Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 81/2010–55
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. D. P., správcu konkurznej podstaty T., a. s. v likvidácii, T., zastúpeného JUDr. J. G., advokátom, B., proti
žalovanému M. B., bývajúcemu v T., o zaplatenie 373, 50 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z 20. mája 2010,
č. k. 10 Cbi 32/2009-46, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, že žalobca v reakcii na výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov s tým, že ako správca
konkurznej podstaty je podľa § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. ( ďalej Poplatkový
zákon ) oslobodený od súdnych poplatkov. Doklady odôvodňujúce oslobodenie od poplatkov
žalobca nepredložil napriek tomu, že ho nato súd vyzval. Keďže žalobca nepreukázal, že jeho
osobné a majetkové dôvody opodstatňujú oslobodenie od poplatkov, oslobodenie
mu nepriznal.
Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je vecne nesprávne, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky
oslobodenia navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní. Podľa § 4 ods. 2
písm. m) poplatkového zákona je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 2 ods. 1, ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch a zmene a doplnení niektorých
zákonov, je správca fyzická alebo právnická osoba do zoznamu správcov. Od nadobudnutia
účinnosti uvedeného zákona, môže správcovskú činnosť vykonávať len osoba zapísaná 3 Obo 81/2010
do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Zápis je rozhodujúci aj pre výkon správcovskej činnosti v konkurzoch vyhlásených
pred účinnosťou uvedeného zákona a zákona č. 7/2005 Z. z. K odvolaniu pripojil výpis
zo zoznamu správcov, v ktorom je žalobca zapísaný. Nie je správne tvrdenie súdu prvého
stupňa, že žalobcovi nepatrí oslobodenie od poplatku na základe poznámky č. 3f uvedenej
pod čiarou Poplatkového zákona, pretože poznámky nemajú priamu normatívnu povahu,
ale len charakter informačnej súčasti právneho predpisu. Oslobodenie podľa § 4 ods. 2
písm. m) Poplatkového zákona sa vzťahuje aj na správcov podstaty v konkurzných konaniach
vedených podľa zák. č. 328/1991 Zb. Nebol preto dôvod na zastavenie konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Na úvod sa žiada pripomenúť, že žalobca v odvolaní nesprávne uvádza, že súd
konanie zastavil. Súd napadnutým uznesením konanie nezastavil, ale žalobcovi nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť podľa § 138 ods. 1 O. s. p. priznané
len na návrh. Uvedená podmienka pre rozhodovanie o oslobodení od poplatkov nebola
splnená. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie súdu prvého stupňa v rozhodnutí, že žalobca
požiadal o oslobodenie od poplatkov. Jeho podanie z 1. októbra 2009 ( č. l. 23 ) je síce nadpísané „Oslobodenie od súdneho poplatku - návrh„ je však reakciou na výzvu súdu
na zaplatenie poplatku. Žalobca v ňom nežiada o oslobodenie, ale sa dovoláva zákonného
oslobodenia na základe § 4 ods. 2, písm. m) Poplatkového zákona. Zopakoval to aj v podaní z 12. mája 2010, ktorým žiada, aby súd pokračoval v konaní bez toho, aby bol poplatok
zaplatený.
Účinky zákonného oslobodenia nastávajú bez, toho, aby o ňom rozhodoval súd.
Ak dospeje k záveru, že na účastníka sa zákonné oslobodenie nevzťahuje, nevydáva o tom
rozhodnutie, ale konaná ako keby poplatok nebol zaplatený a ak sú splnené podmienky
stanovené v § 10 ods. 1 Poplatkového zákona konanie zastaví.
3 Obo 81/2010
Napadnuté rozhodnutie je z uvedených dôvodov nadbytočné, preto ho odvolací súd
podľa § 221 ods. 1 O. s. p zrušil.
Keďže sa však žalobca dovoláva zákonného oslobodenia od poplatkov, považuje
odvolací sud za vhodné uviesť, že sa stotožňuje sa názorom žalobcu.
Zákonom č. 621/2005 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2006 zmenené a doplnené
znenie § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov. Podľa neho od súdneho poplatku je oslobodený správca podľa osobitného
predpisu. Je zrejmé, že správcom podľa osobitného predpisu majú byť správcovia podstaty
podľa konkurzných a vyrovnacích resp. reštrukturalizačných predpisov. Poznámka 3f
uvedená pri § 4 ods. 2 písm. m) odkazuje len na zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii. Hoci uvedená poznámka neodkazuje aj na zákon č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní, treba oslobodenie od poplatku vztiahnuť aj na správcov podstaty
v konkurzných konaniach vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. Zmysel, princíp, cieľ
a charakter konkurzných konaní vedených podľa oboch zákonov je rovnaký. Ak bolo
úmyslom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach,
v ktorých vystupujú ako účastníci konania, správcov podstaty súdom ustanovených a pod jeho
dozorom vykonávajúcich osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod z poplatkového
hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zák. č. 7/2005 Z. z. a správcov
v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. Neuvedenie
zákona č. 328/1991 Zb. v odkaze k § 4 ods. 2 písm. m) je zjavne len legislatívno – technickou
chybou spôsobenou zrejme tým, že v čase predmetnej novelizácie poplatkového zákona
bol už zrušený zákon č. 328/1991 Zb. a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z. pričom zákon
č. 521/2005 Z. z. nadobúdal účinnosť zároveň so stratou účinnosti starého konkurzného
zákona.
Zo skutočnosti, že v poznámke 3f je odkaz len na zák. č. 7/2005 Z. z. nemožno
dospieť k záveru, že sa osobné oslobodenie od poplatkov zakotvené v § 4 ods. 2 písm. m)
Poplatkového zákona nevsťahuje aj na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených
podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1992 Zb.
Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom, podľa všeobecne uznávaných
legislatívno-technických zásad, nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnu
hodnotu. Nesmú preto obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu ( pozri napr. Ján Kráľ 3 Obo 81/2010
a kolektív, Legislatíva, teória a prax, Učebné texty právnickej fakulty UK, 2006, str. 93
alebo Ján Svák, Peter Kukliš, Teória a prax legislatívy, Bratislavská vysoká škola práva,
2007, str. 177, ). Z tohto dôvodu je výpočet odkazov na iné právne predpisy často
len demonštratívny, alebo obsahuje aj odkazy, ktoré sa stali neaktuálnymi. K opačnému
názoru, by bolo možné dospieť len, ak by sa predmetnej poznámke prisúdil normatívny
charakter. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. m) definuje subjekt, ktorému sa poskytuje osobné oslobodenie ako „správca podľa osobitného predpisu“. Vzťahuje sa preto na každý subjekt,
ktorý vyhovuje uvedenej definícii. Nepochybne jej vyhovuje správca podstaty ustanovený
v konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ale aj správca
ustanovený podľa predchádzajúceho predpisu, teda podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní. Vyhovuje jej aj preto, že základnú definíciu, kto je správcom obsahuje
zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Ten v § 2 definuje správcu ako fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov. Opačný záver zužuje túto definíciu tak,
že ju dopĺňa o ďalší znak, ktorý však normatívny text zákona neobsahuje a vylučuje
tak zo subjektov, ktoré zákonnú definíciu spĺňajú, skupinu subjektov na základe kritéria,
ktoré normatívny text zákona neobsahuje. Pripisuje tým poznámke normatívne účinky,
ktoré nemá ani nemôže mať. Nato, aby oslobodenie platilo len pre skupinu správcov podľa
zák. č. 7/2005 Z. z., muselo by byť v texte zákona uvedené, že sa oslobodenie vzťahuje
len na správcov podstaty podľa tam uvedeného zákona alebo, že sa nevzťahuje na správcov
ustanovených v konaniach podľa zák. č. 328/1991 Zb. Keďže zákon takéto znenie
neobsahuje, vzťahuje sa zákonné oslobodenie aj na správcov vykonávajúcich funkciu
v konkurzných konaniach podľa zák. č. 328/1991 Zb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2010
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková