UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: H. O., nar. XX. H. XXXX, bytom U., v dovolacom konaní zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava, o vymoženie 887,36 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 37Er/420/2010, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. apríla 2015 č. k. 22CoE/69/2015-152, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava V uznesením z 12. januára 2012, č. k. 37Er/420/2010-46 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je neopodstatnený, povinný nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti a ani nepoukázal na iné dôvody, pre ktoré by bolo ďalšie vedenie exekúcie neprípustné.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 08. apríla 2015 č. k. 22CoE/69/2015-152 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o nepreukázaní žiadnych skutočností, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti a ani nepoukázal na iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Povinný v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku neuviedol a nepreukázal žiadny dôvod, ktorý by mal za následok zastavenie exekúcie. Odvolací súd zároveň uviedol, že povinný vo všetkých podaniach v danej veci uvádzal adresu Belinského 16, Bratislava, oprávnenému a následne ani súdu nepreukázal, že by sa v čase doručovania platobného výmeru zdržiaval v zahraničí. Podľa poštového doručovateľa adresát pri doručovaní platobného výmeru nebol zastihnutý, po opakovanom doručení bola zásielka uložená na pošte a v odbernej lehote nebola prevzatá. Platobný výmer sa týka nezaplatenia zdravotného poistenia za obdobie od 01. septembra 1999 až 31. decembra 2004. V odvolaní povinný namietal pasívnu legitimáciu s tým, že úhradu nedoplatkov zaneodvodenie zdravotných odvodov mal odviesť štát. Z oznámenia zaslaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou vyplýva, že povinný je vedený ako poistenec štátu od 01. januára 2005 a platobný výmer sa týka obdobia do 31. decembra 2004. Z tohto dôvodu podľa odvolacieho súdu nebolo možné vyvodiť záver o dôvodnosti uvedenej odvolacej námietky povinného.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný, ktorý žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušil a exekučné konanie ako neprípustné zastavil. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p.).
Podľa jeho názoru, exekučný súd nevykonal žiadny úkon na zistenie okolností doručenia exekučného titulu povinnému. V exekučnom konaní je potrebné skúmať, či listina, ktorá je exekučným titulom a je po formálnej stránke opatrená doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, je právoplatná a vykonateľná aj po materiálnej stránke, t. j., či v prípade pochybností bolo rozhodnutie riadne doručené. Pokiaľ povinný v konaní namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám skúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí viac tým, že v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. V tejto súvislosti poukázal povinný na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/3/2011.
Zároveň povinný namietal záver konajúcich súdov o tom, že nepreukázal, že by sa v čase doručovania zdržiaval v zahraničí. Povinný uviedol, že o tejto skutočnosti predložil listinné dôkazy a poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/179/2010 a 5Cdo/190/2009, ktoré sa zaoberali otázkou fikcie doručenia pri doručovaní písomností určených adresátovi do vlastných rúk.
Povinný namietal aj pasívnu legitimáciu k uloženej povinnosti s tým, že v období, za ktoré mu bola uložená povinnosť platiť odvody, bol maloletý a pasívne legitimovaným z uvedeného dôvodu až do skončenia stredoškolského štúdia bol štát. Prvostupňový, ani odvolací súd sa s touto námietkou povinného nezaoberali, naopak uľahčili si to iba výkazom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v ktorom saldokonto predstavuje počiatočný stav ku dňu 01. septembra 1999, ktorý znamená celkový nedoplatok poistenca od 01. januára 1995.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas povinný zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či povinným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému to zákon pripúšťa.
Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie bolo podané 21. mája 2015. Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku treba preto posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 353/2014 Z. z. (účinného od 01. januára 2015), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pozn. dovolacieho súdu: v ďalšom sa Občiansky súdny poriadok uvádza v tomto znení).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Povinný napadol dovolaním uznesenie. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné protiuzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, a proti uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c /) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c /. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.
Napadnuté uznesenie nie je uvedené v týchto ustanoveniach, preto prípustnosť dovolania povinného z § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nevyplýva. Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, že sa v podstatnej miere zužuje právna možnosť využitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda možnosť dovolateľa domáhať sa reparácie prípadných nesprávnosti v súdnom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom v dovolaní výslovne uplatňuje dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. (súdom vytýka, že sa nezaoberali nedostatkom pasívnej legitimácie). K týmto argumentom dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/102/2012, 7Cdo/116/2013, a iné). Z uvedeného plynie, že na dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. (i keby boli prípadne opodstatnené) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.
V zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj uzneseniu), ak v konaní došlo k závažným procesným vadám taxatívne vymenovaným v tomto ustanovení (viď písmená a/ až g/ tohto ustanovenia).
V zmysle § 237 ods. 2 O. s. p. ale dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým tu treba rozumieť zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa Exekučného poriadku, preto prípustnosť dovolania oprávneného nevyplýva ani z § 237 O. s. p..
Vzhľadom na to, že povinným podané dovolanie nie je prípustné ani podľa § 237 O. s. p., ani podľa § 239 O. s. p., dovolací súd ho odmietol ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
V konaní o dovolaní vzniklo procesne úspešnému oprávnenému právo na náhradu trov konania proti povinnému, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.