Najvyšší súd

3 Obo 85/2011

Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. G., narodený X. X. X, bytom K., zast. advokátom JUDr. J. M., M., proti žalovanému: v 1. rade: R.

M., o. c. p., a. s., N., IČO: X., v 2. rade: A., o. c. p., a. s.,

S., IČO: X., v 3. rade: B. I., o. c. p., a. s.,

P., ex. offo výmaz, v 4. rade: JUDr. K. P.,

N. a v 5. rade: M.. J., M., o zaplatenie 456,08 eur / 13 740 Sk / s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu a na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. 2 Cb 45/2003 - 203 zo dňa 22. 06. 2011 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. 2 Cb 45/2003 - 207 zo dňa 22. 06. 2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

2 Cb 45/2003 - 203 zo dňa 22. 06. 2011 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 22 Cb 45/2003

-207 zo dňa 22. 06. 2011   m e n í   tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade   z a m i e t a.

Rozsudok voči žalovanej v 4. rade   z r u š u j e a vec   v r a c i a   Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2 Cb 45/2003 - 203 zo dňa 22. 06. 2011

rozhodol tak, že žalovaných v 1. a v 5. rade zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi

istinu 456,08 eur / 13 740 Sk / spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,38% zo sumy

456,08 eur za obdobie od 01. 05. 2001 do zaplatenia, trovy konania vo výške 359,21 eur

/ 10 851,50 Sk / a trovy právneho zástupcu JUDr. J. M. podľa písomnej

špecifikácie, voči žalovanej v 4. rade žalobu zamietol a žalovaných v 1. a v 5. rade zaviazal

spoločne a nerozdielne uhradiť súdny poplatok 16,60 eur / 500 Sk /. V dôvodoch

rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom do ručeným súdu voči žalovaným 1. až v 5.

rade domáhal práva na zaplatenie náhrady škody vo výške 13 740 Sk istiny s príslušenstvom,

úroku z omeškania za obdobie od 01. 05. 2001 do zaplatenia. Podľa žalobcu nárok na náhradu

škody, mu vznikol, tým, že dlhopis F.F. z II. vlny kupónovej privatizácie, ktorého

bol vlastníkom mu bol následne odpredaný na základe pokynu na priamy predaj udeleného

na základe plnej moci, ktorú plnú moc mal žalobca udeliť spoločnosti A., s. r. o. so sídlom

v Prešove, ktorý následne túto plnú moc postúpil s právom na predaj cenných papierov

spoločnosti B. I., o. c. p., a. s. na odpredaj. Odpredaj bol zrealizovaný žalovaným

v 1. rade, napriek tomu, že žalobca nikdy nesplnomocnil spoločnosť A., o. c. p., a. s. na predaj

cenného papiera a ani žiadnu inú spoločnosť, a teda k predaju došlo podvodným spôsobom.

Citoval rozsudok Krajského súdu č. k. 2 Cb 45/2003 zo dňa 03. 07. 2006, ktorým konajúci súd

zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 13 740 Sk spolu s úrokom z omeškania žalovaných

v 2. a v 3. rade a voči žalovaným v 1., 4., a 5. rade žalobu zamietol. Ďalej citoval uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 3 Obo 230/2007, ktorým Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie podľa § 157 O. s. p. zrušil a vec vrátil

na nové konanie. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave v novom konaní vec posúdil podľa

ustanovenia § 261 ods. 3 písmeno c/ Obchodného zákonníka ako aj s poukazom na § 27, 28

a 40 zákona č. 323/1992 Zb. a voči tomuto rozhodnutiu v časti výroku voči žalovaným

v 1. až v 5. rade, sa žalobca odvolal. Najvyšší súd Slovenskej republiky vec v napadnutej časti

podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a v medziach dôvodov prejednal a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu a odvolanie žalovanej v 4. rade sú dôvodné. Názor vyslovený v napadnutom

rozhodnutí o vylúčení zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu, ktorá žalobcovi

vznikla predajom dlhopisu bez jeho splnomocnenia odvolací súd označil za nesprávny a taký,

ktorý nemá oporu v právnom predpise. Za nesprávne právne posúdenie označil aj záver súdu

prvého stupňa o zodpovednosti žalovanej v 4.rade za škodu, ktorá vznikla žalobcovi a v tejto

súvislosti poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom

do 30. 06. 2004, podľa ktorého notár zodpovedá za škodu, tomu, komu ju spôsobil on alebo

jeho zamestnanec. V zdôvodnení rozhodnutia sa Krajský súd v Bratislave zaoberal priebehom konania prvostupňového súdu v novom konaní, ktorý sa riadil usmernením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a zistil, že zodpovednosť žalovaného sa riadi ustanovením § 22· ods. 3

zákona č. 600/1992 v znení účinnom don 31. 12. 2001, v zmysle ktorého ten, kto dal nesprávny

a neúplný a oneskorený príkaz na registráciu prevodu zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku

tohto konania vznikla. Z obsahu spisu za zrejmé považoval, že žalovaný v 1. rade dňa

23. 07. 1998 realizoval predaj cenného papiera, ku ktorému nebol on a tiež ako jeho osobitný

zákazník platne splnomocnený, na základe čoho dospel k záveru, že škoda žalobcovi vznikla

nesprávnym nakladaním s cenným papierom. Žalovaného v 1. rade označil za zodpovedného

podľa § 22 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. a žalovanú v 5. rade v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2

a § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., nakoľko sa dopustila konania, ktorým sa dostala

do rozporu s trestnoprávnymi normami. Zároveň dospel k záveru, že žalovaná v 4. rade

neporušila žiadnu právnu povinnosť, tak aby v príčinnej súvislosti s jej porušením žalobcovi

škoda vznikla, a preto voči nej žalobu zamietol. Žalovaných v 1. a v 5. rade na nahradenie škody

spoločne a nerozdielne zaviazal ako aj k náhrade trov konania. Krajský súd v Bratislave vo veci

vydal doplňujúci rozsudok č. k. 2 Cb 45/2003 - 207 zo dňa 22. 06. 2011, v ktorom rozsudok

doplnil o výrok, že v časti úroku z omeškania zo sumy 456,08 eur za obdobie od 01. 05. 2001

do zaplatenia presahujúceho výšku úroku z omeškania vo výške 11,38% zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa žalobca odvolal podaním doručeným súdu

14. 07. 2011 / v spise č. l. 208 / a uviedol, že rozhodnutím prvostupňového súdu,

ktorým odvolací súd žalobu voči žalovanej v 4. rade zamietol nesúhlasí, nakoľko tým,

že bola použitá jej pečiatka pri odpredaji jeho dlhopisu, je teda spoluvinná a nerozdielne

zodpovedá s žalovanými v 1. a v 5. rade.

Podaním v zákonnej lehote, do ručeným súdu 18. 07. 2011 sa odvolal aj žalovaný

v 1. rade navrhol, aby súd návrh voči nemu zamietol, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho posúdenia, nakoľko žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný,

z dôvodu, že nezodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla predajom 1 kusu dlhopisu

F.F. v zmysle platnej právnej úpravy / zákon č. 600/1992 Zb. / cenných papieroch v znení

neskorších predpisov a Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na ustanovenie § 373 a nasl. Obchodného zákonníka za škodu, spôsobenú

žalobcovi, podaním nesprávneho neúplného alebo oneskoreného pokynu - príkazu na registráciu

prevodu zodpovedá podateľ pokynu obchodník s cennými papiermi.

Podľa žalovaného v 1. rade prvostupňový súd odôvodnenie a zodpovednosť

žalovaného v 1. rade podriadil pod nesprávne hmotnoprávne ustanovenia a zo zdôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa prvostupňový súd riadil, keď vyvodil záver,

že žalovaný v 1. rade je nositeľom hmotného záväzku voči žalobcovi. Takýto postup súdu

žalovaný v 1. rade označil za odňatie jeho práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd.

Podľa žalovaného v l. rade, prvostupňový súd vychádzal z irelevantných tvrdení

žalobcu, že vyhotovená plná moc,na základe ktorej došlo k odpredaju dlhopisu žalobcu

,obsahovala nesprávne údaje ako je napr. nesprávne číslo žalobcovho občianskeho preukazu

nesprávne I. cenného papiera, a preto pri riadnom výkone jeho činnosti žalovaný v 1. rade

bol povinný toto postrehnúť, čím by zabránil nezákonnému odpredaju jeho dlhopisu.

Pre úplnosť uviedol, že v plnej moci nie je uvedený I. dlhopisu,a preto nemôže byť tento

ani identifikovaný v plnej moci chybne ako uvádza žalobca. Dlhopis bol podľa žalovaného

v 1. rade plne identifikovateľný aj bez uvedenia kódu I.. K otázke čísla občianskeho preukazu

žalovaný v 1. rade uviedol, že číslo občianskeho preukazu v čase vyhotovenia plnej moci nebolo

súčasťou overovacej pečiatky, a preto žalovaný v l. rade nemal možnosť jeho správnosť

ako overiť.

Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného

v 1. rade sa riadil usmernením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého

sa zodpovednosť posudzuje ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. v znení účinnom

do 31. 12. 2001, v zmysle ktorého ten kto dal nesprávny neúplný a oneskorený príkaz

na registráciu prevodu zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku tohto konania vznikla uviedol,

že jeho zodpovednosť v zmysle § 22 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 1, 2 zákona č. 600/1992

Zb. je potrebné posudzovať odvodene od zodpovednosti obchodníka s cennými papiermi,

avšak výlučne z hľadiska jeho viazanosti pokynom k registrácii, ktorý obdŕžal, to znamená jeho

obsahovým rozsahom a časom. Keďže žalovaný v 1. rade pri registrácii prevodu postupoval

v tomto smere v súlade s pokynom obchodníka s cenným papierom, z tohto dôvodu nie je možné

konštatovať, že škoda ktorá vznikla žalobcovi nevyplatením dlhopisu bola spôsobená v dôsledku

nesprávneho neúplného alebo oneskoreného príkazu žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade

uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že obchodníka s cennými papiermi žiadnym spôsobom

neoprávnil, nejednalo by sa o škodu spôsobenú v dôsledku príkazu nesprávneho, ale v dôsledku

príkazu neoprávneného. O tejto skutočnosti žalovaný v 1. rade upozornil, že sa snažil v snahe

prechádzať podvodnému konaniu a pri obchodovaní s dlhopismi F. na základe plnomocenstva

vyžadoval, aby podpis splnomocniteľa na plnomocnestve bol úradne overený. Vzhľadom k

tomu, že v danej veci je zrejmé akým spôsobom žalovaná v 5. rade podpis žalobcu overoval a žalovaný v l. rade nemal možnosť ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti zistiť,

že plnomocenstvo udelené žalobcom bolo overované žalovanou v 5. rade pod nátlakom.

Skutočnosť ako žalovaná v 5. rade plnomocenstvo overovala sporná nie je,

ako ani to, že jej konanie bolo posúdené ako exces, ktorý je v rozpore s trestnoprávnymi

normami. Žalovaný v l. rade nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená

excesívnym konaním žalovanej v 5. rade.

Žalovaný v 1. rade podal odvolanie aj proti výroku o trovách konania a navrhol,

aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného v 1. rade, zaujal stanovisko žalobca, podaním doručeným

súdu 19. 09. 2011, v ktorom uviedol, že žalovaný v 1. rade mohol brať do úvahy, že plná moc

môže byť falošná, a preto ak toto nepostrehol, musí zodpovedať za škodu a to obdobne

ako banka, / viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Obdo V 59/20011 /. Žalobca

poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný v l. rade si bol aj vedomý svojej zodpovednosti

za škodu, keď niektorým podvedeným občanom škodu nahradil. Za nesporné označil,

že žalovaný v 1. rade uskutočnil prevod jeho cenného papiera na základe neplatnej plnej moci.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného v rade, nevyhovel a na náhradu škody

zaviazal aj žalovanú v 4. rade.

Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, podal odvolanie aj žalobca podaním

doručeným súdu 14. 07. 2011, v časti ktorou bola žaloba voči žalovanej v 4. rade zamietnutá.

Podľa žalobcu, žalovaná v 4. rade nesie zodpovednosť za neoprávnený odpredaj jeho dlhopisu

hoci nie je trestnoprávne zodpovedá, ale bola požitá jej pečiatka.

K odvolaniu žalobcu, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zaujal stanovisko

žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 06. 09. 2011. Citoval obsah jeho odvolania a uviedol,

že zodpovednosť za neoprávnený prevod dlhopisu F. z majetkového účtu žalobcu nesú

popri obchodníkovi s cennými papiermi,ktorý neoprávnený pokyn podal aj žalovaná

v 4. rade.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. l

O. s. p., podľa ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. na pojednávaní dňa 31. 05. 2012 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu čo sa týka zodpovednosti za škodu žalovanej v 4. rade

je právne dôvodné.

Predmetom odvolania žalobcu, je časť prvostupňového rozhodnutia, ktorým

prvostupňový súd žalobu voči žalovanej v 4. rade zamietol.

Základnou otázkou pre posúdene dôvodnosti odvolania žalobcu je, či žalovaná

v 4. rade ako notárka, ktorej pracovníčka overila plnomocenstvo nepodpísané pravou osobou

a na základe tohto nesprávne overeného plnomocenstva žalobcovi vznikla škoda, je za škodu

voči žalobcovi zodpovedná. Fakt, že nesprávne plnomocenstvo overila pracovníčka notárky

sporný nie je. Nesporné nie je ani to, že podvodné splnomocnenia overené žalovanou

v 5. rade - pracovníčkou žalovanej v 4. rade je v príčinnej súvislosti so vznikom uplatnenej

škody.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obo 65/2009 zo dňa

11. 11. 2010 vyplýva, že záver o zodpovednosti žalovanej v 4. rade nevychádza zo zisteného

skutkového stavu, úplne. Za rozhodujúce pri skúmaní zodpovednosti žalovanej v 4. rade

odvolací súd v zrušujúcom uznesení označil zistenie, či predmetná škoda vznikla

v súvislosti s činnosťou notára a podľa Notárskeho poriadku. Podľa zistenia odvolacieho

súdu v tomto konaní, Krajský súd v novom konaní sa týmto usmernením neriadil,

keď iba konštatoval, že žalovaná v 4. rade neporušila žiadnu právnu povinnosť tak,

aby v príčinnej súvislosti s jej konaním žalobcovi vznikla škoda. Krajský súd v Bratislave

sa mal podľa usmernenia zaoberať tým, či žalobcovi predmetná škoda vznikla v súvislosti

s činnosťou notára, a nie či žalovaná v 4. rade porušila povinnosť, ktorá je v príčinnej súvislosti

s vzniknutom škodou žalobcovi. Pre toto je potrebné zistiť, či overovanie podpisu,

ktorý vykonávala žalovaná v 5. rade, teda pracovníčka notárky - žalovanej v 4. rade, je takou

činnosťou, ktorá s činnosťou notára podľa Notárskeho poriadku súvisí. Krajský súd sa v tomto

smere s zodpovednosťou žalovanej v 4. rade nezaoberal, čím porušil ustanovenie § 260 O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu označil

za dôvodné a s poukazom na ustanovenie § 221 O. s. p. v tejto časti napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na pojednávaní dňa 31. 05. 2012 prejednal

aj odvolanie žalovaného v 1. rade, podľa ustanovenia § 212 ods. l O. s. p. a ustanovenia § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záver, že aj toto je dôvodné.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia, v časti ktorou bol žalovaný

v l. rade zaviazaný žalobcovi spoločne a nerozdielne škodu uhradiť spolu s úrokom z omeškania,

je či prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, keď žalovaného v 1. rade označil za škodu

zodpovedného. Je pravdou, že v novom konaní sa prvostupňový súd riadil usmernením súdu

odvolacieho, v konaní v uznesení 3 Obo 65/2009 zo dňa 11. 11. 2010, z ktorého odôvodnenia

je zrejmé, že záver prvostupňového súdu o vylúčení zodpovednosti žalovaného v 1. rade

za škodu, ktorá vznikla žalobcovi predajom dlhopisu bez jeho splnomocnenia je nesprávny

a nemá oporu v právnom predpise. Zo zdôvodnenia odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení

hore vyššie uvedeného čísla je taktiež zrejmé, že zodpovednosť žalovaného v 1. rade sa spravuje

ustanovením § 22 ods. 3 zákona 600/1992 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2001, v zmysle

ktorého ten kto dal nesprávny, neúplný alebo oneskorený príkaz na registráciu prevodu,

zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla. Zo zdôvodnenia citovaného uznesenia

je taktiež zrejmé, že podľa odvolacieho súdu v konaní 3 Obo 65/2009 žalovaný v 1. rade

realizoval dňa 23. 07. 1998 predaj cenného papiera žalobcu, na základe pokynu osobitného

zákazníka žalovaného v 1. rade a to obchodníka s cennými papiermi žalovaného v 3. rade,

ku ktorému predaju, žalobca nemal udeliť splnomocnenie. Za tejto situácie v citovanom uznesení

odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade uskutočnil registráciu prevodu na príkaz,

ku ktorému nebol on a tiež jeho osobitný zákazník platne splnomocnený, a preto za škodu,

ktorá v takom prípade vznikla nesprávnym nakladaním s cenným papierom v zmysle § 22 ods. 3

zákona č. 600/1992 Zb. zodpovedá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní odvolania žalovaného v 1. rade

na pojednávaní dňa 31. 05. 2012 za základnú otázku považuje, či zodpovednosť žalovaného

v 1. rade vyplýva z ustanovenia § 22 ods. 3 zákona č. 600/ 1992 Zb., keď žalovaný v 1. rade

vychádzal zo splnomocnenia overeného žalovanou v 5.rade pracovníčkou žalovanej v 4. rade.

Z ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 600/ 1992 Zb. v znení účinnom do 31. 05. 2001

vyplýva, že ten kto dal nesprávny, neúplný, alebo oneskorený príkaz na registráciu prevodu

zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla.

V danom prípade žalobcovi ako vlastníkovi cenného papiera škoda vznikla tým,

že právny predchodca žalovaného v 1. rade v postavení organizátora trhu cenných papierov realizoval predaj cenného papiera žalobcu, na základe pokynu osobitného zákazníka

žalovaného v 1. rade, previedol odpredaj dlhopisu F. v hodnote 13 740 Sk, ktorá suma

by žalobcovi bola vyplatená, keby k odpredaju nedošlo.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé že, žalovaný v 1. rade previedol

odpredaj na základe falošného splnomocnenia. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal,

že žalovaný v 1. rade bol ten, kto dal nesprávny neúplný alebo oneskorený príkaz na registráciu

prevodu.

Spornou otázkou výkladu ustanovenia § 22 ods. 3 zákona o cenných papieroch

by mohla byť okolnosť, či ide o nesprávny príkaz na registráciu za predpokladu, keď pokyn

osobitného zákazníka žalovaného v 1. rade, bol daný na základe nepravého splnomocnenia,

teda či v každom prípade ide o nesprávny príkaz a teda v zmysle ustanovenia § 22 ods. 3

zákona č. 600/1992 Zb. o objektívnu zodpovednosť toho kto príkaz na registráciu dal.

Kľúčovou otázkou je to, či keď žalovaný v 1. rade uskutočnil registráciu prevodu,

na pokyn osobitného zákazníka žalovaného v 1. rade, v dôsledku jeho príkazu, na ktorý

osobitný zákazník žalovaného v 1. rade splnomocnený nebol žalovaný v 1. rade, v postavení

organizátora trhu cenných papierov,zodpovedá za túto napriek tomu, že postupoval v súlade

s pokynom osobitného zákazníka žalovaného v 1. rade.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s tvrdením

žalovaného v 1. rade, že nešlo o príkaz nesprávny neúplný alebo oneskorený, ale mohlo

by ísť o príkaz na odpredaj neoprávnený a to z dôvodu, že osobitný zákazník žalovaného

v 1. rade nebol na udeleniu pokynu platne splnomocnený.

Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 22 ods. 3 zákona 600/1992 Zb. sa vzťahuje

iba na danie príkazu nesprávneho, neúplného, alebo oneskoreného, a preto zodpovednosť

za škodu v intenciách ustanovenia § 22 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. na žalovaného v 1. rade

nie je možné aplikovať. Zodpovednosť žalovaného v l. rade za uplatnenú škodu žalobcom

nevyplýva z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný v 1. rade neporušil

žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu, následkom ktorého porušenia by žalobcovi

uplatnená škoda vznikla.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného sa nestotožnil s tvrdením

žalobcu a ani s zdôvodnením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod číslom 3 Obo 65/2009/ l. č. 174 /, ktorým názorom bol prvostupňový súd v novom konaní

viazaný. S uvedeným názorom v tomto odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky

viazaný nie je a nakoľko dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia zodpovednosť žalovaného

v l. rade za uplatnenú škodu v danom prípade nevyplýva odvolanie žalovaného v 1. rade označil

za dôvodné.

Zodpovednosť za škodu žalovaného v 1. rade, nie je možné vyvodzovať ako uvádza

žalobca v jeho stanovisku k odvolaniu žalovaného v 1. rade zo skutočnosti, že niektorým

podvedeným občanom žalovaný v 1. rade, respektíve jeho právny predchodca škodu

nahradil. Povinnosť skúmať platnosť overeného podpisu na plnomocnestve overenom

notárskym úradom pre účel predaja cenného papiera, na základe pokynu osobitného

zákazníka žalovaného v 1.rade, žalovanému v 1. rade nevyplýva zo žiadneho právneho

predpisu. Povinnosť skúmať platnosť podpisu je daná príslušnému úradu, ktorý overuje

platnosť podpisov na ich úkonoch, a zo žiadneho predpisu nevyplýva možnosť takéto

overenie ďalšou kontrolou posudzovať.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej

republiky v časti ktorou bol žalovaný v 1. rade na zaplatenie škody spoločne a nerozdielne

zaviazaný v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p.mení tak, že žalobu voči žalovanému v l. rade

zamieta.

V časti ktorou bola žaloba zamietnutá voči žalovanej v 4. rade, napadnutý rozsudok

zrušuje a vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový

súd bude zaoberať otázkou, či predmetná škoda vznikla v súvislosti s činnosťou notára

v zmysle Notárskeho poriadku a tiež či nedošlo k vybočeniu z tejto činnosti, teda bude

sa zaoberať s úlohou, ktorú dal skúmať v novom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky

v uznesení 3 Obo 65/2009, ktorým názorom bol prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie

§ 226 O. s. p. viazaný.

V novom konaní prvostupňový súd rozhodne aj o trovách konania.

O trovách konania žalovaného v 1. rade, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému

v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 31. 05. 2012, prehlásil, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková