Najvyšší súd
3 Obo 8/2011
Slovenskej repubiky
3 Obo 9/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M. T., správca konkurznej podstaty úpadcu A. „v konkurze“,
K., IČO: X., proti žalovanému: JUDr. M. K., nar. 20. 11. 1961, G., o vydanie veci,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. októbra
2010
č. k. 34Cbi/28/2009-52 a uzneseniu zo dňa 28. októbra 2010 č. k. 34Cbi/28/2009-52,
jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok a uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
1/
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uložil žalovanému vydať
žalobcovi sumu 48 653,19 eur. Žalobcovi trovy konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanému sumu
48 653,19 eur, ktorú z účtu úpadcu postupne žalovaný vyberal a následne nevyúčtoval.
Žalovaný bol ustanovený ako správca konkurznej podstaty úpadcu ustanovený súdom
a uznesením č. k. 28K/18/2003-915 / právoplatné 05. 11. 2008 / bol funkcie správcu zbavený
a vznikla mu povinnosť informovať nového správcu konkurznej podstaty a dať k dispozícii
všetky doklady. Žalovaný aj napriek výzvam žalobcu a konkurzného súdu túto povinnosť
nesplnil, naďalej zadržiava konkurznú dokumentáciu a nevyúčtované finančné prostriedky
v žalovanej výške.
3 Obo 9/2011
Po zastavení konania v časti o určenie, že suma 48 653,19 eur patrí do konkurznej
podstaty úpadcu, zostalo predmetom konania žalobcom uplatnené právo na určenie,
že žalovaný je povinný vydať žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu sumu
48 653,19 eur.
Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O. s. p.,
ktorý sa aj napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd vykonal dokazovanie a mal za preukázané, že žalovaný
bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu uznesením zo dňa 2. októbra 2008
/ 28K/18/2003/915 /, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2008 a ustanovil nového
správcu konkurznej podstaty Ing. M. Takáča. Ďalej súd zistil z návrhu na vydanie opatrenia
o schválení zálohy na odmenu správcovi konkurznej podstaty, že žalovaný v priebehu
konkurzného konania speňažením majetku dosiahol výťažok, avšak rozdiel medzi príjmami
na účte a výdavkami správcu a nákladmi spojenými so správou konkurznej podstaty vo výške
48 653,19 eur nezdokladoval na čo tieto finančné prostriedky použil, ani napriek výzvam.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu žalobcovi nepriznal, pretože
si ich nevyčíslil.
Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa
25. novembra 2010, ktoré odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vychádzal len z obsahu spisu
týkajúceho sa konkurzného konania, v ktorom sa nenachádzajú účtovné doklady úpadcu.
Konkurzná podstata v čase, keď odvolateľ bol z funkcie správcu odvolaný, nedisponovala
sumou 48 653,19 eur. Vyúčtovanie neurobil z objektívnych prekážok na jeho strane.
Ďalej uviedol, že sa často zdržuje mimo územia Slovenskej republiky a rozsudok prevzal
náhodne, nebolo mu však doručené predvolanie na pojednávanie v predmetnej veci, ktorého
sa nemohol zúčastniť. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa,
kedy predloží kompletné vyúčtovanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie berie na vedomie
a do dňa vyjadrenia / 03. 01. 2011 / nebol kontaktovaný žalovaným, ani k mimosúdnej
dohode nedošlo.
3 Obo 9/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací / § 10 ods. 2 O.s.p. /
podľa § 212 ods. 1 a v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalovaného proti rozsudku, ktorým
súd žalobe vyhovel a úlohou odvolacieho súdu bolo skúmanie, či súd prvého stupňa
pri rozhodovaní vo veci postupoval v súlade s právnymi predpismi procesnými i hmotno-
právnymi.
Jednou zo základných podmienok, ktoré súd skúma, je vecná aktívna legitimácia
žalobcu ako účastníka konania, čím sa v tejto veci súd nezaoberal. Konkurzné konanie
sa uskutočňuje na konkurznom súde, ktorého súčasťou je jednak fáza speňažovania podstaty,
ale aj iná činnosť správcu v prospech konkurznej podstaty. Väčšinu úkonov vykonáva správca
konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania. Vyhlásením konkurzu, okrem iného,
prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty na správcu / § 14 ods.1 ZKV /.
Speňažovanie podstaty patrí k hlavným úlohám správcu, ktorý pri tejto činnosti postupuje
relatívne samostatne, jeho činnosť však podlieha kontrole súdu / § 12 v spojení
s § 66b ZKV /. Konkurzné konanie je autonómne v tom, že robiť úkony a iným spôsobom
ovplyvňovať jeho priebeh môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci
tohto konania. Správca konkurznej podstaty zodpovedá za škodu, ktorá porušením
jeho povinnosti vznikne a ide o všeobecnú zodpovednosť vyplývajúcu z ust. § 8 ods. 2 ZKV.
Porušením povinnosti, ktorá je podmienkou tejto zodpovednosti spočíva v porušení
povinnosti uloženej súdom alebo vyplývajúcej zo zákona. Zodpovednosti sa správca
konkurznej podstaty nezbaví ani v prípade, keď bol z funkcie zbavený / § 8 ods. 5 ZKV /.
Zmyslom dohliadacej činnosti súdu je zabezpečenie riadneho a plynulého priebehu konania
a dodržiavanie jeho pravidiel, ktorá sa netýka len procedurálne časti konkurzného konania,
ale sa zameriava aj na dohľad nad tým, či niektorý zo subjektov neprekračuje medze svojich
oprávnení alebo inak nedochádza k porušovaniu zákona. Z predmetného spisu nie je vôbec
zrejmé, aký postup volil súd na ktorom prebieha konkurzné konania v súvislosti s odvolaním
žalovaného ako správcu konkurznej podstaty, pre ktorého vyplývajú zo ZKV zákonom
stanovené povinnosti. V ZKV je tiež stanovený postup a právomoci konkurzného súdu
v rámci konkurzného konania i v súvislosti s odvolaním správcu konkurznej podstaty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.
3 Obo 9/2011
2/
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 2 919 eur.
Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca je oslobodený od poplatkovej povinnosti podľa
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a táto povinnosť prešla podľa výsledku konania
na žalovaného.
Žalovaný podal proti uzneseniu odvolanie podaním zo dňa 25. novembra 2010,
v ktorom uviedol, že proti rozsudku podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, preto navrhol i zrušenie uznesenia o uložení
poplatkovej povinnosti v súvislosti v nadväznosti na to, že žalobca je od poplatkovej
povinnosti oslobodený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1
a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné vyhovieť.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ktorým bola uložená poplatková
povinnosť žalovanému z dôvodu, že žalobca je v konaní od tejto povinnosti oslobodený
/ § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. / a žalovaný v konaní nebol úspešný a dospel k záveru,
že vzhľadom na výsledok odvolacieho konania vo veci samej je taktiež dôvod na zrušenie
napadnutého uznesenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
v ktorom rozhodne v nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 31. januára 2012
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková