Najvyšší súd Slovenskej republiky  

3OboE/7/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného   P., s. r. o., so sídlom v B., P., zastúpenej spoločnosťou F. P.,

s. r. o. so sídlom v B., G., proti povinnému T. N.X.T.X.B.B.O.M.pracovníčkou Okresného

súdu Zvolen, o vymoženie 1618,51 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Er 679/2009,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. septembra

2013 sp. zn. 4CoE 58/2013, rozhodol

t a k t o :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený navrhol, aby konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.

s tým, že súd mal podať Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá

a a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň

oprávnený navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a aby sa súd obrátil

na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na prejudiciálne zodpovedanie otázok (bližšie

špecifikovaných oprávneným v návrhu na prerušenie konania) týkajúcich sa možností

rozhodovania spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní, dôsledkov podania žaloby

o zrušenie rozhodcovského rozsudku a súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým

„sa zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky voči spotrebiteľovi“, s právom Európskej

únie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 11. septembra 2013 sp. zn. 4CoE 58/2013,

(ďalej len „uznesenie odvolacieho súdu“) zamietol návrhy oprávneného na prerušenie konania

a odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. Návrhy   na prerušenie odvolacieho konania

zamietol s odôvodnením, že   nenastal žiadny z dôvodov uvedených v ust.   § 109 ods. 1  

písm. c/ O. s. p. a dospel k záveru, že nie je potrebné oprávneným nastolené otázky, predložiť

na prejudiciálne posúdenie Súdnemu dvoru Európskej únie.  

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým boli zamietnuté návrhy na

prerušenie konania, podal oprávnený odvolanie. Uviedol, že mu bola odňatá možnosť pred

súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie

§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady,  

za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní oprávneného konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.

V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako

aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník

žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávneného, ktorým napadol

uznesenie odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky  

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9  

ods. 2 O. s. p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného

preto nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 146 ods.1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo

zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 19. novembra 2014

JUDr. Katarína Pramuková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.