3 Obo 85/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., a.s., C., IČO: X., proti žalovaným: 1. S. H., a.s., Č., IČO: X. a 2. JUDr. Ing. J. M., Č., obaja zastúpení JUDr. V. V.,

advokátom, R., o zaplatenie 597 490,54 Eur ( 18 000 000 Sk ) s prísl. zo zmenky,

na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 04. 2010,

č. k. 16 Zm 207/2003-157, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

14. 04. 2010, č. k. 16 Zm 207/2003-157 v napadnutej časti o trovách konania   m e n í tak,

že žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

14. 04. 2010 č. k. 16 Zm 207/2003-157 v napadnutej časti o nevrátení súdneho poplatku

m e n í tak, že žalobcovi sa vracia zaplatený súdny poplatok vo výške 19 717,19 Eur

prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zo dňa 14. 04. 2010,

č. k. 16 Zm 207/2003-157 zrušil zmenkový platobný rozkaz č. k. 16 Zm 207/03-60

z 27. novembra 2007 a konanie zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1.

a 2. rade spoločne a   nerozdielne náhradu trov súdneho poplatku v sume 33 193,92 Eur

a žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v sume 4 720,68 Eur a žalovanému v 2. rade

náhradu trov v sume 4 720,68 Eur, do 30 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám právneho

zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade. Žiadosť žalobcu o vrátenie súdneho poplatku a žalobu

zamietol.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom

č. k. 16 Zm 207/03–60 z   27. novembra 2007 uložil súd žalovaným spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi 18 000 000 Sk spolu s 6 % úrokom od 1. apríla 2001 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 60 000 Sk a trovy konania v sume 600 000 Sk do 3 dní

od doručenia zmenkového platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odôvodnené

námietky na súde. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podali včas námietky

žalovaný v 1. rade a 2. rade a navrhli ho   zrušiť. Písomným podaním zo dňa 13. 04. 2010

zobral žalobca návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu späť s poukazom

na skutočnosť, že so spoločnosťou G. I. L. uzatvoril dňa

26. 08. 2005 dohodu o nahradení záväzku, v zmysle ktorej sa doterajšie záväzky nahradili

novým záväzkom a ten bol splnený. Žalovaný v 1. a 2. rade so späťvzatím žaloby súhlasili.

So zreteľom na dispozičný úkon žalobcu a súhlas žalovaných, prvostupňový súd v súlade

s § 175 ods. 4 O. s. p. zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil. O žiadosti

žalobcu o vrátenie súdneho poplatku za podanú žalobu odkázal na ustanovenie § 11 ods. 3

zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch, s tým že uvedené ustanovenie nerieši vrátenie súdneho

poplatku v prípade, že bol vzatý späť návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu,

po jeho vydaní pred jeho právoplatnosťou, a preto súd návrhu žalobcu na vrátenie súdneho

poplatku nevyhovel a žiadosť žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa

§ 146 ods. 2 O. s. p. veta prvá, keď nedospel k záveru, že by zastavenie konania

bolo zapríčinené výlučne správaním sa žalovaných v 1. a 2. rade, pričom prihliadol

na skutočnosť, že žalobca ani na poslednom pojednávaní nevedel predložiť originál zmenky,

a preto uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy žalovaným.  

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania a vrátení súdneho poplatku podal

odvolanie žalobca, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že účastníkom konania

neprizná právo na náhradu trov konania a žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku vyhovie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. Uviedol,

že   prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil,   tým že žalobcu zaviazla k povinnosti

nahradiť trovy konania, pretože žalobca nezavil, že konanie sa muselo zastaviť. Návrh

na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 06. 02. 2003 bol podaný dôvodne,

nakoľko žalobca v čase podania návrhu disponoval pohľadávkou voči obom žalovaným

a ako dôkaz k návrhu bola okrem iného priložená zmenka v originály. Vzhľadom

na nadobudnutie právoplatnosť a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu bol žalobca

vyzvaný na prevzatie originálu zmenky. Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu žalobca postúpil uvedenú pohľadávku spoločnosti G. I. L.,

ktorej bola odovzdaná celá spisová dokumentácia vrátane originálu zmenky. Na základe

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora

bol zmenkový platobný rozkaz č. k. 16 Zm 207/03-21 zo dňa 26. 06. 2003 zrušený, nie však z dôvodu že by si žabca uplatňoval nárok, ktorý mu nepatrí, ale kvôli procesnému pochybeniu

prvostupňového súdu. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave vydal nový zmenkový

platobný rozkaz obsahovo zhodný s pôvodným. Proti tomuto zmenkovému platobnému

rozkazu podali obaja žalovaní námietky, v ktorých namietali skutočnosť, že žalobca postúpil

pohľadávku, ktorou bola zabezpečená a uplatnená pohľadávka na nového veriteľa – G. I. L.,

ktorý zo žalovaným v II. rade uzatvoril dňa

28. 06. 2005 dohodu o nahradení záväzku, podľa ktorej sa doterajšie nesplatené záväzky

dlžníka voči veriteľovi nahradili novým záväzkom dlžníka voči veriteľovi. Tento záväzok

za žalovaného v   I. rade sa zaviazala zaplatiť spoločnosť T. T., a. s., ktorá ho dňa

25. 08. 2005 uhradila, a preto záväzok, zabezpečený zmenkou bol splatený v celom rozsahu.

Ďalej uviedol, že ak sa súd, nestotožní s jeho názorom o zavinení zastavenia konania zo strany

žalovaného, navrhuje rozhodnúť o trovách podľa § 150 ods. 1 O. s. p. nakoľko prvý

zmenkový platobný rozkaz bol zrušený len pre procesnú chybu súdu. K zamietaciemu výroku

týkajúceho sa vrátenia poplatku za návrh odvolateľ uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo

pred prvým pojednávaním, a zákon o súdnych poplatkoch priznáva účastníkovi právo

na vrátenie súdneho poplatku, pokiaľ vzal späť žalobu ešte pred tým, než súd o veci

pojednával a preto nevidí dôvod, prečo by mal zákon rozlišovať v otázke vrátenia súdneho

poplatku medzi tým či bol vydaný platobný rozkaz alebo zmenkový platobný rozkaz.

Poukázal na dôvodovú správu k novele zákona o súdnych poplatkoch č. 273/2007 účinnú od 01. 07. 2007, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava odstraňuje tvrdosť zákona

a zjednocuj vrátenie súdneho poplatku, pokiaľ došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania

pred prvým pojednávaním. Tento mechanizmus nebude oklieštený tým, či už došlo k vydaniu

platobného rozkazu alebo nie.“ Poukázal na skutočnosť, že pojmom platobný rozkaz

sa má na mysli akýkoľvek platobný rozkaz, ktorý je vydaný v zrýchlenom konaní a pri vydaní

ktorého sa nejedná o tak zložitú činnosť súdu, že by zákon považoval za potrebné zaťažovať

účastníka konania súdnym poplatkom v prípade, ak vezme späť žalobu ešte pred prvým

pojednávaním.

Žalovaní sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že sa s časťou výroku týkajúceho

sa náhrady trov konania stotožňujú. Dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní nemajú zákonnú oporu a preto navrhujú odvolanie v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na úhradu

trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ ) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212

ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní

napadnutého uznesenia, dospel k záveru, že odvolanie   je v napadnutej časti o náhrade trov

konania dôvodné.

Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2   písm. f/ O. s. p.,

a to že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Z odvolania je zrejmé, že žalobca odvolanie voči uzneseniu súdu prvého stupňa

v časti výroku o trovách konania podal z dôvodu, že mal za to, že zastavenie konania

nezavinil

a teda nebol dôvod aby konajúci súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

§ 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd

výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä

na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto

skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu voči výroku o trovách

konania   je, či prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že zastavenie

konania zavinil   žalobca   a   teda   bol   dôvod, aby rozhodol podľa   § 146 ods. 2 veta

prvá O. s. p.

V predmetnej veci zobral žalobca návrh späť podaním zo dňa 13. 04. 2010, v ktorom

uviedol že žalovaný v 1. rade uzavrel zo spoločnosťou G. I. L. uzatvorili dňa 26. 08. 2005 dohodu o nahradení záväzku, v zmysle ktorej sa doterajšie záväzky nahradili novým

záväzkom a ten bol splnený. Uvedenú skutočnosť potvrdil

vo svojich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu sám žalovaný v   1. rade.

Žalovaní zo späťvzatím návrhu   žalobcom   súhlasili,   pričom   proti   dôvodom   späťvzatia  

návrhu   nič   nenamietali.

V prejednávanej veci prvostupňový súd dospel k záveru, že zastavenie konania nebolo

zapríčinené výlučne správaním sa žalovaných, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca

ani na poslednom pojednávaní nevedel predložiť originál zmenky. S týmto názorom však

odvolací súd nemôže súhlasiť, nakoľko v priebehu konania bol v prospech žalobcu dvakrát

vydaný zmenkový platobný rozkaz, pričom prvý bol po mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora zrušený len z dôvodu nesprávneho obsadenia súdu ( vyšším súdnym úradníkom

namiesto sudcu ) a druhý z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom. Žalovaní podali

proti druhému zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých však namietali

len skutočnosť, že po právoplatnosti prvého zmenkového platobného rozkazu žalobca svoju

pohľadávku postúpil na spoločnosť G. I. L., a teda s toho dôvodu žalobca už nie je aktívne

vecne legitimovaným v spore, pričom opätovne uviedli,

že po uzavretí dohody o nahradení záväzku svoj dlh už splnili. Nemožno žalobcovi na ujmu

skutočnosť že v dobrej viere postúpil svoju pohľadávku, priznanú súdnym rozhodnutím,

ktoré bolo až následne zrušené v   konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Žalobca

podal návrh dôvodne a k jeho späťvzatiu pristúpil jednak z dôvodu straty aktívnej

legitimácie až v priebehu konania ale zároveň aj na základe správania sa žalovaného v 1. rade

po podaní návrhu spočívajúcom v uzavretí dohody o nahradení záväzku so spoločnosťou G. I. L. ( fakticky majúcom povahu splnenia záväzku

až po podaní návrhu na začatie konania ).

Odvolací súd dospel k záveru, že   v danej veci síce sú formálne splnené podmienky

na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p, podľa ktorého by žalovaní, mali právo

na náhradu trov voči žalobcovi, zároveň však z vyššie uvádzaných skutočností vyplýva,

že na strane žalobcu jednoznačne sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú

použitie   §   150   ods. 1 O. s. p. a   teda, nepriznanie náhrady trov   konania   žalovaným. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací na základe uvedených skutočností

uznesenie v   napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 220 O. s. p. zmenil tak,

že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca podal odvolanie aj v napadnutej časti o zamietnutí žiadosti o vrátenie súdneho

poplatku za žalobu ( návrh ).

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu voči výroku

o zamietnutí žiadosti o   vrátenie súdneho poplatku za návrh je, či právny názor

prvostupňového súdu že ust. § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nerieši

vrátenie súdneho poplatku v prípade, že bol vzatý späť návrh na vydanie zmenkového

platobného rozkazu, po jeho vydaní pred jeho právoplatnosťou, a vzhľadom na to žiadosť

žalobcu o vrátenie súdneho poplatku za návrhu zamietol je správny

Podľa   § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch   poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti,

ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo

ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu

na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania

o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti

sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu

verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Predmetné ustanovenie upravuje zákonné dôvody na vrátenie súdneho poplatku

za predpokladu, že sú splnené i podmienky podľa § 13 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov. Z ust. § 13 ods. 3 vyplýva, že o vrátení poplatku podľa § 11, nemôže

súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený,

to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť

pred prvým pojednávaním. Žalobca vzal svoj návrh späť pred prvým pojednávaním,

v ktorom zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku.

Odvolací súd sa s výkladom § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. vysloveným súdom

prvého stupňa nestotožnil a vyslovil, že účastníkovi vzniká právo na vrátenie zaplateného

súdneho poplatku v súvislosti so späťvzatím návrhu pred prvým pojednávaním, nielen v prípade, že ide o späťvzatie návrhu po vydaní platobného rozkazu. Odvolací súd zastáva

názor, že „rozkaz na plnenie“ je širším pojmom, ktorý obsahovo zahŕňa i zmenkový platobný

rozkaz, ktorý nesporne je rozkazom na plnenie. Žalobca má teda právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku, avšak podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. krátený

o 1%, najmenej 6,63 Eur. V predmetnej veci bol zaplatený súdny poplatok vo výške

600 000 Sk, t. j. 19 916,35 Eur, žalobca má teda právo na vrátenie súdneho poplatku vo výške

19 717,19 Eur ( po krátení o 1%, t. j. 199,16 Eur ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností uznesenie

v napadnutej časti nevrátenia súdneho poplatku podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobca

má právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku vo výške 19 717,19 Eur prostredníctvom

Daňového úradu Bratislava I.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková