UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného advokátkou: Mgr. Veronika Navrátilová, so sídlom Osuského 7, Bratislava, IČO: 50 842 897, proti povinnému: R. K., narodený X. U. XXXX, bytom V., o vymoženie 1 129,86 eura s príslušenstvom, vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-37Er/4029/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. februára 2022 č. k. 18CoE/165/2021-338, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
II. Povinný m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd") uznesením zo dňa 28. februára 2022 č. k. 18CoE/165/2021-338 uznesenie Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „súdu prvej inštancie") zo dňa 19. júna 2019 č. k. 37Er/4029/2009-178 o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na ich náhradu nepriznal.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený (ďalej aj „dovolateľ") dovolanie podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"). Podľa názoru dovolateľa odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o náhrade trov konania svojvoľne, arbitrárne a formalisticky, zároveň namietal, že písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Dovolaciemu súdu oprávnený navrhol, aby zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku II a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Z vyjadrenia povinného k dovolaniu oprávneného vyplýva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením odvolacieho súdu, a preto dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie oprávneného zamietol a rovnako aj uplatnenie náhrady trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd"), ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
5. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o z mene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok") dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 2/2017") nadobudlo dňa 1. apríla 2017 účinnosť novelizované ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 síce určilo pravidlo, že ak ust. § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam, teda aj k dovolaciemu konaniu, žiadne pravidlo neurčilo.
8. V posudzovanej veci dovolaním oprávneného bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané dňa 28. februára 2022, teda bolo vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017, ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie oprávneného (podané elektronicky dňa 7. septembra 2022) bolo potom rovnako podané už za účinnosti novelizovaného znenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
9. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017, 3ECdo/16/2017, 5Oboer/25/2018, 2Oboer/13/2018 a 6ECdo/15/2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018, I. ÚS 281/2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018.
10. Vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté už za účinnosti zákonom č. 2/2017 novelizovaného Exekučného poriadku, prípustnosť dovolania oprávneného podaného proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je vylúčená podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
11. Dovolanie oprávneného je z vyššie uvedených dôvodov potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
12. Vzhľadom na to, že dovolanie oprávneného nebolo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, najvyšší súd nemohol pristúpiť k posúdeniu dovolacích dôvodov vymedzených oprávneným.
13. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok