Najvyšší súd
3 Obo 87/2011
Slovenskej republiky – 109
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. F., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. D. H., advokátkou, K., proti žalovanej JUDr. M. B., správkyni konkurznej
podstaty úpadcu A., a. s., K., zastúpenej kanceláriou A., s. r. o., K., o určenie pravosti
pohľadávky 106 311,67 eur, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v
Košiciach č. k. 17 Cb 650/2001-93 z 25. augusta 2011, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa zastavil konanie. Zároveň rozhodol,
že sa žalobkyni vracia 26,50 eur súdneho poplatku. Účastníkom nepriznal náhradu trov
konania. Takto rozhodol s odôvodnením, že žalobkyňa ( dedička pôvodného žalobcu
Vincenta Franka ) vzala žalobu späť. Žalobu vzala späť, keďže uplatnená pohľadávka
bola judiciálna a žalobu mal podať ten, kto ju poprel, teda žalovaná. K výroku o trovách
konania uviedol, že žalovaná, ktorá ako advokátka a správkyňa podstaty, ktorej je známa
právna úprava konkurzného konania, neuplatnila námietku nedostatku aktívnej legitimácie
pôvodného žalobcu pri prvom úkone, ktorý jej patril – vo vyjadrení k žalobe, pričom konanie
bolo začaté v roku 2001. Preto o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, prvá veta,
s použitím § 150 O. s. p.
Proti rozhodnutiu v časti o trovách konania podala odvolanie žalovaná. V odvolaní
uviedla, že ak súd o trovách konania rozhodne podľa § 150 ods. 1 O. s. p., musí v odôvodnení
rozhodnutia uviesť v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa a prečo výnimočne náhradu
trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa, však celé odôvodnenie rozhodnutia o trovách
zhrnul do dvoch viet. Žalobkyňa vzala žalobu späť, čím z procesného hľadiska zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Žalobu mohla vziať späť kedykoľvek v priebehu konania,
urobila tak až tesne pred nariadeným pojednávaním a potom, ako žalovaná vo vyjadrení
z 23. augusta 2011, ktoré bolo jej prvým úkonom poukázala na nedostatok aktívnej
legitimácie žalobkyne. Ak by žalobkyňa nevzala žalobu späť, súd by musel žalobu zamietnuť
a žalovaná by mala v konaní plný úspech. Skutočnosť, že žalovaná je advokátka a správkyňa
podstaty, nebráni v tom, aby sa dala zastúpiť advokátom. Z uvedených dôvodov žiadala,
aby odvolací súd uznesenie v časti o trovách konania zmenil tak, že žalobkyňu zaviaže
na náhradu trov vo výške 1 551,40 eur.
Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ), preskúmal
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a po prejednaní veci bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Občiansky súdny poriadok v § 146 ods. 2 O. s. p. stanovuje princíp zodpovednosti
účastníka, ktorého procesný úkon bol dôvodom na zastavenie konania. Je pochybné,
že zastavenie konania zavinila žalobkyňa tým, že vzala žalobu späť. Vychádzajúc len z uvedeného ustanovenia, je žalovaná povinná nahradiť žalovanej trovy konania.
Aj pre uvedenú procesnú situáciu však platí ustanovenie § 150 O. s. p., podľa ktorého súd
výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nemusí účastníkovi, ktorému by inak
náhrada patrila, náhradu trov konania priznať.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci sú
okolnosti, ktoré sú pri rozhodovaní o trovách hodné osobitného zreteľa. Treba prisvedčiť
odvolateľovi, že žalovaná i keď je správkyňou podstaty a advokátkou, má právo nechať
sa zastúpiť advokátkou a nárok na náhradu trov konania, ak to výsledok konania odôvodňuje.
Uvedené však nevylučuje aj v takomto prípade použitie § 150 O. s. p., ak sú preto dôvody.
Tvrdenie žalovanej v odvolaní, že už v prvom úkone upozornila na nedostatok
aktívnej legitimácie žalobkyne, nie je v súlade s obsahom spisu. Jej prvým úkonom v konaní
bolo vyjadrenie – stanovisko k žalobe doručené súdu 10. decembra 2001. Žalovaná v ňom
nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že bezdôvodne poprela pohľadávku udáva že za úpadcu
podala odporovaciu žalobu a pohľadávku neuznáva. O nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne v podaní nie je zmienka. Uvedený úkon pritom urobila šesť mesiacov
po prieskumnom pojednávaní, na ktorom pohľadávku poprela. Ak v lehote súdom stanovenej
( keďže iná zrejme stanovená nebola, v lehote jeden mesiac ) nepodala žalobu podľa
§ 23 ods. 3 ZKV, pohľadávka žalobkyne sa už v čase urobenia úkonu podľa § 23
ods. 5 písm. b) ZKV považovala za nespornú. Obsah jej vyjadrenia bol neprimeraný
a neprihliadajúci na úpravu popierania judiciálnych pohľadávok. Navyše pôvodný žalobca
bol na prieskumnom pojednávaní prítomný a podľa zápisnice ( č. l. 58 ) za prítomnosti
žalovanej bol „ písomne upovedomený a vyzvaný podľa § 23 ZKV“. I keď v zápisnici ne je
presne uvedené o čom bol poučený, s prihliadnutím nato, že bol zároveň „vyzvaný“
je zrejmé že bol poučený o tom, že má v stanovenej lehote podať žalobu na určenie pravosti
popretej pohľadávky. Podanie zbytočnej žaloby veriteľom bolo nepochybne vyvolané
aj nesprávnym poučením súdom, na nesprávnosť, ktorého žalovaná neupozornila a ani neskôr
neoznámila veriteľovi, že hoci pohľadávku poprela, nepodala žalobu podľa § 23
ods. 3 ZKV, čo má rovnaké účinky ako keby pohľadávka nebola popretá.
Uvedené skutočnosti sú aj podľa odvolacieho súdu hodné osobitného zreteľa a odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Odvolací súd preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p., ako správne potvrdil.
V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto
je súdu náhradu trov konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková