012 č. k. 18CoE/129/2012-38 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
2. Proti napadnutému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote pôvodne oprávnená dovolanie, ktorým sa domáha zmeny napadnutého uznesenia tak, že sa žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo alternatívne zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Podaním označeným ako návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 21.12.2014, pôvodne oprávnená navrhla exekúciu podľa vtedy platného § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov zastaviť. Exekučný súd však na podklade tohto návrhu nerozhodol o zastavení exekúcie.
4. Z údajov evidovaných v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci najvyšší súd zistil, že po začatí dovolacieho konania došlo k zániku pôvodne oprávnenej. Imanie pôvodne oprávnenej však prešlo na inú existujúcu spoločnosť, a oprávnenú (podľa záhlavia tohto rozhodnutia), ktorá sa tým stala jej právnym nástupcom, a teda aj stranou sporu v predmetnej veci.
5. Vzhľadom na to, že pôvodne oprávnená navrhla zastavenie exekúcie (odsek 3. odôvodnenia tohto rozhodnutia), dovolacie konanie by bolo v konečnom dôsledku neúčelné. Preto najvyšší súd vyzval oprávnenú, aby oznámila, či trvá na podanom dovolaní. Podaním označeným ako vyjadrenie k výzve datovaným k 16. decembru 2024, ktorý bol najvyššiemu súdu doručený 16. decembra 2024 oprávnená najvyššiemu súdu oznámila, že netrvá na podanom dovolaní.
6. Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 35 CSP), v rámci posudzovania podania oprávnenej (odsek 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia) vyhodnotil toto podanie ako späťvzatie dovolania a vzhľadom na tento dispozitívny úkon oprávnenej dovolacie konanie podľa § 446 CSP zastavil.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.