Najvyšší súd

Slovenskej republiky   3 Obo 81/2010–55

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. D. P., správcu konkurznej podstaty T., a. s. v likvidácii, T., zastúpeného JUDr. J. G., advokátom, B., proti

žalovanému M. B., bývajúcemu v T., o zaplatenie 373, 50 Eur s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z   20. mája 2010,

č. k. 10 Cbi 32/2009-46, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie

od súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, že žalobca v reakcii na výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov s tým, že ako správca

konkurznej podstaty je podľa § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. ( ďalej Poplatkový

zákon ) oslobodený od súdnych poplatkov. Doklady odôvodňujúce oslobodenie od poplatkov

žalobca nepredložil napriek tomu, že ho nato súd vyzval. Keďže žalobca nepreukázal, že jeho

osobné a   majetkové dôvody opodstatňujú oslobodenie od poplatkov, oslobodenie

mu nepriznal.

Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa je vecne nesprávne, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky

oslobodenia navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní. Podľa § 4 ods. 2

písm. m) poplatkového zákona je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného predpisu.

V zmysle § 2 ods. 1, ods. 2 zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch a zmene a doplnení niektorých

zákonov, je správca fyzická alebo právnická osoba do zoznamu správcov. Od nadobudnutia

účinnosti uvedeného zákona, môže správcovskú činnosť vykonávať len osoba zapísaná 3 Obo 81/2010

do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Zápis je rozhodujúci aj pre výkon správcovskej činnosti v konkurzoch vyhlásených

pred účinnosťou uvedeného zákona a zákona č. 7/2005 Z. z. K odvolaniu pripojil výpis

zo zoznamu správcov, v ktorom je žalobca zapísaný. Nie je správne tvrdenie súdu prvého

stupňa, že žalobcovi nepatrí oslobodenie od poplatku na základe poznámky č. 3f uvedenej

pod čiarou Poplatkového zákona, pretože poznámky nemajú priamu normatívnu povahu,

ale len charakter informačnej súčasti   právneho predpisu. Oslobodenie   podľa   § 4 ods. 2

písm. m) Poplatkového zákona sa vzťahuje aj na správcov podstaty v konkurzných konaniach

vedených   podľa   zák.   č.   328/1991   Zb.   Nebol   preto   dôvod   na   zastavenie   konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ), preskúmal

napadnuté rozhodnutie a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Na úvod sa žiada pripomenúť, že žalobca v odvolaní nesprávne uvádza, že súd

konanie zastavil. Súd napadnutým uznesením konanie nezastavil, ale   žalobcovi nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť podľa § 138 ods. 1 O. s. p. priznané

len na návrh. Uvedená podmienka pre rozhodovanie o oslobodení od poplatkov nebola

splnená. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie súdu prvého stupňa v rozhodnutí, že žalobca

požiadal o oslobodenie od poplatkov. Jeho podanie z   1. októbra 2009 ( č. l. 23 ) je síce nadpísané   „Oslobodenie od súdneho poplatku   - návrh„ je však reakciou na výzvu súdu

na zaplatenie poplatku. Žalobca v ňom nežiada o oslobodenie, ale sa dovoláva zákonného

oslobodenia na základe § 4 ods. 2, písm. m) Poplatkového zákona. Zopakoval to aj v podaní z 12. mája 2010, ktorým žiada, aby súd pokračoval v konaní bez toho, aby bol poplatok

zaplatený.

Účinky zákonného oslobodenia nastávajú bez, toho, aby o ňom rozhodoval súd.

Ak dospeje k záveru, že na účastníka sa   zákonné oslobodenie nevzťahuje, nevydáva o tom

rozhodnutie, ale konaná ako keby poplatok nebol zaplatený a ak sú splnené podmienky

stanovené v § 10 ods. 1 Poplatkového zákona konanie zastaví.

3 Obo 81/2010

Napadnuté rozhodnutie je z uvedených dôvodov nadbytočné, preto ho odvolací súd

podľa § 221 ods. 1 O. s. p zrušil.

Keďže   sa však žalobca dovoláva zákonného oslobodenia od poplatkov, považuje

odvolací sud za vhodné uviesť, že sa stotožňuje sa názorom žalobcu.

Zákonom č. 621/2005 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2006 zmenené a doplnené

znenie § 4 ods. 2 písm. m) zák. č.   71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov. Podľa neho od súdneho poplatku je oslobodený správca podľa osobitného

predpisu. Je zrejmé, že správcom podľa osobitného predpisu majú byť správcovia podstaty

podľa konkurzných a   vyrovnacích resp. reštrukturalizačných predpisov. Poznámka 3f

uvedená pri   § 4 ods. 2 písm. m) odkazuje len   na zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii. Hoci uvedená poznámka neodkazuje aj na zákon č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní, treba oslobodenie od poplatku vztiahnuť aj na správcov podstaty

v konkurzných konaniach vedených podľa   zákona č. 328/1991 Zb. Zmysel, princíp, cieľ

a charakter konkurzných konaní vedených podľa oboch   zákonov je rovnaký. Ak bolo

úmyslom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach,

v ktorých vystupujú ako účastníci konania, správcov podstaty súdom ustanovených a pod jeho

dozorom vykonávajúcich osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod z poplatkového

hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zák. č. 7/2005 Z. z. a správcov

v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. Neuvedenie

zákona č. 328/1991 Zb. v odkaze k § 4 ods. 2 písm. m) je zjavne len legislatívno – technickou

chybou spôsobenou zrejme tým, že v čase predmetnej novelizácie poplatkového zákona

bol už zrušený zákon č. 328/1991 Zb. a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z. pričom   zákon

č. 521/2005 Z. z. nadobúdal účinnosť zároveň so stratou účinnosti starého konkurzného

zákona.

Zo skutočnosti, že v poznámke 3f je odkaz len na zák. č. 7/2005 Z. z. nemožno

dospieť k záveru, že sa osobné oslobodenie od poplatkov zakotvené v § 4 ods. 2 písm. m)

Poplatkového zákona nevsťahuje aj na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených

podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1992 Zb.

Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom, podľa všeobecne uznávaných

legislatívno-technických zásad, nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnu

hodnotu. Nesmú preto obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu ( pozri napr. Ján Kráľ 3 Obo 81/2010

a kolektív, Legislatíva, teória a prax, Učebné texty právnickej fakulty UK, 2006, str. 93

alebo Ján Svák, Peter Kukliš, Teória a prax legislatívy, Bratislavská vysoká škola práva,

2007, str. 177, ). Z tohto dôvodu je výpočet odkazov na iné právne predpisy často

len demonštratívny, alebo obsahuje aj odkazy, ktoré sa stali neaktuálnymi. K opačnému

názoru, by bolo možné dospieť len, ak by sa predmetnej poznámke prisúdil normatívny

charakter. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. m) definuje subjekt, ktorému sa poskytuje osobné oslobodenie ako „správca podľa osobitného predpisu“. Vzťahuje sa preto na každý subjekt,

ktorý vyhovuje uvedenej definícii. Nepochybne jej vyhovuje správca podstaty ustanovený

v konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ale aj správca

ustanovený podľa predchádzajúceho predpisu, teda podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní. Vyhovuje jej aj preto, že základnú definíciu, kto je správcom obsahuje

zák. č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Ten v § 2 definuje správcu ako fyzickú alebo právnickú

osobu, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov. Opačný záver zužuje túto definíciu tak,

že ju dopĺňa o ďalší znak, ktorý však normatívny text zákona neobsahuje a vylučuje

tak zo subjektov, ktoré zákonnú definíciu spĺňajú, skupinu subjektov na základe kritéria,

ktoré normatívny text zákona neobsahuje. Pripisuje tým poznámke normatívne účinky,

ktoré nemá ani nemôže mať. Nato, aby oslobodenie platilo len pre skupinu správcov podľa

zák. č. 7/2005 Z. z.,   muselo by byť v texte zákona uvedené, že   sa oslobodenie vzťahuje

len na správcov podstaty podľa tam uvedeného zákona alebo, že sa nevzťahuje na správcov

ustanovených v konaniach podľa zák. č. 328/1991 Zb. Keďže zákon takéto znenie

neobsahuje, vzťahuje sa zákonné oslobodenie aj na správcov vykonávajúcich funkciu

v konkurzných konaniach podľa zák. č. 328/1991 Zb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2010  

  JUDr. Peter Dukes, v. r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková