Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 OboE/117/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., zastúpenej spoločnosťou F., proti povinnému J., o vymoženie 386,38 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 24Er/275/2008, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2013 č. k. 13CoE/68/2013-47, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnený v podanom odvolaní (doručenom súdu prvého stupňa dňa 21. 01. 2013)
navrhol, aby konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a aby sa súd obrátil
na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na prejudiciálne zodpovedanie otázok (bližšie
špecifikovaných oprávneným v návrhu na prerušenie konania) týkajúcich sa možností
rozhodovania spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní, dôsledkov podania žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku a súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým „sa
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky voči spotrebiteľovi“ s právom Európskej únie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. apríla 2013 sp. zn. 17CoE/258/2012
(ďalej len „uznesenie odvolacieho súdu“) zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania
a odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia ohľadom návrhu
na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ uviedol, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa uvedeného
ustanovenia s tým, že súdu zároveň navrhuje otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru
Európskej únie ako predbežné otázky predložené, je odvolací súd, t. j. súd proti rozhodnutiu,
ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej
únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia,
a teda, ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho
rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný ani návrh
zo strany účastníka.
Odvolací súd považoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky
za zjavne neopodstatnené a irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich
prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor, keďže v predmetnom
konaní súd neaplikuje priamo ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené
Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, a teda ani právnu úpravu obsiahnutú v písm. q/ ods. 1 Prílohy tejto smernice,
výklad ktorého oprávnený žiada v prvej otázke, ale priamo ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku, predovšetkým v ustanovení § 52
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, ak by odvolací súd
považoval oprávneným položené otázky za relevantné pre toto konanie, judikatúra Súdneho
dvora EU upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa
výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný
opravný prostriedok, a to najmä vtedy, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho
dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne jasné (tzv. acte
clair). Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiadny
z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. pre prerušenie konania podľa
osobitného zákona, preto odvolací súd oba návrhy oprávneného na prerušenie konania
zamietol.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania podal oprávnený odvolanie. Uviedol, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej
časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady,
za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní oprávneného konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia
byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku)
ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako aj
argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník žiada)
nebolo možné mať pochybnosti o tom, že procesný úkon oprávneného, ktorým napadol
uznesenie odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O. s. p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného
preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. v zmysle, ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. apríl 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová