Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Obo 69/2010

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. J. J., R., správca konkurznej podstaty úpadcu B.

S., a. s., B. zastúpený advokátom JUDr. L. J.,

D. proti žalovanému: V., a. s., T. G. M., zastúpený advokátom JUDr. D. I., N., P. O. B.,

o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 26. februára 2010, č. k. 15Cb/340/2001-96, takto  

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

26. februára 2010, č. k. 15Cb 340/2001-96   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a na ďalšie

konanie

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom určil, že mandátna zmluva uzavretá

medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 15. mája 1996 je voči konkurzným veriteľom úpadcu B.

S., a. s., B. neúčinná, uložil žalovanému povinnosť vrátiť

do konkurznej podstaty úpadcu 47 799,24 Eur a zaplatiť žalobcovi trovy konania

498,56 Eur na účet právneho zástupcu.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil, aby súd určil, že Mandátna

zmluva zo dňa 15. mája 1996 je voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinná, vrátiť

do konkurznej podstaty 1 440 000 Sk a priznať trovy konania. Návrh odôvodnil tým,

že na majetok dlžníka B. S., a. s., B. bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 22. apríla 1998. Žalobca zistil, že v dobe troch rokov pred vyhlásením

konkurzu bola medzi žalobcom a   žalovaným, za existencie majetkového a personálneho

prepojenia, uzavretá mandátne zmluva, predmetom ktorej

bolo vykonanie odbornej pomoci v cene 1 440 000 Sk, ktorú mal mandant vyplatiť do troch

dní od podpisu zmluvy.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že mandátna zmluva bola riadne uzavretá a dohodnutá činnosť bola vykonaná a týmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov,

preto je neodporovateľná.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz dňa

22. apríla 1998 / K 29/93 / a ustanovený správca konkurznej podstaty. Dňa 19. decembra 1994

bola medzi s. r. o. C.C. ako mandatárom a úpadcom ako mandantom uzavretá mandátna

zmluva na vykonanie odbornej pomoci a úspešné zastupovanie mandanta pri vymáhaní

neuhradených zakladateľských pohľadávok mandanta vo výške 30 757 Sk

voči dlžníkovi – F. s platnosťou do 31. decembra 2000. V zmluve sa mandatár zaviazal, že

pomocou prostriedkov, ktoré vymôže od F. zabezpečí, že vo vybraných strojárskych

podnikoch vzniknú projekty, ktorých výsledkom bude získanie nových zákazníkov, ako aj

vývoj a rozvoj výrobných programov v týchto podnikoch. V roku 1995

na základe rokovania s   F. bol záväzok splnený poskytnutím 93 000 akcií

Reštitučného fondu v hodnote akcie 1000 Sk. Akcie boli poukázané v prospech mandatára,

ktorý ich speňažil a získané prostriedky si ponechal na účte.

Dňa 15. mája 1996 úpadca ako mandant uzavrel so žalovaným ako mandatárom

mandátnu zmluvu na vykonanie odbornej pomoci, na základe ktorej sa mandatár zaviazal

vykonať odbornú pomoc pri prieskume trhu v oblasti výroby náradia a vŕtacej techniky,

nadviazanie obchodných kontaktov s výrobcami uvedenej techniky, organizačné zabezpečenie

týchto obchodných kontaktov a stretnutie na účet mandatára. Zmluva bola uzavretá

do 31. decembra 1996 a odmena bola dohodnutá vo výške 1 440 000 Sk, ktorá bola zaplatená.

Súd s poukazom na § 15 ods. 1, 4 písm. a/, § 16 ods. 4 ZKV a na výpis z obchodného

registra týkajúci sa spoločností C., s. r. o., úpadcu a žalovaného, zistil osobné prepojenie

spoločností, čím boli splnené podmienky neúčinnosti právneho úkonu a vzhľadom na túto

skutočnosť bol účastníkom známy úmysel dlžníka, i s ohľadom na čas uzavretia mandátnej

zmluvy a na to, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal sám dlžník.

Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného žalobcu.

Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

9. apríla 2010. V odôvodnení odvolania uviedol, že ospravedlnil svoju neprítomnosť

na vytýčenom pojednávaní a   požiadal o   odročenie z   dôvodu práceneschopnosti,

o čom predložil dôkaz. Z uvedeného dôvodu má za to, že podmienky na prejednanie veci

v jeho neprítomnosti neboli splnené / § 101 ods. 2 druhá veta O. s. p. /, čím mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal i   na rozhodnutie R 31/1995

publikované v zbierke súdnych rozhodnutí.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej o neúčinnosti mandátnej zmluvy, zastáva

názor, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že finančné prostriedky, z   ktorých bola

odmena vyplatená, nepatrili žalobcovi, nakoľko medzi žalobcom a   a. s. S. bola   uzavretá

zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalobca postúpil svoju pohľadávku voči F.

a jej vymáhaním bola poverená spoločnosť C., s. r. o. v prospech S.. Ďalej v odvolaní

poukázal na obsah mandátnej zmluvy z hľadiska splnomocnenia, ktoré nebolo mandatárovi

udelené a preto platí ust. § 33 ods. 2 Obč. zák.

Odvolanie doplnil podaním zo dňa 18. augusta 2010, v ktorom uviedol, že súd

odporovateľnosť mandátnej zmluvy posudzoval podľa § 15 ZKV v znení účinnom

od 01. 02. 1998, s čím žalovaný nesúhlasil s odkazom na čl. 2 ods. 1 prvej vety Ústavy SR

v spojení s ust. § 70a ZKV k úpravám účinným od 01. 02. 1998. Poukázal na to, že konanie

v predmetnej veci začalo pred 1.februárom 1998, teda pred účinnosťou novely č. 12/1998 Z. z.

V tejto súvislosti poukázal na ust. § 70a ods. 3 ZKV a Nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 38/99

z 23. júna 1999 / č. 197/1999 Z. z. / podľa ktorého ustanovenie § 70a ods.3 ZKV zakotvuje

nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná, avšak len v prípade, ak nie je v rozpore s ochranou

nadobudnutých práv / iura quesita /. Zásada ochrany nadobudnutých práv vylučuje uplatnenie

novej právnej úpravy na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti,

ak by to viedlo k zásahu do existujúcich právnych vzťahov.

Poukázal na to, že § 70a ods. 3 ZKV, ktorý upravuje okrem iného časovú pôsobnosť

právnej úpravy odporovateľnosti obsiahnutej v § 15 ZKV účinnej od 01. 02. 1998, je potrebné

vykladať v súlade s uvedenými zásadami právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv.

Účinkami mandátnej zmluvy z 15. mája 1996 bol vznik práv a povinností mandanta

a mandatára, pričom jedným z nich bolo právo na zmluvnú odmenu. Odvolateľ zastáva názor,

že účinnosť zmluvy je potrebné posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

V tejto súvislosti poukázal na trojročnú prekluzívnu lehotu na odporovanie mandátnej zmluvy, ktorá trvala do 15. mája 1999, pričom vychádzal zo ZKV účinného do 01. 02. 1998

a nie od 01. 02. 1998 / podľa ktorého by lehota na uplatnenie uplynula dňa 23. apríla 2003 /.

Zároveň poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu 1 MObdo V 7/2010 zo dňa 24. júna 2010.

Uplynutím prekluzívnej lehoty došlo k zániku práva, preto mal súd žalobu zamietnuť.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok bol vydaný na podklade

správneho postupu konania, úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a na základe

správneho právneho posúdenia.

Nesúhlasí s odvolateľom, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, žalovaný

mal možnosť sa k žalobe, dôkazom aj tvrdeniam žalobcu vyjadriť. Žalobca zhodnotil postup

žalovaného ako účelový, so znakmi obštrukcií. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania tak, ako si ich vyčíslil vo vyjadrení

k odvolaniu / 1 úkon + paušálna náhrada za vyjadrenie k odvolaniu /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací / § 10 ods. 2 /

podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom od 15. 10. 2008

/ ďalej len „O. s. p.“ / a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol správne,

keď žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyhovel. Odvolací súd po preskúmaní

odvolania zistil, že súd prvého stupňa   nezistil dostatočne skutkový stav a v tejto súvislosti

nemohol následne vysloviť správny právny záver.

Základným právom na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článku

36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Toto vyjadruje aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého

súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané

a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Z tohto jednoznačne vyplýva, že ust. § 157 O. s. p. určuje obsahové náležitosti rozsudku, ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným

právom na súdnu ochranu / čl. 46 ods. 1 Ústavy SR /. Súd teda pri odôvodňovaní rozsudku

musí postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom

nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozsudku. Pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie,

ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú správnosť

rozhodnutia.

Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa náležitosti vo vyššie uvedených

ustanoveniach.

V odôvodnení napadnutého rozsudku je síce citovaný § 15   ZKV a vyslovenie,

že predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je, že sa jedná o právny úkon dlžníka, týka

sa jeho majetku a došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, pričom úmysel dlžníka

bol účastníkom zmluvy známy, avšak pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu

nie je uvedené odôvodnenie dostatočné a presvedčivé, i keď je jednoznačné, že medzi

účastníkmi sporného právneho vzťahu bolo personálne prepojenie.

K námietke, že súd prvého stupňa rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní, odvolací

súd zistil, že prvé pojednávanie bolo vytýčené na 18. marca 2009, z účasti ktorého sa žalovaný

ospravedlnil / PN právneho zástupcu / a požiadal o odročenie. Súd pojednávanie odročil a nové

pojednávanie vytýčil na 26. februára 2010, predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného

doručené dňa 18. 02. 2010, ktorý neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa

1. marca 2010 / až po pojednávaní /, ktoré bolo odoslané poštou dňa 24. 02. 2010.

V tejto súvislosti sa však žiada dodať, že by bolo vhodné v predmetnej veci žalovaného

vypočuť.

K odkazu odvolateľa na rozsudok dovolacieho súdu 1 MObdo V 7/2010 je potrebné

uviesť, že tento bol zrušený Nálezom Ústavného súdu SR č. III ÚS 20/2011-50 zo dňa

29. marca 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2   O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.

Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude posúdiť, či mandátnou zmluvou bola naplnená skutková podstata ust. § 15 ods. 4 ZKV – ukrátenie konkurzného veriteľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 25. mája 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková