Najvyšší súd

3 Obo 87/2011

Slovenskej republiky   – 109  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v   právnej veci žalobkyne A. F., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. D. H., advokátkou, K., proti žalovanej JUDr. M. B., správkyni konkurznej

podstaty úpadcu A., a. s., K., zastúpenej kanceláriou A., s. r. o., K., o   určenie pravosti

pohľadávky 106 311,67 eur, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v

Košiciach č. k. 17 Cb 650/2001-93 z 25. augusta 2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

  Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa zastavil konanie. Zároveň rozhodol,

že sa žalobkyni vracia 26,50 eur súdneho poplatku. Účastníkom nepriznal náhradu trov

konania. Takto rozhodol s odôvodnením, že žalobkyňa ( dedička pôvodného žalobcu

Vincenta Franka ) vzala žalobu späť. Žalobu vzala späť, keďže uplatnená pohľadávka

bola judiciálna a žalobu mal podať ten, kto ju poprel, teda žalovaná. K výroku   o trovách

konania uviedol, že žalovaná, ktorá ako advokátka a správkyňa podstaty, ktorej   je známa

právna úprava konkurzného konania, neuplatnila námietku nedostatku aktívnej legitimácie

pôvodného žalobcu pri prvom úkone, ktorý jej patril – vo vyjadrení k žalobe, pričom konanie

bolo začaté v roku 2001. Preto o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, prvá veta,

s použitím § 150 O. s. p.

Proti rozhodnutiu   v časti o trovách konania podala odvolanie žalovaná. V odvolaní

uviedla, že ak súd o trovách konania rozhodne podľa § 150 ods. 1 O. s. p., musí v odôvodnení

rozhodnutia uviesť v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa a prečo výnimočne náhradu

trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa, však celé odôvodnenie rozhodnutia o trovách

zhrnul do dvoch viet. Žalobkyňa vzala žalobu späť, čím z procesného hľadiska zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Žalobu mohla vziať späť kedykoľvek v priebehu konania,

urobila tak až tesne pred nariadeným pojednávaním a potom, ako žalovaná   vo vyjadrení

z   23. augusta 2011, ktoré bolo jej prvým úkonom poukázala na nedostatok aktívnej

legitimácie žalobkyne. Ak by žalobkyňa nevzala žalobu späť, súd by musel žalobu zamietnuť

a žalovaná by mala v konaní plný úspech. Skutočnosť, že žalovaná je advokátka a správkyňa

podstaty, nebráni v tom, aby sa dala zastúpiť advokátom. Z uvedených dôvodov žiadala,

aby odvolací súd uznesenie v časti o trovách konania zmenil tak, že žalobkyňu zaviaže

na náhradu trov vo výške 1 551,40 eur.

Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ), preskúmal

rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a po prejednaní veci bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

  Občiansky súdny poriadok v § 146   ods. 2 O. s. p.   stanovuje princíp zodpovednosti

účastníka, ktorého procesný úkon bol dôvodom na zastavenie konania. Je pochybné,

že zastavenie konania zavinila žalobkyňa tým, že vzala žalobu späť. Vychádzajúc len z uvedeného ustanovenia, je žalovaná povinná nahradiť žalovanej trovy konania.  

Aj pre uvedenú procesnú situáciu však platí ustanovenie § 150 O. s. p., podľa ktorého súd

výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nemusí účastníkovi, ktorému by inak

náhrada patrila, náhradu trov konania priznať.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci sú

okolnosti, ktoré sú pri rozhodovaní o trovách   hodné osobitného zreteľa. Treba prisvedčiť

odvolateľovi, že žalovaná i keď je správkyňou podstaty a advokátkou, má právo nechať  

sa zastúpiť advokátkou a nárok na náhradu trov konania, ak to výsledok konania odôvodňuje.

Uvedené však nevylučuje aj v takomto prípade použitie § 150 O. s. p., ak sú preto dôvody.

  Tvrdenie žalovanej v odvolaní, že už v prvom úkone upozornila na nedostatok

aktívnej legitimácie žalobkyne, nie je v súlade s obsahom spisu. Jej prvým úkonom v konaní

bolo vyjadrenie – stanovisko k žalobe doručené súdu 10. decembra 2001. Žalovaná v ňom

nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že bezdôvodne poprela pohľadávku udáva že za úpadcu

podala odporovaciu žalobu a pohľadávku neuznáva. O nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne v   podaní nie je zmienka. Uvedený úkon pritom urobila šesť mesiacov

po prieskumnom pojednávaní, na ktorom pohľadávku poprela. Ak v lehote súdom stanovenej

( keďže iná zrejme stanovená nebola, v lehote   jeden mesiac ) nepodala žalobu podľa

§ 23 ods. 3 ZKV, pohľadávka žalobkyne sa už v čase urobenia úkonu podľa § 23

ods. 5 písm. b) ZKV považovala za nespornú. Obsah jej vyjadrenia bol neprimeraný

a neprihliadajúci na úpravu popierania judiciálnych pohľadávok. Navyše pôvodný žalobca

bol na prieskumnom pojednávaní prítomný a podľa zápisnice ( č. l. 58 ) za prítomnosti

žalovanej bol „ písomne upovedomený a vyzvaný podľa § 23 ZKV“. I keď v zápisnici ne je

presne uvedené o čom bol poučený, s prihliadnutím nato, že bol zároveň „vyzvaný“

je zrejmé že bol poučený o tom, že má v stanovenej lehote podať žalobu na určenie pravosti

popretej pohľadávky. Podanie zbytočnej žaloby veriteľom bolo nepochybne vyvolané

aj nesprávnym poučením súdom, na nesprávnosť, ktorého žalovaná neupozornila a ani neskôr

neoznámila veriteľovi, že hoci pohľadávku poprela, nepodala žalobu podľa § 23

ods. 3 ZKV, čo má rovnaké účinky ako keby pohľadávka nebola popretá.

Uvedené skutočnosti sú aj podľa odvolacieho súdu hodné osobitného zreteľa a odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Odvolací súd preto rozhodnutie

súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p., ako správne potvrdil.

  V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni   v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto

je súdu náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011  

JUDr. Peter Dukes, v. r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková