3 Obo 70/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: A. Z., a. s. V., P., IČO: X., o zrušení konkurzu a zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty, na odvolanie
veriteľa Slovenská republika – Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/169/2001-308 zo dňa 06. 06. 2011 a o odvolaní veriteľa
S.k., a. s. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/169/2001-260 zo dňa 06. 12.
2010, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/169/2001-308 zo dňa 06. 06. 2011 p o t v r d z u j e.
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konania veriteľa S. k., a. s. proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/196/2001-260 zo dňa 06. 12. 2010 z a s t
a v u j e.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5K/169/2001-308 zo dňa 06. 06. 2011
rozhodol tak, že zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu A. Z., a. s. V., zbavil funkcie
správcu konkurznej podstaty JUDr. J. T. a priznal správcovi konkurznej podstaty JUDr. J. T.
odmenu vo výške 201,71 eur.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že po speňažení majetku a schválení konečnej správy
súd rozhodol uznesením zo dňa 06. 12. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2011
v spojení s opravným rozvrhovým uznesením zo dňa 16. 03. 2011 a že doplňujúcim
rozvrhovým uznesením zo dňa 16. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2011 rozvrhol výťažok. Citoval podanie správcu doručené súdu 31. 05. 2011, ktorým oznámil,
že rozvrhové uznesenie splnil a navrhol rozhodnúť o náhrade trov hotových výdavkov.
S poukazom na ustanovenia § 44 ods. 1 písm. b/ ZKV a § 44 ods. 4 ZKV vzhľadom
na splnenie rozvrhového uznesenia súd konkurz zrušil a správcu konkurznej podstaty zbavil
jeho funkcie správcu konkurznej podstaty.
O náhrade výdavkov správcu, ktoré mu vznikli po vyvesení konečnej správy súd
rozhodol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami.
Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal konkurzný veriteľ Slovenská
republika – Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica podaním doručeným súdu
07. 07. 2011. uviedol, že prihláškou zo dňa 23. 07. 2010 doručenou SKP 28. 07. 2010
si prihlásil do predmetného konkurzu vykonateľnú pohľadávku vo výške 1 404,56 eur
ako pohľadávku proti podstate, ktorá bola v zmysle § 3 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 1 zákona
č. 658/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok postúpená na základe exekučného
titulu. Konštatoval, že z odpovedi SKP bol presvedčený, že jeho pohľadávka nebola popretá ale v rozvrhovom uznesení uverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 13. 12. 2010 táto
pohľadávka proti podstate zahrnutá nebola. Z vyjadrenia SKP zistil, že pohľadávka bola
vylúčená z uspokojenia v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/1991 Zb.
trovy účastníkov vzniknuté v konaniach súvisiacich s konkurzom. Na základe návrhu veriteľa,
ktorý súd posúdil ako návrh na opravu uznesenia, súd doplnil rozvrhové uznesenie tak,
že pohľadávka veriteľa vo výške 1 407,56 eur sa neuspokojuje. O žalobe podanej dňa
10. 02. 2011 o určenie právneho dôvodu a výšky poradia Krajský súd v Košiciach rozhodol
uznesením zo dňa 25. 03. 2011, č. k. 13 Cbi/1/2011-28 tak, že konanie zastavil s odkazom
na ustanovenie § 83 O. s. p., proti ktorému bolo podané odvolanie. Podľa veriteľa Krajský súd
v Košiciach pochybil, keď zrušil konkurz napriek tomu, že v konkurznej veci prebieha stále
pojednávanie, ktoré do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu podľa veriteľa
konajúci súd o zrušení konkurzu rozhodol predčasne. Veriteľ nesúhlasí zároveň s postupom
Krajského súdu v Košiciach, ktorým pri rozhodovaní o odvolaní rozhodol ako o návrhu
na opravu. Rovnako nesúhlasí ani s postupom pri rozhodovaní o návrhu, ktorý z dôvodu
litispendencie konanie zastavil. Skutočnosť, že pohľadávka bola riešená v rámci rozvrhového
uznesenia podľa veriteľa ešte nezakladá dôvod prekážku litispendencie. Postup súdu veriteľ
označil za nesprávny aj s odkazom na ustanovenie § 29 ods. 5 ZKV, keď veriteľa súd
nevyzval, aby si jeho právo uplatnil na konkurznom súde.
K odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním doručeným dňa
28. 07. 2011 a uviedol, že rozvrhové uznesenie bolo pripravené v súlade so zákonom s tým,
že do tejto skupiny nepatria pohľadávky proti podstate. Poukázal na skutočnosť, že veriteľ
nepodal odvolanie proti konečnej správe proti uzneseniu, ktorým bola schválená a ani proti
doplňujúcemu uzneseniu zo 16. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 04. 2011.
K nesúhlasu s tým, že Krajský súd Košice posúdil odvolanie proti rozvrhovému uzneseniu
ako návrh na opravu uviedol, že toto už nie je možné namietať vzhľadom na to, že veriteľ
i keď mal možnosť proti doplňujúcemu uzneseniu podať odvolanie, toto neurobil.
K incidenčnej žalobe uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá je pohľadávkou proti podstate,
táto pohľadávka sporná nikdy nebola a táto pohľadávka bola zaradená, iba bola z uspokojenia
vylúčená. Pohľadávka ako taká sporná teda nebola ale sporné bolo iba jej vylúčenie.
Citoval ustanovenie § 33 ods. 1 ZKV a konštatoval, že obidve uznesenia nadobudli
právoplatnosť a teda nie je možné rozhodovať o určení pohľadávky, ktorá bola v konkurze
správcom uznaná. Ak veriteľ nebol názoru, že táto pohľadávka nemala byť z uspokojenia
vylúčená mal podať proti uzneseniu, ktorým bola uznaná pohľadávka z uspokojenia vylúčená,
odvolanie. Toto však už nadobudlo právoplatnosť a nie je možné túto otázku riešiť v tomto
konaní. Z dôvodu, že išlo o uznanú pohľadávku nebol súd povinný vyzvať veriteľa v zmysle
ustanovenia § 29 ods. 5 ZKV.
V spise sa nachádza aj odvolanie veriteľa S.k., a. s. proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach 5K/169/2011-260 zo dňa 06. 12. 2010, ktoré odvolanie veriteľ následne vzal
v celom rozsahu späť. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom
na ustanovenie § 207 ods. 3 O. s. p. odvolacie konania voči tomuto uzneseniu zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie proti uzneseniu o zrušení
konkurzu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že toto je právne bezpredmetné.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či prvostupňový súd
uznesením o zrušení konkurzu rozhodol predčasne, keď ešte nebol ukončený spor o určenie
popretých pohľadávok. Z obsahu spisu nie je sporné, že správca konkurznej podstaty
pohľadávku nepoprel. Správca konkurznej pohľadávky túto pohľadávku uznal iba ju vylúčil z uspokojenia. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie v spore o určenie pravosti pohľadávky
je bezpredmetné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru,
že prvostupňový súd nerozhodol o zrušení konkurzu predčasne ako tvrdí veriteľ Slovenská
republika, Justičná pokladňa a preto napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia podľa
§ 219 O. s. p. v spojení s ustanovením § 66e ZKV potvrdil.
Úspešnému žalovanému trovy v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko mu žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková