Najvyšší súd   3Oboer/95/2015

Slovenskej republiky   3OboE/63/2015

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., so sídlom P., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom G.,  

IČO: X., proti povinnému: M., nar. X., bytom V., o zastavení exekúcie, vedenej  

na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 16Er/458/2005, o odvolaní a dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. marca 2014, sp. zn. 6CoE/394/2013 a o návrhu

oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinný   m á   voči oprávnenému   n á r o k   na náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Galanta uznesením z 22. júla 2013, č. k. 16Er/458/2005-40 exekúciu

zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2.   Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave uznesením z 27. marca 2013,  

sp. zn. 6CoE/394/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrhy

oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. zamietol.

3Oboer/95/2015  

3OboE/63/2015

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal 15. mája 2014 dovolanie

oprávnený.

4. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výrokoch o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

6. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach  

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie  

proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. 3OboE/1/2013,

ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť  

len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom

konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním

napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom  

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p., § 10  

ods. 1 a 2 O. s. p., resp. [§ 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C. s. p.“) a § 34, § 35 C. s. p.]. Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

7. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 161 C. s. p.).

8. Následne najvyšší súd skúmal, či je dôvodný návrh oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. K podobnému návrhu oprávneného

na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo  

a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom

postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. apríla 2014   3Oboer/95/2015  

3OboE/63/2015

sp. zn. 3Oboer/75/2013, z 19. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/179/2013, z 29. júla 2014  

sp. zn. 3Oboer/147/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/139/2013 a zo 17. júna 2014  

sp. zn. 3Oboer/165/2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi

v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny

dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa

týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo

agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje

prerušenie konania, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod  

pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka

a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie

konania zamietol.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 ods. 1 C. s. p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p.,  

bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba

odmietnuť.

10. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa čl. 2 ods. 1 Základných princípov C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených

práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty.

13. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie oprávneného bolo podané  

pred nadobudnutím účinnosti C. s. p. (t. j. pred 1. júlom 2016), je preto potrebné posudzovať

prípustnosť a dôvodnosť ňou podaného dovolania podľa ust. § 237, § 239 a § 242 O. s. p.

Jedným z objektívnym predpokladov na podanie dovolania je jeho prípustnosť, ktorá v čase

podania dovolania mohla byť naplnená, ak bol naplnený niektorý z jej dôvodov uvedených

v ust. § 237 a § 239 O. s. p. Ak v dovolacom konaní preukáže existencia takýchto dôvodov, 3Oboer/95/2015  

3OboE/63/2015

bola prípustnosť dovolania jedným z jeho právnych účinkov už v čase jeho podania.

S poukazom na potrebu rešpektovania princípu právnej istoty a spravodlivej ochrany práv

a právom chránených záujmov účastníkov, preto nie   je možné prípustnosť a dôvodnosť

dovolania posudzovať, podľa ust. § 420 až § 422 C. s. p., keďže len takýmto výkladom sa

zabezpečí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bude preskúmané na základe dôvodov,

ktoré v čase jeho podania dovolateľ mohol namietať a počas prebiehajúceho dovolacieho

konania očakával, že dovolací súd v prípade ak sa preukážu na ne prihliadne (v prípade

dôvodov zmätočnosti vyplývajúcich z ust. § 237 ods. 1 O. s. p. z úradnej povinnosti).  

14. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v aspoň piatich

prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho

istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Oboer/75/2013,  

sp. zn. 3Oboer/179/2013, sp. zn. 3Oboer/147/2013, sp. zn. 3Oboer/139/2013,  

sp. zn. 3Oboer/165/2013, sp. zn. 3Oboer/108/2013, sp. zn. 3Oboer/208/2013,  

sp. zn. 3Oboer/214/2013, sp. zn. 3Oboer/234/2013, sp. zn. 3Oboer/258/2013  

sp. zn. 3Oboer/344/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané

v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1  

C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

15. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p.  

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p.

16. Podľa § 451 ods. 3 C. s. p. v odôvodnení uznesenia, ktorým bolo dovolanie

odmietnuté alebo ktorým bolo konanie o dovolaní zastavené, dovolací súd stručne uvedie iba

dôvod svojho rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania nemusí v takom

prípade odôvodňovať.

17. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo

zastaviť a povinnému teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

oprávnenému. (§ 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p.).

3Oboer/95/2015  

3OboE/63/2015

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2016

  JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová