Najvyšší súd  

3OboE/193/2014

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,   so sídlom P., X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: F., s. r. o.,   so sídlom G., X. Bratislava, IČO: X., proti povinnému: M., nar. X., bytom P., X. Plavnica, o vymoženie 334 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa   pod sp. zn. 4Er/484/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. júna 2014, č. k. 17CoE/69/2014-31, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 05. marca 2014, č. k. 4Er/484/2013-14 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle   § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene   a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 zákona   č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad, resp. rozpor   so zákonom, pričom v súvislosti s týmto preskúmaním správne konštatoval, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

Proti neexistujúcemu výroku napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým mal byť zamietnutý návrh na prerušenie konania, podal oprávnený odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia § 109 ods. 1   písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné   pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich   Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady, ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1   O. s. p.).

Podľa § 201 O. s. p. (veta prvá) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V predmetnej veci napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje výrok   o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania, v rozsahu ktorého výroku rozhodnutia podal oprávnený odvolanie. Z dôvodu absencie odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je daná procesná podmienka na prejednanie odvolania podaného oprávneným. Odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré súd nevydal (nezamietol návrh oprávneného na prerušenie konania), predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného   proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil.

Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 224 ods. 1, § 146 ods. 2 O. s. p., t. j. nakoľko oprávnený z procesného hľadiska zavinil zastavenie odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky však náhradu trov odvolacieho konania povinnému nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. septembra 2015

JUDr. Katarína Pramuková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.