Najvyšší súd
3 Obo 8/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu A., spol. s r. o., C., IČO: X., o schválení konečnej správy, na odvolanie konkurzného
veriteľa: S., a.s., C., IČO: X., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa
22. 11. 2011, č. k. 2K/128/1999-387, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a
Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením zo dňa 22. 11. 2011, č. k. 2K/128/1999-387 Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, že konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov
správcu konkurznej podstaty schválil.
V odôvodnení uviedol, že dňa 25. 07. 2011, predložil správca konkurznej podstaty
konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov,
ktorá bola dňa 02. 08. 2011 vyvesená na úradnej tabuli súdu. Proti konečnej správe podal
v zákonnej lehote námietky veriteľ S., a. s., Bratislava. Obsahom námietok veriteľa boli
nasledujúce skutočnosti:
1/ príjmová časť konečnej správy neobsahuje informácie o počiatočnom stave o počiatočnom
stave finančných prostriedkov úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, ani informáciu
o príjmoch získaných vymáhaním pohľadávok úpadcu
2/ v konečnej správe sa neuvádza, či vyrátaná odmena bola vyplatená zálohovo alebo
nie a spôsob prerozdelenia odmeny medzi predchádzajúcim a súčasným správcom konkurznej
podstaty alebo či táto odmena prináleží iba súčasnému správcovi konkurznej podstaty
3/ náklady konkurzu sú neprimerane vysoké. Predovšetkým archivácia dojednaná
Ing. M. vo výške 54 681,67 eur, ktorá tvorí približne 1/3 všetkých príjmov konkurzu.
4/ neprimerane vysoké výdavky prvého správcu Ing. M. vo výške 28 448,85 eur a výdavky druhého správcu v sume 15 956,56 eur pričom pri oboch nie je uvedené s čoho pozostávajú
5/ položka cestovné zamestnanci vo výške 5 859,03 eur predstavuje 4- násobok položky
mzdy zamestnanci, pričom uvedené prostriedky sú vysoké a nie je zrejmé na aký účel mali
byť použité, nakoľko správca konkurznej podstaty podnik neprevádzkoval.
6/ vo výdavkovej časti konečnej správy sa nenachádzajú pohľadávky proti podstate
prihlásené veriteľom
7/ vo výdavkovej časti konečnej správy sú uvedené náklady „DPH 10 557,35 eur“ a „DzPPO
274,25 eur“ pričom nie je uvedené, za aké obdobie a z akého titulu boli tieto uhradené
8/ nakoľko má veriteľ prihlásených viacero daňových pohľadávok proti podstate, z dôvodu
možnej zámeny je potrebné, aby správca bližšie špecifikoval výdavkovú položku „DPH“
a DzPPO
9/ s tých istých dôvodov je potrebné aby správca rozdelil pohľadávky proti podstate uvedené
vo výdavkovej časti konečnej správy na tie ktoré, už boli uhradené a tie, ktoré ešte uhradené
neboli
10/ navrhol, aby správca doplnil konečnú správcu o písomné prehlásenie o tom, že neeviduje
žiadne ďalšie pohľadávky proti podstate, okrem tých, ktoré sú uvedené v konečnej správe 11/ konečná správa neobsahuje žiadny záver, t. j. výrok o tom, že na rozdelenie veriteľom
nezostali v konkurznej podstate finančné prostriedky, ani informáciu o tom, ktorá časť
pohľadávok proti podstate zostala neuspokojená.
Na základe uvedeného veriteľ považoval predloženú konečnú správu za neprehľadnú
a nepreskúmateľnú
K námietkam veriteľa sa vyjadril správca konkurznej podstaty. Uviedol, že:
1/ Počiatočný stav finančných prostriedkov úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavoval
sumu 1 029,14 eur.
2/ Ing. Peter Mišku ako správca konkurznej podstaty speňažil majetok podstaty za sumu
40 539,87 eur, zvyšok majetku v hodnote 112 568,50 eur speňažil Mgr. I. Š.
3/ Časť odmeny vo výške 6 416,38 eur bola vyplatená pozostalým Ing. M.. Zvyšná časť
odmeny vo výške 14 096 eur nebola do dnešného dňa vyplatená, a to ani čiastočne. Spôsob
prerozdelenia odmeny medzi správcov bude určená súdom na základe rozvrhového
uznesenia.
4/ archivácia dokumentov úpadcu bola dojednaná na základe Zmluvy uzavretej s M. G.-M.M.
zo dňa 29.03.2004 predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty Ing. M., ktorý súčasne uhradil zálohovú platbu vo výške 16 704,84 eur. JUDr. I. Š. ako
správca uhradil z titulu uzavretej zmluvy sumu 19 958,18 eur, zvyšná časť dojednanej
odmeny nebola do dnešného dňa uhradená. Podľa jeho informácii vybral
Ing. Miškuf v tom čase z jeho pohľadu najvýhodnejšiu ponuku.
5/ Hotové výdavky Ing. M. po jeho smrti, neboli pozostalými nijako dokladované.
Ing. M. Pelák žiadne hotové výdavky nedokladoval a neuplatňuje. Hotové výdavky Mgr. I. Š.
pozostávajú s cestovných nákladov, nakoľko sídlo jeho kancelárie
je v Bratislave a v súvislosti s postupným novoobjavovaním majetku úpadcu, jeho zápisom
do súpisu podstaty, oceňovaním a predajom bolo potrebné cestovanie s Bratislavy
do Chminian a späť.
6/ Správca od pozostalých po Ing. M. neprevzal všetky relevantné doklady týkajúce
sa konkurzného konania, resp. doklady patriace úpadcovi. Suma vyčíslených nákladov proti
podstate nepredstavuje iba náklady spojené s udržiavaním a speňažením konkurznej podstaty,
ale aj so samotným zisťovaním a zabezpečovaním majetku úpadcu a plnením povinností
správcu konkurznej podstaty úpadcu vyplývajúcich zo zákona. Náklady na účtovníctvo,
ekonomické a daňové poradenstvo sa týkajú obdobia 6 rokov, počas ktorých funkciu správcu
vykonával. 7/ Správca eviduje pohľadávky proti podstate, ktoré prešli na veriteľa zo zákona v celkovej
výške 59,84 eur. 8/ V zmysle zákona o DPH, dodavateľské faktúry boli úpadcovi vystavované vrátane DPH.
DPH je vedená ako nákladová položka, teda pohľadávka proti podstate a z uvedeného dôvodu
bola samostatne špecifikovaná v predloženej konečnej správe. V zmysle zákona o dani
z príjmu príslušný peňažný ústav strhával formou zrážkovej dane z kreditných úrokov,
pripisovaných k peňažným prostriedkom uloženým na účte úpadcu, príslušnú sumu
dane. Táto bola následne zaúčtovávaná v daňovom priznaní a prípadný preplatok bol
vysporiadavaný príslušným daňovým úradom. Táto položka, takisto, ako aj DPH,
je samostatne špecifikovaná v predloženej konečnej správe.
9/ Na účte úpadcu sa nachádza suma 37 175,12 eur. V pokladni úpadcu je suma cca
1 000 eur. Výška sumy sa mení v závislosti od pripisovania kreditných úrokov peňažným
ústavom, resp. od odpisovania sumy predstavujúcej daň z úroku a účtovania nákladov
za vedenie účtu peňažným ústavom.
10/ Rozdelenie pohľadávok proti podstate na uhradené a tie, ktoré ostali doposiaľ
neuhradené, resp. ktoré nebudú uhradené, sú uvedené v prílohe vyjadrenia
11/ Podanú konečnú správu nebolo možné podať skôr nakoľko k objavovaniu majetku,
ktorý by mohol patriť do konkurznej podstaty úpadcu dochádzalo aj na základe podnetov tretích osôb priebežne, pričom posledný takýto podnet od tretej osoby správca zaevidoval
v roku 2010, kedy bol upozornený na možnosť zapísať nehnuteľnosti v k.ú. Bertotovce.
K týmto nehnuteľnostiam obdržal správca k jeho návrhu na zápis vlastníckeho práva v januári
2011 od správy katastra v Prešove zamietavé stanovisko, a následne pripravil a predložil súdu
na schválenie konečnú správu.
12/ Správca prehlásil, že neeviduje a nemá vedomosť o žiadny ďalších pohľadávkach proti
podstate, okrem tých, ktoré sú uvedené v konečnej správe, prípadne tých, ktoré sú uvedené
v prílohe predloženého vyjadrenia.
13/ Uhradením všetkých pohľadávok proti podstate uvedených v konečnej správe neostanú
žiadne finančné prostriedky na úhradu pohľadávok veriteľov uvedených v časti „Zoznam
veriteľov 1-4 triedy“ predloženej správy. Taktiež pohľadávka M. G. – M.
vo výške 7 655,95 eur s titulu archivácie dokumentov ostane neuhradená.
Na základe predložených námietok správca predložil písomné doklady týkajúce
sa výdavkovej časti a to:
1. Špecifikáciu činnosti Ing. Róberta Barana v zmysle dohody o vykonaní prác zo dňa
08. 01. 2007 v súvislosti so zisťovaním stavu majetku úpadcu a jeho prenájmom a následným
predajom
2. Cestovné náklady správcu konkurznej podstaty Mgr. I. Š.
3. Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 01. 10. 2005 medzi správcom konkurznej podstaty
a spoločnosťou Soffi, s. r. o, Vranov nad Topľou
4. Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 20. 12. 2007 medzi správcom a R., s. r. o. Bratislava
v zmysle jej dodatku č. 1 zo dňa 01. 12. 2008 a dodatku č. 2 zo dňa 18. 12. 2009. Uzavretím
tejto došlo k zníženiu nákladov konkurznej podstaty, ktoré boli dovtedy uhrádzané Ing.
Róbertovi Baranovi a súčasne aj spoločnosti Soffi, s. r. o. V zmysle dodatku 1 bolo
zmluvnými stranami dohodnuté, že cestovné náklady budú súčasťou dojednanej odmeny.
V zmysle dodatku 2 došlo k transformácii mesačných platieb za poskytované služby na platbu
paušálnu, bez ohľadu na rozsah prác a dĺžku trvania konkurzu na majetok úpadcu.
