UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M, advokátkou, so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému v1. rade: C. S., nar. XX. H. XXXX, bytom H., povinnému v 2. rade: R. S., nar. XX. V. XXXX, bytom H., o vymoženie 1 764,56 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 45Er/979/2014, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 3CoE/218/2014-40 zo dňa 26. februára 2015, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
II. Povinným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Trnava ako súd exekučný uznesením č. k. 45Er/479/2014-13 zo dňa 25. 06. 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora [§ 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“]. Zamietnutie žiadosti odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v zmluve o revolvingovom úvere z 19. 10. 2011 (vo všeobecných obchodných podmienkach pre úver článok 10).
Prvostupňový súd dospel k záveru, že po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100041800, uzatvorenej medzi oprávnenou - dodávateľom a povinnými - spotrebiteľmi dňa 19. 10. 2011, ako i Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania toho istého dňa (19. 10. 2011) dospel k záveru, že rozhodcovská doložka (bod 5. Rozhodcovskej zmluvy), nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a táto ho fakticky núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu prvého stupňa už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací konajúc o odvolaní oprávnenej uznesením 3CoE/218/2014-40 zo dňa 26. 02. 2015 napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014 - ďalej aj „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Odvolací súd uviedol, že predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, výber je na žalobcovi. V prípade, že žalobca sa rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov. Súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku správne posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, pričom možnosť voľby je vždy na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa
- dodávateľa, pretože výber rozhodcov dodávateľom je obsahom všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd (rozhodcu) zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej dodal, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa § 53 ods. 1 OZ, ktoré obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1. Odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.
Toto uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. ktorý žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 ods. 1 písm. a/, d/, e/ a f/ O. s. p., t. j., že rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a ako dovolací dôvod uvádzala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p.).
Podľa názoru dovolateľky exekučné konanie je prieskumnou inštitúciou základného konania. Pri posudzovaní či vykonávané rozhodnutie je materiálne vykonateľné, sleduje súd len vlastné hľadiská výkonu, nie tie, ktoré sa spájajú s jeho faktickou vykonateľnosťou. Exekučný súd nemá ďalšiu prieskumnú právomoc. Vecnou správnosťou exekučných titulov sa exekučný súd zaoberať nemôže. Vec už bola právoplatne rozhodnutá rozsudok vydaným rozhodcovským súdom a na preskúmanie exekučného titulu súdom nebol podaný osobitný návrh na začatie konania o jeho zrušení, ktorý je podľa zákona potrebný. Odňatie možnosti konať videla dovolateľka v tom, že jej bolo upreté právo na výkon rozhodnutia vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
V ďalšom dovolateľka namietala, že v konaní na súdoch nižšieho stupňa došlo k procesnej vade v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Z týchto dôvodov žiadala rozhodnutia súdov vydané v tejto veci zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinní v 1. a 2. rade sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený v súlade s druhou vetou § 241 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 a § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p. ods. 1 prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti, čo je záver, ktorý možno vyvodiť z druhej vety § 242 ods. 1 O. s. p. V prípade zistenia, že uznesenie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu (a prípadne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa), i keď dovolateľ toto pochybenie výslovne nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust. § 239 O. s. p. prípustné.
V zmysle § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak: a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uzneseniesúdu prvého stupňa, ak: a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Podľa § 237 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom k tomu, že dovolanie oprávnenej bolo podané dňa 09. 04. 2015 za účinnosti ust. § 237 ods. 2 O. s. p. a ním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia je jednoznačne rozhodnutím vydaným v exekučnom konaní, sú dôvody prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O.s.p vylúčené. Oprávnenou tvrdené vady konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. a/, d/, e/ a f/ O. s. p. aj v prípade ak by v priebehu dovolacieho konania vyšli najavo nemôžu preto založiť prípustnosť ňou podaného dovolania. Z uvedeného dôvodu, sa dovolací súd oprávnenou uvádzanými dôvodmi prípustnosti dovolania nezaoberal.
K námietke dovolateľky, že súdy zaťažili konanie tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), dovolací súd uvádza, že procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci viď § 239 O. s. p. a § 237 ods. 1 a 2 O. s. p.).
Z obsahu oprávnenou podaného dovolania napokon vyplýva, že dovolateľ tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 3Cdo/53/2011, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 5Cdo/44/2011 a sp. zn. 6Cdo/41/2011).
Vzhľadom na to, že predmetom dovolacieho konania nemohol byť prieskum existencie procesných vád konania tvrdených dovolateľom (§ 237 ods. 1 v spojení s § 237 ods. 2 O. s. p.), a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní úspešným povinným v 1. a 2. rade vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinným v 1. a 2. rade náhradu týchto trovnepriznal, pretože nepodali návrh na jej priznanie (§ 151 O. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.