UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Q. J., nar. XX. F. XXXX., bytom E., proti povinným: 1/ L. J., nar. XX. P. XXXX, bytom Q., 2/ I. B., nar. XX. P. XXXX, bytom Q., obaja zastúpení JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, so sídlom Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6Er/34/2003, o vymoženie 3 153,42 eur s príslušenstvom, o dovolaní povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. decembra 2013, č. k. 1CoE/175/2013-71, takto
rozhodol:
I. Dovolanie povinných 1/ a 2/ odmieta.
II. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Humenné uznesením č. k. 6Er/34/2003-59 zo dňa 12. septembra 2013 návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní skutočností uvedených povinným 1/ v podanom návrhu, nezistil splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie a preto dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný. Uviedol, že povinný 1/ poukazoval na návrh na obnovu konania pod sp. zn. 8C/1197/99, avšak tento návrh na obnovu konania bol súdom zamietnutý. Ďalšie dôvody, o ktoré opieral svoj návrh na zastavenie exekúcie sa týkali základného konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha predmetné exekučné konanie, a to nesprávneho rozhodnutia v základnom konaní i na nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania právnej zástupkyni. Mal za to, že nesúhlas povinného 1/ s rozhodnutiami súdov predloženými ako exekučný titul, nie je dôvodom na to, aby sa exekúcia zastavila. Uzavrel, že relevancia všetkých namietaných skutočností povinným 1/ sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z..
Rozhodujúc o odvolaní povinného 1/ Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 19. decembra 2013, č. k. 1CoE/175/2013-71 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skutočností tvrdených povinným 1/ jezrejmé, že tieto sa týkajú základného sporového konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Oprávnený uniesol bremeno tvrdenia, aj dôkazné bremeno a oprávnenosť jeho nároku bola potvrdená právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 8C/1197/99-110 zo dňa 11. februára 2002, t. j. exekučným titulom v danej veci. Okolnosti týkajúce sa dlžnej sumy, ktoré povinný 1/ namietal vo svojom odvolaní, mal uviesť v pôvodnom konaní, avšak ten ani napriek výzve súdu vady odvolania neodstránil, a preto Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29. novembra 2002 sp. zn. 4Co/354/2002, 4Co/650/2002 odvolacie konanie proti vyššie uvedenému rozsudku zastavil. Povinný 1/ síce podal dňa 06. februára 2012 návrh na obnovu konania na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8C/1197/99, ale tento návrh súd ako oneskorene podaný zamietol. Povinný nepreukázal ani jeden dôvod, pre ktorý zákon umožňuje zastaviť exekúciu a odvolací súd nezistil žiadne vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne, na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia a exekučné konanie sa začalo a prebieha v súlade s Exekučným poriadkom. Správne postupoval súd prvého stupňa, ak povinného tvrdenia preskúmal s ohľadom na dôvody zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Rovnako správny bol aj záver súdu prvého stupňa, že uvedené námietky vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii význam nemajú, a teda nemôžu byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie povinní 1/ a 2/, ktorí žiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O. s. p.).
Odňatie možnosti konať pred súdom videl vtom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je riadne a vyčerpávajúce a že je z neho zrejmé, že sa odvolací súd nezaoberal celým odvolaním, t. j. všetkými odvolacími námietkami povinného 1/, pričom v predmetnom odôvodnení len poukázal na tvrdenia prvostupňového súdu uvedené v jeho rozhodnutí.
Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom videl dovolateľ v skutočnosti, že odvolací súd sa v odvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými tvrdeniami, ako i s vykonanými dôkazmi, ktoré majú mať zásadný právny význam pre posúdenie dôvodnosti návrhu uplatneného oprávneným.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „najvyšší súd SR“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podali včas povinní 1/ a 2/ (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpení v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak: a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak: a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení, preto dovolaniepodľa ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd SR len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené.
Dovolatelia videli odňatie možnosti konať pred súdom vtom, že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené.
Vzhľadom na uvedenú námietku dovolateľov bolo potrebné zaujať právny záver o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.
Je potrebné uviesť, že vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. II. ÚS 261/06). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje až intenzitu vady konania v zmysle § 237 O. s. p..
Ústava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam - vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (§237 O. s. p.) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Aj niektorým ďalším procesným, vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., považuje síce za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania.
Uvedený záver je obsiahnutý už v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2Cdo/5/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 [časť právnej vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“]. Z tohto judikátu vychádza dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá považuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môže zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa § 237 ods. 1 O. s. p.. O aktuálnosti uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. novembra 2011 sp. zn. IV. ÚS 481/2011, podľa ktorého uvedený právny názor k výkladu § 237 písm. f/ O. s. p. považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci základné práva sťažovateľa.
Dovolací súd, vychádzajúc z uvedeného preto dospel k záveru, že na vytýkanú vadu rozhodnutiaodvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu.
V súvislosti s uvedeným dovolací súd poukazuje aj na Stanovisko č. 2 Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03. decembra 2015, uverejnené v Zbierke Stanovisko Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016, s ktorého vyplýva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. O takýto výnimočný prípad môže ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky (až) vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” alebo vady „zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. V napadnutom rozhodnutí takéto závažné vady zistené neboli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv povinných.
Povinný napokon tvrdia, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O. s. p. (iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania navrhovateľa). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 3Cdo/53/2011, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 5Cdo/44/2011 a sp. zn. 6Cdo/41/2011).
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených povinnými, nevyšli najavo ani iné procesné vady konania vymenované v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie povinných podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Dovolací súd úspešnému oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.