UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: Z. Z., nar. XX. Z. XXXX, bytom P., o vymoženie 165,97 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8Er/947/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16. januára 2017, č. k. 14CoE/433/2016-27, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Povinný m á proti oprávnenému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) uznesením z 22. apríla 2016, č. k. 8Er/947/2009-13 zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že oprávnený si s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, keďže iba odkázal na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností.
2. O odvolaní oprávneného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 16. januára 2017, č. k. 14CoE/433/2016-27 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd uviedol, že zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Zm/166/99 mal odvolací súd za preukázané, že zmenkový súd rozhodol v základnom konaní výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, alebo že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Zákon stanovuje prezumpciu, podľa ktorej platí, že sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1písm. m/ Exekučného poriadku. V rozhodovanej veci sa zo žiadneho dôkazu opak nepreukázal, preto odvolací súd dospel k záveru, že exekučný súd exekúciu správne zastavil.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 10. apríla 2017 dovolanie oprávnený z dôvodu, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená (ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). Oprávnený žiadal dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho zmenil tak, že sa pokračuje v exekúcii vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8Er/947/2009.
4. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd vec nesprávne právne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že oprávnený nesplnil zákonom stanovené podmienky na pokračovanie exekúcie. V čase základného súdneho konania neexistovala právna úprava, ktorá by súdom umožňovala posudzovať právny vzťah povinného a pôvodného veriteľa (TRANSINVEST, a.s.) ako spotrebiteľský právny vzťah. Preto je podľa oprávneného opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vylúčený. Odvolací súd na uvedenú skutočnosť pri svojom rozhodovaní neprihliadol a nevzal do úvahy ani neprípustnú retroaktivitu. Podľa dovolateľa mal odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Vzhľadom na uvedené je otázkou právneho významu, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi riešená, či je možné zastaviť exekúciu v zmysle ustanovení § 39 ods. 4, § 57 (správne má byť § 57 ods. 1 písm. m/ - pozn. dovolacieho súdu) a § 243j (správne má byť § 243f - pozn. dovolacieho súdu) Exekučného poriadku, pokiaľ je exekúcia vedená na základe právoplatného exekučného titulu, ktorý bol súdom vydaný a aj nadobudol právoplatnosť v čase, kedy neplatila právna úprava ochrany spotrebiteľa a či je možné od oprávneného bez porušenia zákazu retroaktivity požadovať, aby splnil podmienky pre ďalšie pokračovanie exekúcie v opísaní rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a aby predložil exekučnému súdu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, ak oprávnený nadobudol vymáhanú pohľadávku v čase, kedy nemal povinnosť opisu rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a kedy nebola potreba pripojiť dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Oprávnený nemal ani povinnosť tieto rozhodujúce skutočnosti zisťovať a listinné dôkazy zabezpečovať, resp. uchovávať, keďže disponoval právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom, ktorý ho bez ďalšieho oprávňoval na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Dôležitá pre rozhodnutie je aj tá skutočnosť, že pôvodný veriteľ zanikol ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., v dôsledku čoho oprávnený nemohol objektívne súdu doložiť opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Dovolateľ poukázal aj stanovisko č. R 93/2015, v zmysle ktorého je potrebné rešpektovať princíp právnej istoty a zákaz retroaktivity. Podľa dovolateľa nie je správne, pokiaľ súd exekúciu zastaví bez toho, aby prihliadal na právne postavenie oprávneného, ktoré vzniklo v určitom čase zákonným spôsobom. Týmto sa prejavuje zakázaná retroaktivita a porušenie právnej istoty na strane oprávneného.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), konajúci zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok oprávneného treba odmietnuť.
6. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza, že posúdenie otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Procesný postoj účastníka konania (resp. strany sporu) zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. V opačnom prípade by súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené (III. ÚS 226/2017).
7. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa Civilného sporového poriadku v exekučných konaniachzačatých do 31. marca 2017 (viď ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku), proti uzneseniu o zastavení exekúcie je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p., ako aj podľa § 421 C. s. p. (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu z 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/5/2017). Na exekučné konania začaté do 31. marca 2017 sa nevzťahuje ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktoré vylučuje prípustnosť dovolania a dovolania generálneho prokurátora v exekučných konaniach, ktoré začali od 1. apríla 2017.
8. Zároveň však dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania v exekučných veciach podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je obmedzená ustanovením § 422 C. s. p. Ustanovenie § 422 C. s. p. predstavuje obmedzenie prípustnosti dovolania pre právne posúdenie výškou sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je dovolanie neprípustné v tzv. bagateľných veciach. Skutočnosť, či ide o bagateľnú vec, je limitovaná predmetom konkrétneho konania, teda tým, o čo strane (resp. účastníkovi exekučného konania) v tej - ktorej posudzovanej veci ide (k tomu viď aj uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 165/2017, III. ÚS 885/2016 a I.ÚS 218/2017). Ak sa jedná o bagateľnú vec, dovolací súd dovolanie odmietne bez toho, aby skúmal správnosť právnych záverov odvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie). K zhodnému záveru dospel najvyšší súd aj v obdobných veciach, v ktorých bol dovolateľom oprávnený - obchodná spoločnosť INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. (viď uznesenia najvyššieho súdu zo 14. júla 2017, sp. zn. 3Oboer/8/2017 a z 26. júla 2017, sp. zn. 5Oboer/9/2017)
9. V rozhodovanej veci sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 165,97 eur s príslušenstvom. Oprávnenému teda v exekučnom konaní ide o vymoženie sumy 165,97 eur, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu. Na vymáhané príslušenstvo sa pri posudzovaní prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 C. s. p. neprihliada.
10. Minimálna mzda ku dňu začatia exekučného konania (k 29. októbru 2009) predstavovala sumu 295,50 eur, ktorá prevyšuje sumu, ktorej vymoženia sa domáha oprávnený v predmetnom exekučnom konaní.
11. Dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade ide o bagateľnú vec, keďže nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p., v zmysle ktorej pre prípustnosť dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 C. s. p. musí výška dovolateľom žiadaného peňažného plnenia (t. j. vymáhanej sumy) prevyšovať desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu začatia exekučného konania.
12. Z tohto dôvodu dovolací súd uvádza, že dovolanie oprávneného podané podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. je podľa § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. procesne neprípustné.
13. Keďže dovolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je procesne prípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. bez toho, aby skúmal správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.
14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.