Prvostupňový súd po preskúmaní aj ďalších listinných materiálov dospel k záveru,
že nový správca dostatočným spôsobom preukázal opodstatnenosť výdavkovej časti a to aj
s prihliadnutím na to, že z objektívnych dôvodov, ktorými bolo úmrtie predchádzajúceho
správcu Ing. Petra M., nemal možnosť doložiť všetky potrebné doklady.
Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal konkurzný veriteľ S.,
a. s. ( ďalej len „konkurzný veriteteľ“ ) a žiadal, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Nesprávnosť napadnutého uznesenia vidí v tom,
že už v podaných námietkach proti konečnej správe namietal náklady konkurzu, ktoré
sú neprimerané vysoké nezodpovedajú rozsahu speňažovaného majetku. Spochybnil výdavky
na archiváciu v sume 54 681,67 eur, výdavky správcu na vedenie účtovníctva a cestovné
výdavky. Taktiež namietal položku „cestovné zamestnanci“ vo výške 5 859,03 eur.
Predovšetkým však namietal skutočnosť, že prvostupňový súd, vo svojom rozhodnutí uviedol
námietky veriteľov a vyjadrenie správcu pričom v uznesení iba skonštatoval, že „nový
správca konkurznej podstaty dostatočným spôsobom preukázal opodstatnenosť výdavkovej
časti“ Odvolateľ má za to, že prvostupňový súd sa pri vyhotovení napadnutého uznesenia
neriadil ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 169 ods. 2 O.s.p., keďže ho nedostatočne odôvodnil.
K odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 18. 01. 2012.
Vo vyjadrení uviedol, že archivácia dokladov bola dojednaná predchádzajúcim správcom
konkurznej podstaty, ktorý ponuku subjektu M. G. – M. považoval
za najvýhodnejšiu. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že úpadca prevzal aj množstvo
dokumentácie patriacej jeho predchodcovi / Štátnemu majetku Chminianska Nová Ves, š. p. /.
K námietke vedenia účtovníctva a cestovných výdavkov uviedol, že po
predchádzajúcom správcovi konkurznej podstaty prevzal neúplné doklady a súpis majetku a z dôvodu úmrtia predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty nebol informovaný
o rozsahu a stave majetku patriaceho do konkurznej podstaty, preto bolo nevyhnutné zistiť
skutočný stav majetku úpadcu a zabezpečiť doklady – kópiu privatizačnej zmluvy z FNM SR.
V priebehu výkonu funkcie správcu zapísal do konkurznej podstaty a odpredal majetok
v cene viac ako 112 000 eur. Námietku k dojednanej mesačnej odmene Ing. Baranovi
z uvedených dôvodov považuje tiež za neopodstatnenú a účelovú. Vo vyjadrení poukázal
na písomné podanie zo dňa 21. 11. 2011 a zastáva názor, že peňažné prostriedky úpadcu boli
a sú vynaložené účelne a hospodárne. Navrhol uznesenie potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.
Podľa § 66e ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom
v čase začatia konania, ak zákon nemá osobitné ustanovenia, použijú sa pre konkurz
a vyrovnanie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie § 157 O. s. p. určuje obsahové náležitosti rozhodnutia a ich správnosť
a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra
odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať
spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom
nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu
nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie,
ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a kými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú
správnosť rozhodnutia a takého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V preskúmavanom rozhodnutí chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd
prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretože nestačí vysloviť právny názor bez toho,
aby bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené prečo a na základe akých skutočností k svojmu
názoru dospel. Súd prvého stupňa svoje vyjadrenie k námietkam konkurzného veriteľa
obmedzil, len na skonštatovanie že „nový správca konkurznej podstaty dostatočným
spôsobom preukázal opodstatnenosť výdavkovej časti“. Z uvedeného je zrejmé,
že k námietkam konkurzného veriteľa nezaujal súd prvého stupňa žiadne stanovisko,
v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Nie je postačujúce,
ak súd len uvedie vyjadrenie správcu konkurznej podstaty k jednotlivým námietkam veriteľa
a jednotlivé listiny ním predložené ale je potrebné, aby sa súd k jednotlivým námietkam
konkurzného veriteľa aj vyjadril. Uviedol, ktorým je, a ktorým nie je možné vyhovieť
a z akého dôvodu, pričom musí vždy aj dbať na to, aby bolo zrejmé, aké úvahy ho viedli
k tomu, že na jednotlivé námietky veriteľa prihliadal resp. neprihliadal.
Súd dbá na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. Súčasťou obsahu práva
na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace
s uplatneným nárokom. Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné
a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu.
Tieto náležitosti napadnutému rozhodnutiu v odôvodnení nesporne chýbajú, pretože
sa riadne nevysporiadal s námietkami veriteľa, tak, že sa vlastne skutočnosti prečo
na námietky veriteľa týkajúce sa opodstatnenosti výdavkovej časti neprihliadal venoval
len v minimálnom rozsahu a ostatným námietkam veriteľa sa nevenoval vôbec.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 26. apríla 2012
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková