UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v exekučnej veci oprávneného Mgr. X. Y., nar. XX. E. XXXX, A. zastúpeného Mgr. Alica Mendlová, advokátka, Koreničova 699/2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 137 624, proti povinnému E. R., nar. XX. L. XXXX, M., zastúpenému DEDÁK & Partners, s. r. o., Suché mýto 1, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 735 764, o vymoženie 200 000 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 76Ek/853/2020, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. novembra 2022 č. k. 11CoEk/5/2022, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Povinný m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 13. apríla 2022 č. k. 76Ek/853/2020-181 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie") rozhodol tak, že (prvým výrokom) zamietol sťažnosť povinného v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie z dôvodu, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave o neodkladnom opatrení z 23. novembra 2020 sp. zn. 6Co/151/2020 má brániť vymáhateľnosti exekučného titulu. Ďalej (druhým výrokom) exekučné konanie vo zvyšnej časti prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 18C/29/2020.
2. O odvolaní podanom zo strany oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu jeho druhého výroku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd") uznesením z 24. novembra 2022 č. k. 11CoEk/5/2022-268 (ďalej len „napadnuté uznesenie"). Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
3. Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený dovolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Oprávnený prípustnosť dovolania založil na právnom dôvode podľa § 421 ods. 1 písm. b), resp. písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP").
4. Povinný v písomnom vyjadrení k dovolaniu okrem iného namietol, že dovolanie podľa § 421 ods. 2 CSP je neprípustné, pretože odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. n) CSP, a preto je dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c) CSP.
5. K otázke prípustnosti dovolania sa následne vyjadril oprávnený. Má za to, že súdy nižšieho stupňa prerušili konanie z dôvodu podľa § 164 CSP, avšak bez toho, aby sa v inom súdnom konaní riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a preto by malo byť dovolanie prípustné.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného treba odmietnuť [§ 447 písm. c) CSP].
7. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „exekučný poriadok"), dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
9. Zo súdneho spisu vyplýva, že oprávnený podal na súde prvej inštancie návrh na vykonanie exekúcie (č. l. 2) za účelom vymoženia svojho nároku na peňažné plnenie proti povinnému. V exekučnom konaní podal povinný návrh na zastavenie exekúcie (č. l. 110), o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením z 12. júla 2021 č. k. 76Ek/853/2020-130, proti ktorému podal povinný sťažnosť (č. l. 142), o ktorej bolo rozhodnuté uznesením súdu prvej inštancie z 13. apríla 2022 č. k. 76Ek/853/2020-181. Dovolanie oprávneného smeruje proti napadnutému uzneseniu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu jeho druhého výroku. Predmetné rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, teda aj napadnuté uznesenie, boli vydané v exekučnom konaní (vedenom súdom prvej inštancie pod sp. zn. 76Ek/853/2020). Exekučný poriadok (§ 202 ods. 4 daného zákona s odkazom na § 419 CSP) však dovolanie proti takému rozhodnutiu nepripúšťa, a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako to vyplýva z prvého výroku tohto uznesenia. Vzhľadom na túto osobitnú úpravu prípustnosti dovolania v exekučnom konaní, nebol dôvod sa zaoberať podmienkami prípustnosti dovolania podľa § 420 až § 423 CSP.
10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



