UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo Družín Rosina, so sídlom 013 22 Rosina, IČO: 31 641 971, o vymoženie 457,76 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Er/3460/2009, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 15. augusta 2017, č. k. 1CoE/213/2016-173, takto
rozhodol:
I. Dovolanie odmieta.
II. Oprávnený a povinný majú proti dovolateľovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) označeným uznesením potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 31. júla 2015, č. k. 18Er/3460/2009- 138 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti vykonaný súdnym exekútorom podľa zápisnice z rozvrhového pojednávania zo 17. februára 2014. 1.1. Námietku súdneho exekútora, v ktorej uviedol, že súd prvej inštancie mu mal vrátiť spolu s rozhodnutím aj zapožičaný exekučný spis, vyhodnotil odvolací súd ako účelovú. Pritom poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor nepožiadal o vrátenie exekučného spisu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a neurobil tak ani po doručení napadnutého uznesenia. 1.2. Odvolací súd zároveň poukázal na skutočnosť, že neudržateľnosť súdnym exekútorom predloženého návrhu rozvrhu výťažku spôsobujú samotné námietky veriteľa smerujúce proti nesprávne vypočítaným trovám exekúcie v prvej skupine pohľadávok určených na uspokojenie z rozvrhu výťažku, pretože majú vplyv na výšku pohľadávok, ktoré majú byť uspokojené v ďalších skupinách. Ďalšími dôvodmi pre nemožnosť schválenia navrhovaného rozvrhu výťažku sú podľa odvolacieho súdu nedostatok riadneho doručenia zápisnice o rozvrhu výťažku všetkým osobám a orgánom podľa § 160 ods. 2 v spojení s § 161 ods. 1 Exekučného poriadku, nesprávne použitie zásady proporcionality pri uspokojovaní pohľadávok v rámci 4. skupiny prihlásených pohľadávok podľa § 157 ods. 1 písm. d/ aods. 2 Exekučného poriadku a taktiež nesprávne vyúčtovaná suma náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 4. decembra 2017 dovolanie súdny exekútor, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval dovolateľ z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.. 2.1. Vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p. videl dovolateľ v tom, že súd prvej inštancie mu nevrátil zapožičaný exekučný spis, čím mu ako účastníkovi exekučného konania bolo znemožnené efektívne využiť možnosť nápravy prostredníctvom odvolania. Týmto postupom zároveň podľa dovolateľa došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, princípu legality, princípu hospodárnosti konania a princípu právnej istoty. 2.2. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. videl súdny exekútor vo vyriešení otázok, ktoré neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešené, a to:
I. či pri legitímnom očakávaní, že súd bude postupovať v súlade so zákonom bez toho, aby účastník konania musel súd upozorňovať na jeho porušovanie zákona, sa jedná o procesnú pasivitu účastníka konania,
II. či možno prenášať zodpovednosť za porušenie zákona zo strany súdu na účastníka konania v prípade, ak na porušenie zákona neupozornil,
III. či možno súčasne rozhodnúť o námietkach proti rozvrhu podľa § 161 Exekučného poriadku a o schválení rozvrhu podľa § 164 Exekučného poriadku, nakoľko v rozhodovacej praxi odvolacích súdov existuje právny názor, že nemožno súčasne rozhodnúť o námietkach proti rozvrhu a o schválení rozvrhu, a
IV. či možno schváliť rozvrh výťažku, aj keď bolo vyhovené námietkam proti rozvrhu.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas súdny exekútor ako osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok súdneho exekútora treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
4. Ako prvú otázku skúmal dovolací súd, či súdny exekútor je oprávnenou osobou na podanie dovolania. 4.1. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj súdny exekútor. 4.2. Dovolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí skonštatoval, že aj v časti exekučného konania, v ktorej súd rozhoduje o schválení alebo neschválení rozvrhu výťažku z dražby na základe výsledkov rozvrhového konania, prináleží postavenie účastníka konania aj súdnemu exekútorovi, pretože v rámci takéhoto rozhodovania súd skúma okrem iného aj otázku dôvodnosti a výšky trov exekúcie, ktorej riešenie má nepochybne zásadný význam pre konečný rozvrh výťažku (viď rozsudok najvyššieho súdu z 28. septembra 2006, sp. zn. 3Cdo/161/2005). 4.3. Vychádzajúc z uvedeného je súdny exekútor účastníkom konania a teda aj osobou oprávnenou na podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o trovách exekúcie. Takýmto rozhodnutím je vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/161/2005, od ktorého nemá dovolací súd dôvod sa v rozhodovanej veci odkloniť, aj uznesenie o neschválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti. Súdny exekútor je preto oprávnenou osobou na podanie dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o neschválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti.
5. Pokiaľ ide o samotnú otázku prípustnosti dovolania, dovolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnenípredpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 420 a § 421 ods. 1 C. s. p. (obdobne viď aj I. ÚS 438/2017).
6. V rozhodovanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o neschválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti. Predmetné rozhodnutie predstavuje pre posúdenie otázky prípustnosti dovolania s poukazom na účastníctvo súdneho exekútora v exekučnom konaní podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 a aj jeho oprávnenie podávať riadne a mimoriadne opravné prostriedky v exekučnom konaní, rozhodnutie o trovách exekúcie (k tomu viď aj bod 4.3. vyššie).
7. Trovy exekúcie sú v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za trovy konania (k tomu viď napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/170/2009, 6Cdo/80/2010, 6Cdo/4/2011, 5Cdo/170/2011 a 3Cdo/114/2014).
8. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania poukazuje na základné úlohy najvyššieho súdu v zmysle účinnej právnej úpravy, ktorými sú:
I. náprava najzávažnejších procesných pochybení v prípade rozhodnutí vo veci samej alebo rozhodnutí, ktorými sa konanie končí, a
II. riešenie otázok zásadného právneho významu. Z týchto úloh zverených dovolaciemu súdu zákonom jednoznačne vyplýva, že medzi úlohy dovolacieho súdu nepatrí rozhodovanie o trovách konania, keďže trovy konania predstavujú vo vzťahu k predmetu konania len vedľajšiu problematiku (rovnako viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 22. mája 2018, sp. zn. 3Obdo/19/2018). 8.1. Pokiaľ ide o otázku (ne)prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania podaného za účinnosti novej právnej úpravy (t. j. od 1. júla 2016), najvyšší súd už v uznesení zo 14. júna 2017, sp. zn. 3CdoGp/2/2016 (vydanom v exekučnej veci - pozn. dovolacieho súdu) poukázal na ustanovenia § 419 až § 421 C. s. p., ktoré nepripúšťajú dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania (viď bod 14.2 predmetného uznesenia). 8.2. Záver o neprípustnosti dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania podľa Civilného sporového poriadku (§ 419, § 420 a § 421 C. s. p.) vyplýva aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď napr. I. ÚS 204/2017, I. ÚS 334/2017, I. ÚS 456/2017, I. ÚS 573/2017, II. ÚS 420/2017). 8.3. Osobitne, keďže dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 421 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého nie je dovolanie prípustné proti uzneseniam uvedeným v ustanovení § 357 písm. a/ až n/ C. s. p., vrátane uznesenia o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm. m/ C. s. p.).
9. Vzhľadom na vyššie uvedené (bod 8 vyššie), dovolací súd konštatuje, že dovolanie súdneho exekútora smerujúce proti uzneseniu o trovách konania je v zmysle ustanovenia § 419 a nasl. C. s. p. procesne neprípustné. Najvyšší súd preto dovolanie súdneho exekútora odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.).
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.