3 Obo 70/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: A. Z., a. s. V., P., IČO: X., o zrušení konkurzu a zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty, na odvolanie

veriteľa Slovenská republika – Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/169/2001-308 zo dňa 06. 06. 2011 a o odvolaní veriteľa

S.k., a. s. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/169/2001-260 zo dňa 06. 12.

2010, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/169/2001-308 zo dňa 06. 06. 2011 p o t v r d z u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konania veriteľa S. k., a. s. proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/196/2001-260 zo dňa 06. 12. 2010   z a s t

a v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5K/169/2001-308 zo dňa 06. 06. 2011

rozhodol tak, že zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu A. Z., a. s. V., zbavil funkcie

správcu konkurznej podstaty JUDr. J. T. a priznal správcovi konkurznej podstaty JUDr. J. T.

odmenu vo výške 201,71 eur.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že po speňažení majetku a schválení konečnej správy

súd rozhodol uznesením zo dňa 06. 12. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2011

v spojení s opravným rozvrhovým uznesením zo dňa 16. 03. 2011 a že doplňujúcim

rozvrhovým uznesením zo dňa 16. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2011 rozvrhol výťažok. Citoval podanie správcu doručené súdu 31. 05. 2011, ktorým oznámil,

že rozvrhové uznesenie splnil a navrhol rozhodnúť o náhrade trov hotových výdavkov.

S poukazom na ustanovenia § 44 ods. 1 písm. b/ ZKV a § 44 ods. 4 ZKV vzhľadom

na splnenie rozvrhového uznesenia súd konkurz zrušil a správcu konkurznej podstaty zbavil

jeho funkcie správcu konkurznej podstaty.

O náhrade výdavkov správcu, ktoré mu vznikli po vyvesení konečnej správy súd

rozhodol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami.

Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal konkurzný veriteľ Slovenská

republika – Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica podaním doručeným súdu

07. 07. 2011. uviedol, že prihláškou zo dňa 23. 07. 2010 doručenou SKP 28. 07. 2010

si prihlásil do predmetného konkurzu vykonateľnú pohľadávku vo výške 1 404,56 eur

ako pohľadávku proti podstate, ktorá bola v zmysle § 3 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 1 zákona

č. 658/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok postúpená na základe exekučného

titulu. Konštatoval, že z odpovedi SKP bol presvedčený, že jeho pohľadávka nebola popretá ale v rozvrhovom uznesení uverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 13. 12. 2010 táto

pohľadávka proti podstate zahrnutá nebola. Z vyjadrenia SKP zistil, že pohľadávka bola

vylúčená z uspokojenia v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/1991 Zb.

trovy účastníkov vzniknuté v konaniach súvisiacich s konkurzom. Na základe návrhu veriteľa,

ktorý súd posúdil ako návrh na opravu uznesenia, súd doplnil rozvrhové uznesenie tak,

že pohľadávka veriteľa vo výške 1 407,56 eur sa neuspokojuje. O žalobe podanej dňa

10. 02. 2011 o určenie právneho dôvodu a výšky poradia Krajský súd v Košiciach rozhodol

uznesením zo dňa 25. 03. 2011, č. k. 13 Cbi/1/2011-28 tak, že konanie zastavil s odkazom

na ustanovenie § 83 O. s. p., proti ktorému bolo podané odvolanie. Podľa veriteľa Krajský súd

v Košiciach pochybil, keď zrušil konkurz napriek tomu, že v konkurznej veci prebieha stále

pojednávanie, ktoré do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu podľa veriteľa

konajúci súd o zrušení konkurzu rozhodol predčasne. Veriteľ nesúhlasí zároveň s postupom

Krajského súdu v Košiciach, ktorým pri rozhodovaní o odvolaní rozhodol ako o návrhu

na opravu. Rovnako nesúhlasí ani s postupom pri rozhodovaní o návrhu, ktorý z dôvodu

litispendencie konanie zastavil. Skutočnosť, že pohľadávka bola riešená v rámci rozvrhového

uznesenia podľa veriteľa ešte nezakladá dôvod prekážku litispendencie. Postup súdu veriteľ

označil za nesprávny aj s odkazom na ustanovenie § 29 ods. 5 ZKV, keď veriteľa súd

nevyzval, aby si jeho právo uplatnil na konkurznom súde.

K odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním doručeným dňa  

28. 07. 2011 a uviedol, že rozvrhové uznesenie bolo pripravené v súlade so zákonom s tým,

že do tejto skupiny nepatria pohľadávky proti podstate. Poukázal na skutočnosť, že veriteľ

nepodal odvolanie proti konečnej správe proti uzneseniu, ktorým bola schválená a ani proti

doplňujúcemu uzneseniu zo 16. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 04. 2011.

K nesúhlasu s tým, že Krajský súd Košice posúdil odvolanie proti rozvrhovému uzneseniu

ako návrh na opravu uviedol, že toto už nie je možné namietať vzhľadom na to, že veriteľ

i keď mal možnosť proti doplňujúcemu uzneseniu podať odvolanie, toto neurobil.

K incidenčnej žalobe uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá je pohľadávkou proti podstate,

táto pohľadávka sporná nikdy nebola a táto pohľadávka bola zaradená, iba bola z uspokojenia

vylúčená. Pohľadávka ako taká sporná teda nebola ale sporné bolo iba jej vylúčenie.

Citoval ustanovenie § 33 ods. 1 ZKV a konštatoval, že obidve uznesenia nadobudli

právoplatnosť a teda nie je možné rozhodovať o určení pohľadávky, ktorá bola v konkurze

správcom uznaná. Ak veriteľ nebol názoru, že táto pohľadávka nemala byť z uspokojenia

vylúčená mal podať proti uzneseniu, ktorým bola uznaná pohľadávka z uspokojenia vylúčená,

odvolanie. Toto však už nadobudlo právoplatnosť a nie je možné túto otázku riešiť v tomto

konaní. Z dôvodu, že išlo o uznanú pohľadávku nebol súd povinný vyzvať veriteľa v zmysle

ustanovenia § 29 ods. 5 ZKV.

V spise sa nachádza aj odvolanie veriteľa S.k., a. s. proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach 5K/169/2011-260 zo dňa 06. 12. 2010, ktoré odvolanie veriteľ následne vzal

v celom rozsahu späť. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom

na ustanovenie § 207 ods. 3 O. s. p. odvolacie konania voči tomuto uzneseniu zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie proti uzneseniu o zrušení

konkurzu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že toto je právne bezpredmetné.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či prvostupňový súd

uznesením o zrušení konkurzu rozhodol predčasne, keď ešte nebol ukončený spor o určenie

popretých pohľadávok. Z obsahu spisu nie je sporné, že správca konkurznej podstaty

pohľadávku nepoprel. Správca konkurznej pohľadávky túto pohľadávku uznal iba ju vylúčil z uspokojenia. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie v spore o určenie pravosti pohľadávky

je bezpredmetné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru,

že prvostupňový súd nerozhodol o zrušení konkurzu predčasne ako tvrdí veriteľ Slovenská

republika, Justičná pokladňa a preto napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia podľa

§ 219 O. s. p. v spojení s ustanovením § 66e ZKV potvrdil.

Úspešnému žalovanému trovy v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko mu žiadne

trovy v odvolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková