3 Obo 95/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky jednomyseľne v právnej veci žalobcu: JUDr. D. P., správca konkurznej podstaty T., a. s. v likvidácii, C.,
IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. G., K. proti žalovanému: Ing. A.. H., nar. 29. 08. 1973, bytom
T. T.,
o zaplatenie 45,68 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 10 Cbi 21/2009-68 zo dňa 2. júna 2010, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 10 Cbi 21/2009-68 zo dňa 2. júna 2010 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10 Cbi 21/2009-68 zo dňa 2. júna 2010
rozhodol tak, že konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania
nepriznal.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca si napriek výzve na zaplatenie súdneho
poplatku, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02. 12. 2009 nesplnil
jeho poplatkovú povinnosť a súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 Eur neuhradil. Žalobca
bol upozornený doručenou výzvou, že ak v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatí
súd konanie zastaví. Právny zástupca žalobcu zároveň nepožiadal o oslobodenie od zaplatenia
súdneho poplatku, ale súdu zaslal návrh na pokračovanie v konaní bez zapletenia súdneho
poplatku, nakoľko žalobca, správca konkurznej podstaty má osobné oslobodenie podľa
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov. Uviedol, že žalobca skonštatoval, že pri ustanovení § 4 ods. 2
písm. m/ je odkaz na 3f v poznámke pod čiarou uvedený zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, keďže účinnosť zákona č. 621/2005 Z. z. nastala 01. 01. 2006, kedy
už bol zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorým sa riadi konkurz, v ktorom
je uplatňovaná žalovaná suma, zrušený. Konštatoval, že navrhovateľ zastáva názor,
že poznámky pod čiarou nemajú normatívnu povahu ale charakter informačnej
súčasti právneho predpisu a navrhovateľ nevidí žiaden dôvod ani zákonné oprávnenie
rozlišovať medzi správcami konkurznej podstaty podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a zákonom
č. 328/1991 Zb. lebo opačný výklad by vytváral dve kategórie správcov konkurzných
podstát, na ktorých by sa oslobodenie vzťahovalo, resp. nevzťahovalo, a to v závislosti
od právneho predpisu, na základe ktorého boli ustanovení do funkcie. Prvostupňový súd
sa s argumentáciou navrhovateľa nestotožnil, poukázal na ustanovenia § 206 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z., ustanovenie § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, § 10 ods. 3 Zákona
o súdnych poplatkoch a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa
nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, v stanovenej lehote súdny poplatok
nezaplatil, súd pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu odvolanie podal v zákonnej lehote žalobca, v ktorom označil
napadnuté uznesenie za nesprávne a taktiež také, ktoré vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Citoval ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb., zákon
č. 8/2005 Z. z., podľa ktorého správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná
do zoznamu správcov. Tvrdenia, že žalobcovi nemožno priznať oslobodenie od súdneho
poplatku na základe poznámky 3f pod čiarou zákona č. 71/1992 Zb. označil za nesprávne,
keďže poznámky v zákonoch pod čiarou nemajú priamu normatívnu povahu ale len charakter
informačnej súčasti právneho predpisu. Žalobca je názoru, že oslobodenie od súdnych
poplatkov sa vzťahuje aj na správcov konkurznej podstaty v konkurzných konaniach podľa
zákona č. 328/1991 Zb. a s poukazom na rozhodnutie sp. zn. 3 Obo 6/2010 a na základe
uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nevyhovel.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či správca
konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, je oslobodený od poplatku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona
č. 71/1992 o súdnych poplatkoch.
Je pravdou, že uznesením sp. zn. 3 Obo 6/2010, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal,
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vyslovil, že prvostupňový súd vyslovil
nesprávny právny záver, že žalobca nie je od poplatkovej povinnosti oslobodený. Vzhľadom
na rôzny výklad k danej problematike v dovolacom senáte, výklad tejto právnej otázky
bol predmetom rokovania obchodného kolégia dňa 23. 11. 2010, na ktorom bolo zaujaté
stanovisko k zjednoteniu výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
tak, že správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní nie je oslobodený od poplatku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2
písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov. Z obsahu rozhodnutia č. k. 1 MObdo V 18/2009, v ktorom
je vyslovený tento právny názor vyplýva, že zákon č. 321/2005 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa
zákon SNR č. 71/1992 Zb. v ustanovení § 4 ods. 2 písm. m/ priznal oslobodenie od poplatku
správcovi podľa osobitného predpisu, teda nešpecifikoval, o ktorého konkrétneho správcu ide.
Práve poznámka pod čiarou, ako normatívna proklamatívna časť informuje pre potrebu
aplikácie právneho prepisu v praxi, ktorý osobitný predpis mal na mysli zákonodarca.
V danom prípade ide o poznámku 3f/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého dôvodu dovolací súd vyslovil záver,
že oslobodenie od poplatkovej povinnosti sa vzťahuje podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona
č. 71/1992 v znení zmien a doplnkov na správcu konkurznej podstaty ustanoveného podľa
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Zákon č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov nadobudol účinnosť 1. júla 2005 a týmto zákonom podľa § 208 / zrušovacie
ustanovenia / bol zrušený zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien
a doplnkov / okrem čl. I., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006 /.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na ustanovenie § 206 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené
pred účinnosťou tohto zákona ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa
doterajších právnych predpisov.
Za nesporné uviedol, že zákon č. 7/2005 Z. z. zrušil zákon č. 328/1991 Zb. v znení
zmien a doplnkov a že tento zrušený zákon sa nebude aplikovať od 1. júla 2005,
resp. 1. januára 2006 do budúcnosti v nových veciach, konkurzy a vyrovnania vyhlásené
alebo povolené pred účinnosťou zákona č. 7/2005 Z. z. ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace
sa spravujú zákonom č. 328/1991 Zb. v platnom znení. preto aj zákon č. 621/2005 Z. z.
účinný od 1. januára 2006 prihliadol na túto skutočnosť, o čom svedčí poznámka pod čiarou
3g/ zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov vzťahujúca
sa k § 4 ods. 2 písm. o/ Zákona o súdnych poplatkoch. Dovolací súd vyslovil právny názor,
že aj zrušený právny predpis môže byť uvedený v poznámke ako osobitný predpis, pokiaľ
sa podľa toho / zrušené predpisy zákona č. 328/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov / vedú
súdne konania.
Zákon č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 71/1992 Zb.
v ustanovení § 4 ods. 2 písm. m/ priznal oslobodenie správcovi podľa osobitného
predpisu, teda nešpecifikoval o ktorého správcu ide. Práve poznámkou pod čiarou
ako normatívna proklamatívna časť informuje pre potrebu aplikácie správneho prepisu
v praxi, ktorý osobitný predpis má na mysli zákonodarca. V danom prípade ide o poznámku
3f/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Preto oslobodenie od poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.
v znení zmien a doplnkov sa vzťahuje iba na správcu ustanoveného podľa zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ak by znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/2005 Z. z. existovalo
bez poznámky 3f/ tak by sa oslobodenie od súdneho poplatku týkalo všetkých správcov podľa
osobitného predpisu / napr. správcu banky vykonávajúci výkon nútenej správy podľa zákona
č. 546/2006 Z. z. hypotekárneho správcu – správcu podľa zákona č. 367/2004 Z. z. /. V tejto
súvislosti poukázal na dôvodnú správu k vládnemu návrhu č. 1345 zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Cbi 21/2009-68 zo dňa 2. júna 2010 ako vecne správne
podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné
V Bratislave 23. júna 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková