Najvyšší súd
3 Obo 85/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. G., narodený X. X. X, bytom K., zast. advokátom JUDr. J. M., M., proti žalovanému: v 1. rade: R.
M., o. c. p., a. s., N., IČO: X., v 2. rade: A., o. c. p., a. s.,
S., IČO: X., v 3. rade: B. I., o. c. p., a. s.,
P., ex. offo výmaz, v 4. rade: JUDr. K. P.,
N. a v 5. rade: M.. J., M., o zaplatenie 456,08 eur / 13 740 Sk / s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu a na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2 Cb 45/2003 - 203 zo dňa 22. 06. 2011 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2 Cb 45/2003 - 207 zo dňa 22. 06. 2011, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2 Cb 45/2003 - 203 zo dňa 22. 06. 2011 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 22 Cb 45/2003
-207 zo dňa 22. 06. 2011 m e n í tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.
Rozsudok voči žalovanej v 4. rade z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2 Cb 45/2003 - 203 zo dňa 22. 06. 2011
rozhodol tak, že žalovaných v 1. a v 5. rade zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi
istinu 456,08 eur / 13 740 Sk / spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,38% zo sumy
456,08 eur za obdobie od 01. 05. 2001 do zaplatenia, trovy konania vo výške 359,21 eur
/ 10 851,50 Sk / a trovy právneho zástupcu JUDr. J. M. podľa písomnej
špecifikácie, voči žalovanej v 4. rade žalobu zamietol a žalovaných v 1. a v 5. rade zaviazal
spoločne a nerozdielne uhradiť súdny poplatok 16,60 eur / 500 Sk /. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom do ručeným súdu voči žalovaným 1. až v 5.
rade domáhal práva na zaplatenie náhrady škody vo výške 13 740 Sk istiny s príslušenstvom,
úroku z omeškania za obdobie od 01. 05. 2001 do zaplatenia. Podľa žalobcu nárok na náhradu
škody, mu vznikol, tým, že dlhopis F.F. z II. vlny kupónovej privatizácie, ktorého
bol vlastníkom mu bol následne odpredaný na základe pokynu na priamy predaj udeleného
na základe plnej moci, ktorú plnú moc mal žalobca udeliť spoločnosti A., s. r. o. so sídlom
v Prešove, ktorý následne túto plnú moc postúpil s právom na predaj cenných papierov
spoločnosti B. I., o. c. p., a. s. na odpredaj. Odpredaj bol zrealizovaný žalovaným
v 1. rade, napriek tomu, že žalobca nikdy nesplnomocnil spoločnosť A., o. c. p., a. s. na predaj
cenného papiera a ani žiadnu inú spoločnosť, a teda k predaju došlo podvodným spôsobom.
Citoval rozsudok Krajského súdu č. k. 2 Cb 45/2003 zo dňa 03. 07. 2006, ktorým konajúci súd
zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 13 740 Sk spolu s úrokom z omeškania žalovaných
v 2. a v 3. rade a voči žalovaným v 1., 4., a 5. rade žalobu zamietol. Ďalej citoval uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 3 Obo 230/2007, ktorým Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie podľa § 157 O. s. p. zrušil a vec vrátil
na nové konanie. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave v novom konaní vec posúdil podľa
ustanovenia § 261 ods. 3 písmeno c/ Obchodného zákonníka ako aj s poukazom na § 27, 28
a 40 zákona č. 323/1992 Zb. a voči tomuto rozhodnutiu v časti výroku voči žalovaným
v 1. až v 5. rade, sa žalobca odvolal. Najvyšší súd Slovenskej republiky vec v napadnutej časti
podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a v medziach dôvodov prejednal a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu a odvolanie žalovanej v 4. rade sú dôvodné. Názor vyslovený v napadnutom
rozhodnutí o vylúčení zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu, ktorá žalobcovi
vznikla predajom dlhopisu bez jeho splnomocnenia odvolací súd označil za nesprávny a taký,
ktorý nemá oporu v právnom predpise. Za nesprávne právne posúdenie označil aj záver súdu
prvého stupňa o zodpovednosti žalovanej v 4.rade za škodu, ktorá vznikla žalobcovi a v tejto
súvislosti poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom
do 30. 06. 2004, podľa ktorého notár zodpovedá za škodu, tomu, komu ju spôsobil on alebo
jeho zamestnanec. V zdôvodnení rozhodnutia sa Krajský súd v Bratislave zaoberal priebehom konania prvostupňového súdu v novom konaní, ktorý sa riadil usmernením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a zistil, že zodpovednosť žalovaného sa riadi ustanovením § 22· ods. 3
zákona č. 600/1992 v znení účinnom don 31. 12. 2001, v zmysle ktorého ten, kto dal nesprávny
a neúplný a oneskorený príkaz na registráciu prevodu zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku
tohto konania vznikla. Z obsahu spisu za zrejmé považoval, že žalovaný v 1. rade dňa
23. 07. 1998 realizoval predaj cenného papiera, ku ktorému nebol on a tiež ako jeho osobitný
zákazník platne splnomocnený, na základe čoho dospel k záveru, že škoda žalobcovi vznikla
nesprávnym nakladaním s cenným papierom. Žalovaného v 1. rade označil za zodpovedného
podľa § 22 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. a žalovanú v 5. rade v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2
a § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb., nakoľko sa dopustila konania, ktorým sa dostala
do rozporu s trestnoprávnymi normami. Zároveň dospel k záveru, že žalovaná v 4. rade
neporušila žiadnu právnu povinnosť, tak aby v príčinnej súvislosti s jej porušením žalobcovi
škoda vznikla, a preto voči nej žalobu zamietol. Žalovaných v 1. a v 5. rade na nahradenie škody
spoločne a nerozdielne zaviazal ako aj k náhrade trov konania. Krajský súd v Bratislave vo veci
vydal doplňujúci rozsudok č. k. 2 Cb 45/2003 - 207 zo dňa 22. 06. 2011, v ktorom rozsudok
doplnil o výrok, že v časti úroku z omeškania zo sumy 456,08 eur za obdobie od 01. 05. 2001
do zaplatenia presahujúceho výšku úroku z omeškania vo výške 11,38% zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa žalobca odvolal podaním doručeným súdu
14. 07. 2011 / v spise č. l. 208 / a uviedol, že rozhodnutím prvostupňového súdu,
ktorým odvolací súd žalobu voči žalovanej v 4. rade zamietol nesúhlasí, nakoľko tým,
že bola použitá jej pečiatka pri odpredaji jeho dlhopisu, je teda spoluvinná a nerozdielne
zodpovedá s žalovanými v 1. a v 5. rade.
Podaním v zákonnej lehote, do ručeným súdu 18. 07. 2011 sa odvolal aj žalovaný
v 1. rade navrhol, aby súd návrh voči nemu zamietol, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho posúdenia, nakoľko žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný,
z dôvodu, že nezodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla predajom 1 kusu dlhopisu
F.F. v zmysle platnej právnej úpravy / zákon č. 600/1992 Zb. / cenných papieroch v znení
neskorších predpisov a Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
V nadväznosti na ustanovenie § 373 a nasl. Obchodného zákonníka za škodu, spôsobenú
žalobcovi, podaním nesprávneho neúplného alebo oneskoreného pokynu - príkazu na registráciu
prevodu zodpovedá podateľ pokynu obchodník s cennými papiermi.
Podľa žalovaného v 1. rade prvostupňový súd odôvodnenie a zodpovednosť
žalovaného v 1. rade podriadil pod nesprávne hmotnoprávne ustanovenia a zo zdôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa prvostupňový súd riadil, keď vyvodil záver,
že žalovaný v 1. rade je nositeľom hmotného záväzku voči žalobcovi. Takýto postup súdu
žalovaný v 1. rade označil za odňatie jeho práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd.
Podľa žalovaného v l. rade, prvostupňový súd vychádzal z irelevantných tvrdení
žalobcu, že vyhotovená plná moc,na základe ktorej došlo k odpredaju dlhopisu žalobcu
,obsahovala nesprávne údaje ako je napr. nesprávne číslo žalobcovho občianskeho preukazu
nesprávne I. cenného papiera, a preto pri riadnom výkone jeho činnosti žalovaný v 1. rade
bol povinný toto postrehnúť, čím by zabránil nezákonnému odpredaju jeho dlhopisu.
Pre úplnosť uviedol, že v plnej moci nie je uvedený I. dlhopisu,a preto nemôže byť tento
ani identifikovaný v plnej moci chybne ako uvádza žalobca. Dlhopis bol podľa žalovaného
v 1. rade plne identifikovateľný aj bez uvedenia kódu I.. K otázke čísla občianskeho preukazu
žalovaný v 1. rade uviedol, že číslo občianskeho preukazu v čase vyhotovenia plnej moci nebolo
súčasťou overovacej pečiatky, a preto žalovaný v l. rade nemal možnosť jeho správnosť
ako overiť.
Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného
v 1. rade sa riadil usmernením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého
sa zodpovednosť posudzuje ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. v znení účinnom
do 31. 12. 2001, v zmysle ktorého ten kto dal nesprávny neúplný a oneskorený príkaz
na registráciu prevodu zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku tohto konania vznikla uviedol,
že jeho zodpovednosť v zmysle § 22 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 1, 2 zákona č. 600/1992
Zb. je potrebné posudzovať odvodene od zodpovednosti obchodníka s cennými papiermi,
avšak výlučne z hľadiska jeho viazanosti pokynom k registrácii, ktorý obdŕžal, to znamená jeho
obsahovým rozsahom a časom. Keďže žalovaný v 1. rade pri registrácii prevodu postupoval
v tomto smere v súlade s pokynom obchodníka s cenným papierom, z tohto dôvodu nie je možné
konštatovať, že škoda ktorá vznikla žalobcovi nevyplatením dlhopisu bola spôsobená v dôsledku
nesprávneho neúplného alebo oneskoreného príkazu žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade
uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že obchodníka s cennými papiermi žiadnym spôsobom
neoprávnil, nejednalo by sa o škodu spôsobenú v dôsledku príkazu nesprávneho, ale v dôsledku
príkazu neoprávneného. O tejto skutočnosti žalovaný v 1. rade upozornil, že sa snažil v snahe
prechádzať podvodnému konaniu a pri obchodovaní s dlhopismi F. na základe plnomocenstva
vyžadoval, aby podpis splnomocniteľa na plnomocnestve bol úradne overený. Vzhľadom k
tomu, že v danej veci je zrejmé akým spôsobom žalovaná v 5. rade podpis žalobcu overoval a žalovaný v l. rade nemal možnosť ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti zistiť,
že plnomocenstvo udelené žalobcom bolo overované žalovanou v 5. rade pod nátlakom.
Skutočnosť ako žalovaná v 5. rade plnomocenstvo overovala sporná nie je,
ako ani to, že jej konanie bolo posúdené ako exces, ktorý je v rozpore s trestnoprávnymi
normami. Žalovaný v l. rade nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená
excesívnym konaním žalovanej v 5. rade.
Žalovaný v 1. rade podal odvolanie aj proti výroku o trovách konania a navrhol,
aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalovaného v 1. rade, zaujal stanovisko žalobca, podaním doručeným
súdu 19. 09. 2011, v ktorom uviedol, že žalovaný v 1. rade mohol brať do úvahy, že plná moc
môže byť falošná, a preto ak toto nepostrehol, musí zodpovedať za škodu a to obdobne
ako banka, / viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Obdo V 59/20011 /. Žalobca
poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný v l. rade si bol aj vedomý svojej zodpovednosti
za škodu, keď niektorým podvedeným občanom škodu nahradil. Za nesporné označil,
že žalovaný v 1. rade uskutočnil prevod jeho cenného papiera na základe neplatnej plnej moci.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného v rade, nevyhovel a na náhradu škody
zaviazal aj žalovanú v 4. rade.
Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, podal odvolanie aj žalobca podaním
doručeným súdu 14. 07. 2011, v časti ktorou bola žaloba voči žalovanej v 4. rade zamietnutá.
Podľa žalobcu, žalovaná v 4. rade nesie zodpovednosť za neoprávnený odpredaj jeho dlhopisu
hoci nie je trestnoprávne zodpovedá, ale bola požitá jej pečiatka.
K odvolaniu žalobcu, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zaujal stanovisko
žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 06. 09. 2011. Citoval obsah jeho odvolania a uviedol,
že zodpovednosť za neoprávnený prevod dlhopisu F. z majetkového účtu žalobcu nesú
popri obchodníkovi s cennými papiermi,ktorý neoprávnený pokyn podal aj žalovaná
v 4. rade.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. l
O. s. p., podľa ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. na pojednávaní dňa 31. 05. 2012 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu čo sa týka zodpovednosti za škodu žalovanej v 4. rade
je právne dôvodné.
Predmetom odvolania žalobcu, je časť prvostupňového rozhodnutia, ktorým
prvostupňový súd žalobu voči žalovanej v 4. rade zamietol.
Základnou otázkou pre posúdene dôvodnosti odvolania žalobcu je, či žalovaná
v 4. rade ako notárka, ktorej pracovníčka overila plnomocenstvo nepodpísané pravou osobou
a na základe tohto nesprávne overeného plnomocenstva žalobcovi vznikla škoda, je za škodu
voči žalobcovi zodpovedná. Fakt, že nesprávne plnomocenstvo overila pracovníčka notárky
sporný nie je. Nesporné nie je ani to, že podvodné splnomocnenia overené žalovanou
v 5. rade - pracovníčkou žalovanej v 4. rade je v príčinnej súvislosti so vznikom uplatnenej
škody.
Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obo 65/2009 zo dňa
11. 11. 2010 vyplýva, že záver o zodpovednosti žalovanej v 4. rade nevychádza zo zisteného
skutkového stavu, úplne. Za rozhodujúce pri skúmaní zodpovednosti žalovanej v 4. rade
odvolací súd v zrušujúcom uznesení označil zistenie, či predmetná škoda vznikla
v súvislosti s činnosťou notára a podľa Notárskeho poriadku. Podľa zistenia odvolacieho
súdu v tomto konaní, Krajský súd v novom konaní sa týmto usmernením neriadil,
keď iba konštatoval, že žalovaná v 4. rade neporušila žiadnu právnu povinnosť tak,
aby v príčinnej súvislosti s jej konaním žalobcovi vznikla škoda. Krajský súd v Bratislave
sa mal podľa usmernenia zaoberať tým, či žalobcovi predmetná škoda vznikla v súvislosti
s činnosťou notára, a nie či žalovaná v 4. rade porušila povinnosť, ktorá je v príčinnej súvislosti
s vzniknutom škodou žalobcovi. Pre toto je potrebné zistiť, či overovanie podpisu,
ktorý vykonávala žalovaná v 5. rade, teda pracovníčka notárky - žalovanej v 4. rade, je takou
činnosťou, ktorá s činnosťou notára podľa Notárskeho poriadku súvisí. Krajský súd sa v tomto
smere s zodpovednosťou žalovanej v 4. rade nezaoberal, čím porušil ustanovenie § 260 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu označil
za dôvodné a s poukazom na ustanovenie § 221 O. s. p. v tejto časti napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na pojednávaní dňa 31. 05. 2012 prejednal
aj odvolanie žalovaného v 1. rade, podľa ustanovenia § 212 ods. l O. s. p. a ustanovenia § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záver, že aj toto je dôvodné.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia, v časti ktorou bol žalovaný
v l. rade zaviazaný žalobcovi spoločne a nerozdielne škodu uhradiť spolu s úrokom z omeškania,
je či prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, keď žalovaného v 1. rade označil za škodu
zodpovedného. Je pravdou, že v novom konaní sa prvostupňový súd riadil usmernením súdu
odvolacieho, v konaní v uznesení 3 Obo 65/2009 zo dňa 11. 11. 2010, z ktorého odôvodnenia
je zrejmé, že záver prvostupňového súdu o vylúčení zodpovednosti žalovaného v 1. rade
za škodu, ktorá vznikla žalobcovi predajom dlhopisu bez jeho splnomocnenia je nesprávny
a nemá oporu v právnom predpise. Zo zdôvodnenia odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení
hore vyššie uvedeného čísla je taktiež zrejmé, že zodpovednosť žalovaného v 1. rade sa spravuje
ustanovením § 22 ods. 3 zákona 600/1992 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2001, v zmysle
ktorého ten kto dal nesprávny, neúplný alebo oneskorený príkaz na registráciu prevodu,
zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla. Zo zdôvodnenia citovaného uznesenia
je taktiež zrejmé, že podľa odvolacieho súdu v konaní 3 Obo 65/2009 žalovaný v 1. rade
realizoval dňa 23. 07. 1998 predaj cenného papiera žalobcu, na základe pokynu osobitného
zákazníka žalovaného v 1. rade a to obchodníka s cennými papiermi žalovaného v 3. rade,
ku ktorému predaju, žalobca nemal udeliť splnomocnenie. Za tejto situácie v citovanom uznesení
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade uskutočnil registráciu prevodu na príkaz,
ku ktorému nebol on a tiež jeho osobitný zákazník platne splnomocnený, a preto za škodu,
ktorá v takom prípade vznikla nesprávnym nakladaním s cenným papierom v zmysle § 22 ods. 3
zákona č. 600/1992 Zb. zodpovedá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní odvolania žalovaného v 1. rade
na pojednávaní dňa 31. 05. 2012 za základnú otázku považuje, či zodpovednosť žalovaného
v 1. rade vyplýva z ustanovenia § 22 ods. 3 zákona č. 600/ 1992 Zb., keď žalovaný v 1. rade
vychádzal zo splnomocnenia overeného žalovanou v 5.rade pracovníčkou žalovanej v 4. rade.
Z ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 600/ 1992 Zb. v znení účinnom do 31. 05. 2001
vyplýva, že ten kto dal nesprávny, neúplný, alebo oneskorený príkaz na registráciu prevodu
zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla.
V danom prípade žalobcovi ako vlastníkovi cenného papiera škoda vznikla tým,
že právny predchodca žalovaného v 1. rade v postavení organizátora trhu cenných papierov realizoval predaj cenného papiera žalobcu, na základe pokynu osobitného zákazníka
žalovaného v 1. rade, previedol odpredaj dlhopisu F. v hodnote 13 740 Sk, ktorá suma
by žalobcovi bola vyplatená, keby k odpredaju nedošlo.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé že, žalovaný v 1. rade previedol
odpredaj na základe falošného splnomocnenia. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal,
že žalovaný v 1. rade bol ten, kto dal nesprávny neúplný alebo oneskorený príkaz na registráciu
prevodu.
Spornou otázkou výkladu ustanovenia § 22 ods. 3 zákona o cenných papieroch
by mohla byť okolnosť, či ide o nesprávny príkaz na registráciu za predpokladu, keď pokyn
osobitného zákazníka žalovaného v 1. rade, bol daný na základe nepravého splnomocnenia,
teda či v každom prípade ide o nesprávny príkaz a teda v zmysle ustanovenia § 22 ods. 3
zákona č. 600/1992 Zb. o objektívnu zodpovednosť toho kto príkaz na registráciu dal.
Kľúčovou otázkou je to, či keď žalovaný v 1. rade uskutočnil registráciu prevodu,
na pokyn osobitného zákazníka žalovaného v 1. rade, v dôsledku jeho príkazu, na ktorý
osobitný zákazník žalovaného v 1. rade splnomocnený nebol žalovaný v 1. rade, v postavení
organizátora trhu cenných papierov,zodpovedá za túto napriek tomu, že postupoval v súlade
s pokynom osobitného zákazníka žalovaného v 1. rade.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s tvrdením
žalovaného v 1. rade, že nešlo o príkaz nesprávny neúplný alebo oneskorený, ale mohlo
by ísť o príkaz na odpredaj neoprávnený a to z dôvodu, že osobitný zákazník žalovaného
v 1. rade nebol na udeleniu pokynu platne splnomocnený.
Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 22 ods. 3 zákona 600/1992 Zb. sa vzťahuje
iba na danie príkazu nesprávneho, neúplného, alebo oneskoreného, a preto zodpovednosť
za škodu v intenciách ustanovenia § 22 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. na žalovaného v 1. rade
nie je možné aplikovať. Zodpovednosť žalovaného v l. rade za uplatnenú škodu žalobcom
nevyplýva z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný v 1. rade neporušil
žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu, následkom ktorého porušenia by žalobcovi
uplatnená škoda vznikla.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného sa nestotožnil s tvrdením
žalobcu a ani s zdôvodnením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod číslom 3 Obo 65/2009/ l. č. 174 /, ktorým názorom bol prvostupňový súd v novom konaní
viazaný. S uvedeným názorom v tomto odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky
viazaný nie je a nakoľko dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia zodpovednosť žalovaného
v l. rade za uplatnenú škodu v danom prípade nevyplýva odvolanie žalovaného v 1. rade označil
za dôvodné.
Zodpovednosť za škodu žalovaného v 1. rade, nie je možné vyvodzovať ako uvádza
žalobca v jeho stanovisku k odvolaniu žalovaného v 1. rade zo skutočnosti, že niektorým
podvedeným občanom žalovaný v 1. rade, respektíve jeho právny predchodca škodu
nahradil. Povinnosť skúmať platnosť overeného podpisu na plnomocnestve overenom
notárskym úradom pre účel predaja cenného papiera, na základe pokynu osobitného
zákazníka žalovaného v 1.rade, žalovanému v 1. rade nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu. Povinnosť skúmať platnosť podpisu je daná príslušnému úradu, ktorý overuje
platnosť podpisov na ich úkonoch, a zo žiadneho predpisu nevyplýva možnosť takéto
overenie ďalšou kontrolou posudzovať.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej
republiky v časti ktorou bol žalovaný v 1. rade na zaplatenie škody spoločne a nerozdielne
zaviazaný v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p.mení tak, že žalobu voči žalovanému v l. rade
zamieta.
V časti ktorou bola žaloba zamietnutá voči žalovanej v 4. rade, napadnutý rozsudok
zrušuje a vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový
súd bude zaoberať otázkou, či predmetná škoda vznikla v súvislosti s činnosťou notára
v zmysle Notárskeho poriadku a tiež či nedošlo k vybočeniu z tejto činnosti, teda bude
sa zaoberať s úlohou, ktorú dal skúmať v novom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení 3 Obo 65/2009, ktorým názorom bol prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie
§ 226 O. s. p. viazaný.
V novom konaní prvostupňový súd rozhodne aj o trovách konania.
O trovách konania žalovaného v 1. rade, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému
v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 31. 05. 2012, prehlásil, že si náhradu trov konania neuplatňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková