Najvyšší súd Slovenskej republiky  

3 OboE 37/2013

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., so sídlom v B., zastúpenej spoločnosťou F. P.,

s. r. o. so sídlom v B., proti povinnému G. Š.,

nar. X., bytom B., o vymoženie 452,08 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Dolný Kubín pod sp. zn. 10 Er 219/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Žiline z 28. februára 2013, sp. zn. 8 CoE 3/2013, takto

t a k t o :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 08. 08. 2012, č. k. 10 Er 219/2010-59

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil [ § 57 ods. 1 písm. g)   a § 58 ods. 1

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok )

a o zmene a doplnení ďalších zákonov ].

Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadol oprávnený odvolaním, ktoré bolo

súdu doručené 31. 08. 2012. Oprávnený navrhol, aby konanie bolo prerušené podľa

§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s návrhom

na prejudiciálne zodpovedanie otázok ( bližšie špecifikovaných oprávneným v návrhu

na prerušenie konania ) týkajúcich sa možností rozhodovania spotrebiteľských sporov

v rozhodcovskom konaní, dôsledkov podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

a súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým „sa zabráni vymožiteľnosti reálnej

pohľadávky voči spotrebiteľovi“, s právom Európskej únie.

Krajský súd v Žiline uznesením 28. februára 2013, sp. zn. 8 CoE 3/2013,

( ďalej len „uznesenie odvolacieho súdu“ ) zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania

a odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol

s odôvodnením, že dospel k záveru, že v predmetnom prípade nie je potrebné sa obrátiť

s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podal oprávnený odvolanie. Uviedol, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. ), zlej interpretácie § 109 ods. 1  

písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej

časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady,  

za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní oprávneného konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady ( existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania ),

ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania.

Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich

skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,

ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví ( § 104 ods. 2 O. s. p. ). Medzi tieto procesné

podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca

zo zákona.

V prejednávanej veci z   hľadiska formálneho ( najmä označenia opravného

prostriedku ), ani obsahového ( predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,

ako aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník

žiada ) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávneného, ktorým napadol

uznesenie odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa

a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere,

než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov

o sociálnom zabezpečení,

b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom

o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,

c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity

a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( § 9 ods. 2 O. s. p. ).

Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov

ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky  

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského

súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené

( viď § 9 ods. 2 O. s. p. ).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného

preto nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 146 ods.1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo

zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2013

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková