Najvyšší súd  

3Obo/69/2009

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. v.o.s., K. IČO: X., právne zast. JUDr. J. P., advokátom, N., proti žalovanému Ing. Š. P., V., správca konkurznej podstaty úpadcu S.-S. P. a. s., Ž. IČO: X. právne zast. JUDr. M. L. PhD., advokátom,   J.,

o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. februára 2009, č. k. 34Cbi/22/2005-Sn-422, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

12. februára 2009, č. k. 34Cbi/22/2005-Sn-422 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 12.02.2009, č. k. 34Cbi/22/2005-

Sn-422 uložil žalovanému povinnosť vy1účiť z konkurznej podstaty úpadcu S.-S. P. a.s., B.,

IČO: X. nehnuteľnosti: výrobná hala na parcele číslo X., administratívna budova súp. č. X. na

parcele číslo X., zámočnícka dielňa na parcele číslo X., kotolňa na parcele X., skládka paliva

na parcele číslo X., parcela číslo X. - zastavané plochy o výmere 16 105 m2, parcela číslo X. -

ostatné plochy o výmere 155 m2, parcela číslo X. - zastavané plochy o výmere 551 m2,

parcela číslo X. - ostatné plochy o výmere 1 606 m2, parcela číslo X. - zastavané plochy

o výmere 280 m2, parcela číslo X. - zastavané plochy o výmere 1 792 m2, parcela číslo X. -

zastavané plochy o výmere 539 m2, parcela číslo X. - zastavané plochy o výmere 552 m2,

parcela číslo X. - zastavané plochy o výmere 214 m2, parcela číslo X. - zastavané plochy

o výmere 265 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území K., zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra v Č. na liste vlastníctva číslo X. a žeriav portálový MB 1645, rok výroby

1989, výrobné číslo 171-40 a žeriav vežový MB 110, rok výroby 1976, výrobné číslo 270715.

V odôvodnení   rozhodnutia súd uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa

8.10.1998 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 51-24K312/98 vyhlásil na majetok

dlžníka S.-S. P. a.s., Ž. konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. M.

C., ktorý predložil konkurznému súdu súpis konkurznej podstaty, v ktorom tvrdí, že v rozpore

s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami došlo k transferu úpadcu do vlastníctva iného

subjektu. Súpis podstaty aj o predmetné žeriavy, ktorých vylúčenia sa z konkurznej podstaty

domáha žalobca, doplnil správca Ing. Š. P., ktorého do funkcie správcu ustanovil konkurzný

súd uznesením zo dňa 28.04.2004, č. k. 51-24K312/98- 984. Krajský súd v Banskej Bystrici

uložil uznesením č. k. 51-24K 312/98-1302 zo dňa 14.01.2005 M. P., konateľovi obchodných

spoločností N., s.r.o., Č., IČO: X., S., s.r.o., Č., IČO: X. a zástupcovi spoločníkov, ktorými sú

uvedené obchodné spoločnosti v obchodnej spoločnosti S. v.o.s., K. IČO: X., aby podal

žalobu o vylúčenie predmetných vecí z konkurznej podstaty úpadcu S.-S. P. a.s., Ž.. Žalobca

v stanovenej lehote podal vylučovaciu žalobu, v ktorej sa domáhal, že z konkurznej podstaty

sú vylúčené nehnuteľnosti z dôvodu, že je ich vlastníkom. Na základe zisteného skutkového

stavu z vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že na jednej strane Zákon o konkurze

a vyrovnaní ukladá správcovi konkurznej podstaty úpadcu povinnosť postupovať pri

zostavovaní súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty s náležitou odbornou

starostlivosťou a zapísať do tohto súpisu všetko o čom má za to, že patrí do konkurznej

podstaty, tak na strane druhej dáva osobám (tzv. tretím osobám), ktoré sa cítia uvedeným

zápisom konkrétnej veci do podstaty dotknuté, aby podali žalobu o vylúčenie tejto veci

z konkurznej podstaty na súde, ktorý na majetok úpadcu vyhlásil konkurz. Takzvané

vylučovacie žaloby sa spravidla opierajú o vlastnícke právo navrhovateľa k veci, ktorej

vylúčenia z konkurznej podstaty sa podanou žalobou domáha, a aj keď sa výrokom rozsudku

nerieši v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty vlastnícke právo k tejto veci, súd

otázku vlastníckeho práva k predmetnej veci skúma ako otázku predbežnú, pričom  

v odôvodnení rozhodnutia sa s ňou musí vysporiadať. Právnym dôvodom na vylúčenie vecí  

z konkurznej podstaty úpadcu môže byť u navrhovateľa vlastníctvo, spoluvlastníctvo, ako aj

držba veci a tento dôvod musí existovať v čase uplatňovania nároku. Nemožno sa úspešne

domáhať vylúčenia veci, ktorá aj po vyhlásení konkurzu zostáva vo vlastníctve úpadcu.

V tomto prípade žalovaný vo svojich vyjadreniach vlastníctvo žalobcu k výrobnej

hale a ostatným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. K., zapísané v katastri

nehnuteľností Správy katastra v Č. na liste vlastníctva číslo X., ktoré sú predmetom tohto sporu, spochybnil tým, že právne úkony na základe ktorých boli prevedené tieto nehnuteľnosti

z vlastníctva úpadcu, sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa súdu

vlastníctvo nehnuteľností žalobcu je preukázané výpisom z katastra nehnuteľností LV č. X.

pre k. ú. K., zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra v Č. Predmetom tohto konania

nie je určenie, či právne úkony na základe ktorých boli prevedené tieto nehnuteľnosti

z vlastníctva úpadcu, sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Prevod vlastníctva

nehnuteľnosti úpadcu S.-S. P. a.s., Ž. do spoločnosti N., s.r.o., Č. odsúhlasilo valné

zhromaždenie úpadcu, ktoré dňa 10.03.1997 odsúhlasilo alternatívy spojenia s inou

obchodnou spoločnosťou majetkovým vkladom do inej spoločnosti a súhlas s prevzatím

záväzku na nový vklad do spoločnosti N., s.r.o., vkladov nehnuteľností vyslovila aj Dozorná

rada úpadcu.  

Vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti N., s.r.o. podľa názoru súdu nie je

v rozpore s dobrými mravmi, voči S.-S. P. a.s., Ž., pretože ide o úkony, ktoré schválili všetky

orgány spoločnosti.

Pri skúmaní otázky vlastníctva k žeriavu súd vychádzal z ust. § 120 ods. 1

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy

patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Podľa

fotodokumentácie, ktorú ako dôkaz predložil žalobca v konaní, je žeriav typom žeriavu, ktorý

je súčasťou hlavnej veci v tomto prípade haly, v ktorej sa nachádza, pretože nemôže byť

od nej oddelený bez toho, aby sa táto hala znehodnotila. Vo vyhlásení S.-S. P. a.s., Ž.

o prevzatí záväzku k novému vkladu a vyhlásení o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti N.,

s.r.o., Č. zo dňa 09.07.1997 a Vyhlásení spoločnosti N., s.r.o., Č. o vklade nehnuteľností

do spoločnosti S. v.o.s., K. zo dňa 22.04.1999 je uvedené, že ide o predaj nehnuteľnosti

s príslušenstvom, z čoho na základe vyššie uvedeného vyplýva, že príslušenstvom

nehnuteľnosti bol aj žeriav portálový MB 1645, rok výroby 1989, výrobné číslo 171-40

a žeriav vežový MB 110, rok výroby 1976, výrobné číslo 270715, ktoré sú pevne, t. j.

koľajnicami, spojené s odpredanou nehnuteľnosťou. Na základe uvedených skutočností súd

návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich úspešnému žalobcovi nepriznal, nakoľko si ich

neuplatnil ani nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal jeho zmenu, resp. zrušenie a vrátenie

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že vychádzajúc z rozsudku,

prvostupňový súd rozhodol vo veci na základe fotodokumentácie, ktorú predložil ako dôkaz

žalobca. Súd z fotodokumentácie mal za to, že žeriav spolu so žeriavovou dráhou, je takým typom žeriavu, ktorý je súčasťou hlavnej veci. Takéto odôvodnenie je podľa názoru

žalovaného nepresvedčivé, nakoľko súd neuvádza akými úvahami sa pri hodnotení tohto

dôkazu riadil, čím v konečnom dôsledku takýmto postupom súdu došlo k vybočeniu z rámca

spravodlivého procesu, pričom konanie trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň sa neúspešnému účastníkovi takýmto postupom

odňala možnosť konať pred súdom. Súd dospel na základe ďalších vykonaných dôkazov  

k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa odvolateľa aj z toho dôvodu, že nijako

nevysporiadal (nevyhodnotil) dôkazy, ktoré predložil a označil právny zástupca žalovaného,  

i keď napr. na pojednávaní dňa 28.02.2008 (str. 3 zápisnice z pojednávania) súd uvádza, že

vzhľadom na vyjadrenie žalovaného odporcu, súd si dá obratom predložiť k nahliadnutiu spis

vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 52Cbi/23/06 s tým, že doklady potrebné a súvisiace  

s týmto sporom budú prefotené a doložené aj do tohto súdneho sporu. V prípade, ak by tak

prvostupňový súd skutočne urobil, neunikol by jeho pozornosti označený dôkaz - súpis

nepoužiteľného HIM vyvezeného ako oceľový šrot na predaj do K. Ž. z r. 1998, ktorý

preukazuje nesúlad účtovného a skutočného stavu vecí vo vlastníctve úpadcu napr.

u portálového žeriavu MB 1645 inv. č. 1449 rok výroby 1989 v nadobúdacej hodnote  

1 131 456‚ ktorý bol pôvodne samostatne vedený ako HIM a podľa tohto dokladu, ktorý mal

podpísať štatutárny orgán navrhovateľa vo funkcii štatutárneho orgánu úpadcu, mal byť ako

nepoužiteľný HIM vyvezený ako oceľový šrot na predaj do K. Ž., pričom bol daný súhlas

s vyradením tohto majetku v 10/98. Správca konkurznej podstaty po vykonaní úkonov

za účelom spísania majetku patriaceho do súpisu podstaty však tento port. žeriav MB 1645,

inv. č. 1449 správne zapísal do konkurznej podstaty dodatočným zápisom zo dňa 4.1.2005,

nakoľko dospel k záveru, že tento žeriav reálne existuje a bol podľa jeho zistenia z účtovnej

evidencie špekulatívne vyradený, a to na základe už uvedeného účtovného dokladu č.

185/10/1998. Podľa účtovného dokladu č. 185/10/1998, ktorý je podpísaný štatutárnym

zástupcom a predsedom predstavenstva‚ mal byť z evidencie a vlastníctva úpadcu vyradený

nepoužiteľný HIM, (ako hnuteľná vec) samostatne v účtovníctve evidovaná s vlastným

právnym režimom a vyvezený ako oceľový šrot: portálový žeriav MB 1645 inv. č. 1449 rok

výroby 1989 v nadobúdacej hodnote 1 131 456. Návrhom žalobcu, v mene ktorého koná S.,

s.r.o. s jediným konateľom M. P. vo veci sp. zn 34Cbi 22/05 zo dňa 15.02.2005, žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu po viac ako šiestich rokoch od 10/98 sám

potvrdzuje existenciu portálového žeriavu MB 1645 inv. č. 1449 rok výroby 1989

v nadobúdacej hodnote 1 131 456 a argumentuje, že je vlastníkom tohto portálového žeriavu,

nakoľko tento je súčasťou výrobnej haly postavenej na parcele č. X. Taktiež čo sa týka vežového žeriavu MB 110 inv. č. 2707 nadobúdacia cena 470 467, tento mal byť taktiež

podľa označeného dôkazu vyšrotovaný v rokoch 1989-1990, avšak podľa toho istého návrhu

vo veci sp. zn 34Cbi 22/05 zo dňa 15.2.2005, žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu po viac ako šiestich rokoch od 10/98 sám potvrdzuje existenciu tohto portálového

vežového žeriavu a argumentuje, že vlastníctvo vyplýva z vlastníctva vyššie uvedenej parcely

číslo X. a výrobnej haly na parcele č. X., lebo sú súčasťami ako veci hlavnej.

Žalovaný má za to, že argumentácia žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu, že

veci, ktoré sú predmetom žaloby sú súčasťou nehnuteľnosti, je aj vzhľadom na vyššie

uvedené účelová. Ďalej má za to, že značná časť vecí označených v žalobe už nemôže slúžiť

účelu, na ktorý boli určené. Predovšetkým má však za to, že veci označené v žalobe sú

hmotné predmety, ktoré možno považovať za samostatnú vec v právnom zmysle. Poukazuje

taktiež na významnú skutočnosť, že žeriav a žeriavová dráha boli do už vybudovanej  

haly vnesené ako samostatné hnuteľné veci. Žalovaný je presvedčený, že vykonanie

navrhnutých dôkazov, najmä obhliadky priestorov vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú

predmetom žaloby a vykonanie znaleckého dokazovania je pre náležité zistenie skutkového

stavu potrebné. Podľa žalovaného argumentácia, že bez vecí uvedených v žalobe, dôjde

k znehodnoteniu nehnuteľnosti a strate úžitkovej hodnoty nehnuteľnosti je vzhľadom

na doteraz uvedené skutočnosti účelová a nepravdivá, o to viac ak sú veci nefunkčné a majú

hodnotu šrotu, ako to u vecí, ktoré sú predmetom žaloby (1 sústruh hrotový, 1 kovoobrábací

stroj, obrážačka GH 560, 1 liatinová doska), potvrdil v konaní 52Cbi/23/06 sám štatutárny

orgán žalobcu.

Podľa odvolateľa skutočnosť, že SKP mal k dispozícii neúplnú účtovnú evidenciu,

ktorá neodzrkadľovala skutočný stav, ešte neznamená, že ostatné veci v evidencii neuvedené -

neexistujú. Čo sa týka fotodokumentácie predloženej právnym zástupcom navrhovateľov,  

z tejto nemožno spoľahlivo vychádzať, nakoľko jednotlivé detailné snímky nepodávajú verný

obraz o charaktere vecí na nich zobrazených. Trvá na tom, že za účelom určenia, či je možné

demontovať jednotlivé v žalobe vymedzené veci z budovy a za účelom určenia, či sú

jednotlivé veci funkčné a to nielen samostatne, ale predovšetkým vo vzájomnej spojitosti  

na seba nadväzujúceho výrobného procesu, ktorým argumentuje protistrana, mal súd  

určiť znalca. V rámci odvolacieho konania podľa ust. § 213 ods. 4 O.s.p. preto  

žalovaný opätovne navrhuje doplniť dokazovanie vykonaním ohliadky žeriavov a žeriavovej

dráhy na mieste samom a ustanoviť znalca z odboru stavebníctva a taktiež strojárstva

za účelom podania znaleckého posudku ohľadne vyššie uvedených skutočností. Podľa § 19

zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, znaleckú činnosť môže vykonávať aj znalecký Ú., a preto za účelom vypracovania znaleckého posudku je podľa

žalovaného vhodné ustanoviť znalca - Ú., Ž. v Ž.  

Ohľadom oprávnenosti zaradenia nehnuteľností do súpisu podstaty, odvolateľ naďalej

tvrdí, že jednotlivé právne úkony, v dôsledku ktorých došlo k scudzeniu majetku úpadcu,

možno hodnotiť jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, ako konanie v rozpore s poctivým

obchodným stykom a v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z prvého z úkonov, a to

vyhlásenia vkladateľa - úpadcu zo dňa 9.7.1997 má odvolateľ za preukázané, že takýmto

jednostranným právnym úkonom sa vložil P. v jeho aktívnom vyjadrení do spoločnosti N.,

s.r.o., Č., pretože takýmto jednostranným úkonom vložil štatutárny orgán úpadcu všetok

aktívny majetok samostatnej a účtovnej jednotky úpadcu. Je zrejmé, že vykonaním takéhoto

jednostranného právneho úkonu zo dňa 9.7.1997 štatutárnym orgánom M. P., ktorý konal

v mene úpadcu S.-S. P., a.s. Ž., došlo k porušeniu zákona, nakoľko obsah a účel takto

vykonaného úkonu je v rozpore s ust. § 59 ods. 4, § 476 ods. 1, § 477 ods. 1 a § 480

Obchodného zákonníka, ktoré sú kogentnými ustanoveniami zákona. Pokiaľ predal všetky

aktíva P., bol povinný predať spolu s aktívami aj záväzky a pracovnoprávne vzťahy, a to

za adekvátnu kúpnu cenu. Takéto konanie je zároveň konaním v rozpore s dobrými mravmi

v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, ale aj v nadväznosti na § 265 Obchodného zákonníka.

Za konanie v rozpore s dobrými mravmi možno hodnotiť takýto jednostranný právny úkon

nielen z vyššie uvedených dôvodov, ale naviac aj vzhľadom na skutočnosť, že tento úkon

uskutočnil M. P. ako štatutárny orgán úpadcu a zároveň ako konateľ spoločnosti N., s.r.o., Č.

a spoločník tejto spoločnosti, do ktorej aktíva úpadcu previedol. Ku dňu prevodu pritom

existovali záväzky, okrem z pracovnoprávnych vzťahov, aj vymáhateľné pohľadávky,

minimálne vo výške 6 000 000 Sk. Objektívnym dôkazom o takomto tvrdení je podľa

žalovaného aj existencia právoplatného uznesenia o vyhlásení konkurzu č. k. 51- 24K 312/98

z 08.10.1998. Keďže bolo zrejmé, že M. P. ako štatutárny orgán úpadcu previedol všetky

aktíva úpadcu pri existencii pasív, podľa žalovaného muselo byť štatutárnemu orgánu úpadcu

M. P. zrejmé, že subjekt S.-S. P., a.s. Ž. zanikne v dôsledku vyhlásenia konkurzu, nakoľko si

nebude môcť naďalej bez aktív plniť svoje splatné záväzky. V dôsledku toho zanikne i jeho

obchodný podiel v spoločnosti N., s.r.o., Č.. Okrem toho tento obchodný podiel ešte pred

zánikom spoločnosti podľa žalovaného štatutárny orgán úpadcu –M. P. previedol na ďalšiu

spoločnosť, od ktorej napokon tento podiel sám odkúpil, resp. bezplatne previedol. Takéto

konanie taktiež možno podľa žalovaného hodnotiť ako konanie v rozpore s poctivým

obchodným stykom a v rozpore s dobrými mravmi. Následnosť jednotlivých krokov

a právnych úkonov štatutárneho orgánu úpadcu - M. P. hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, podľa žalovaného svedčí práve v prospech pravdivosti tvrdenia, že účelom uvedených úkonov

bolo dostať majetok úpadcu mimo dosah veriteľov a hroziaceho konkurzu, ako v prospech

pochybnej a účelovej hypotézy, že takýmito neplatnými úkonmi v rozpore s dobrými mravmi

a zásadami poctivého obchodného styku, sledoval štatutárny orgán úpadcu záujmy

spoločnosti.

Odvolateľ má za to, že správca konkurznej podstaty zapísal do súpisu podstaty aj

nehnuteľný majetok správne, nakoľko tento majetok (aktíva) v dôsledku neplatných právnych

úkonov nikdy nebol z majetku úpadcu platne scudzený. Majetok (aktíva), ktorý bol

predmetom jednotlivých právnych úkonov (najmä vyhlásenie o vklade nehnuteľností

do spoločnosti N., s.r.o. zo dňa 09.07.1997, vyhlásenia o prevzatí záväzku k novému vkladu),

nepochybne patrí do súpisu podstaty S.-S. P., a.s. Ž. „v konkurze“. Žalovaný sa naďalej

pridržiava argumentácie v predloženom podpornom dôkaze rozsudku Okresného súdu

v Čadci sp. zn. 4Cb/25/2007-260, ICS: 5307202791 zo dňa 06.03.2008, ktorý v súvisiacej

právnej veci všetky doteraz uvedené skutočnosti a právne názory potvrdzuje. V tomto smere

považuje žalovaný rozhodnutie prvostupňového súdu za nezákonné, nakoľko prvostupňový

súd sa dostatočne nevyporiadal s jeho argumentáciou, obmedzil sa iba na strohé

konštatovanie, cit.: „Vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti N., s.r.o. podľa názoru

súdu nie je v rozpore s dobrými mravmi, voči S.-S. P., a.s., Ž., pretože ide o úkony, ktoré

schválili všetky orgány spoločnosti.“ Takéto strohé odôvodnenie prvostupňového súdu je

nepresvedčivé, z rozsudku nevyplýva akými úvahami sa súd pri hodnotení  

rozhodného dôkazu riadil, súd sa nedostatočne vyporiadal s podrobnou argumentáciou

žalovaného a jeho právneho zástupcu. Pri posúdení jednotlivých úkonov nemožno považovať

za bezvýznamnú ani tú skutočnosť, že ovládajúcou osobou spoločností bol a je jediná osoba -

M. P.. Žalovaný preto žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu

v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne, pričom žalovanému prizná náhradu trov konania,

alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.  

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný v odvolaní

neuviedol argument k nesprávnosti právneho názoru súdu, že právny úkon vkladu nie je  

v rozpore s dobrými mravmi, lebo ho schválili všetky orgány spoločnosti. Žalobca  

k právnemu názoru súdu dopĺňa, že právny úkon vkladu majetku zo dňa 09.07.1997

predstavuje rozhodnutie spoločnosti, ktoré spadá pod právo vlastníka slobodne sa rozhodnúť

o nakladaní so svojim majetkom a princíp zmluvnej voľnosti. Realizácia tohto práva preto

nemôže byť správaním v rozpore s dobrými mravmi voči spoločnosti, najmä ak (ako v danej

veci) vyjadruje vôľu všetkých orgánov spoločnosti a prostredníctvom nich aj majetkové práva   k samotnej spoločnosti. Žalovaný namiesto argumentácie proti právnemu názoru súdu uviedol

skutočnosti, ktoré predstavujú námietku, že právny úkon vkladu zo dňa 09.07.1997, ktorým

úpadca previedol svoj majetok je neplatný, lebo podľa jeho tvrdenia účelom právnych úkonov

úpadcu bolo dostať jeho majetok mimo dosah veriteľov a hroziaceho konkurzu. Takéto

skutkové tvrdenie o účele vkladu majetku ale ignoruje fakty, je tak nedôvodné a právny názor

nesprávny. Žalobca zdôraznil, že právny pojem „dobré mravy“ v ust. § 39 Občianskeho

zákonníka i právny pojem „ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov“ v ust. § 42a

Občianskeho zákonníka a § 15 ZKV predstavujú zákonné pojmy a ich vzťah je určovaný ich

významom. Rozhodujúca otázka v námietke žalovaného znie, či právny pojem „ukrátenie

uspokojenia pohľadávok veriteľov“ svojim významom predstavuje prvok triedy

predstavujúcej právny pojem „právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči

dobrým mravom“, teda či je inkludovaný pod tento pojem. Normatívna veta v ust. § 39

Občianskeho zákonníka „neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom... sa

prieči dobrým mravom“ obsahuje sankciu neplatnosti, ak niekto koná v rozpore so zákazom

vyjadreným v tejto právnej norme. Normatívne vety v ust. § 42a Občianskeho zákonníka  

a § 15 ZKV‚ v prípade konania dlžníka, ak „ukráti uspokojenie svojich veriteľov“ neobsahujú

sankciu neplatnosti ale sankciu vyjadrenú oprávnením veriteľov (v konkurze aj správcu)

domôcť sa určenia neúčinnosti právneho úkonu. Rozdielnosť týchto sankcií úplne zreteľne

vymedzuje rozdielny právny význam právnych noriem v uvedených ust., preto podľa žalobcu

nemožno považovať právny pojem „ukrátenie uspokojenia veriteľov“ za právny pojem, ktorý

by bol prvkom triedy „rozpor s dobrými mravmi“. Námietka žalovaného v odvolaní  

o ukrátení veriteľov je preto právne bezvýznamná. Z uvedeného vyplýva, že námietka

žalovaného, že súd právne nesprávne posúdil jeho skutkové tvrdenie, lebo mal vysloviť

absolútnu neplatnosť právneho úkonu, lebo ním boli ukrátení veritelia úpadcu je právne

nesprávna, lebo právna norma s takýmto správaním dlžníka spája sankciu neúčinnosti právnej

normy ak sa jej veriteľ (a v konkurze správca) v zákonnej lehote žalobou dovolá, a nie

neplatnosti. Žalobca pritom poukazuje na právne názory najvyšších súdov, ktoré sa uvedenej

právnej otázky týkajú (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 163/2007 zo 17.12.2008,

rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1027/2006 z 1.7.2008 a sp. zn.

29 Odo 4139/2008 z 30.4.2009).

Ku skutkovým tvrdeniam žalovaného o okolnostiach vykonania právneho úkonu

žalobca uvádza, že žalovaný nezobral do úvahy fakty a okolnosti predchádzajúce vyhláseniu

konkurzu, vyslovil nepravdivú fikciu o stave podnikania úpadcu, o účele vkladu a na základe

toho vyslovil hodnotenie správania úpadcu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Okolnosti vykonania právneho úkonu vkladu sa nedajú oddeliť od postavenia M. P. vo vzťahu

k úpadcovi. Úpadca je spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1991 delimitáciou závodu od šp.

Stredoslovenské stavby. M. P. v prvej vlne kupónovej privatizácie a následne na akciovom

trhu sám i za pomoci príbuzných nakúpil jej akcie a stal sa rozhodujúcim akcionárom

vo výške cca 66% akcií. Tým bol ovplyvnený jeho vzťah k úpadcovi nielen ako akcionára, ale

aj úsilím, ktoré vynaložil na nadobudnutie svojho postavenia. Ani samotný právny úkon

vkladu sa podľa žalobcu nedá oddeliť od vyhodnotenia okolností, za ktorých bol vykonaný.

V roku 1997 bolo ekonomické a právne prostredie iné. Rozhodnutie o vklade aj

s jeho účelom realizovať podnikateľský zámer bolo schválené všetkými orgánmi spoločnosti.

Účel bol teda dosahovanie zisku a nie úpadok ako tvrdí žalovaný. Žalobca má za to, že

žalovaný v tvrdení, že vklad nehnuteľností je vklad podniku vychádza pravdepodobne

z rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. 4Cb/25/2008-260 zo dňa 06.03.2008. Okresný súd

v odôvodnení síce použil aj argument o prevode podniku, resp. prevode všetkých aktív.

Otázka vkladu podniku ale nebola predmetom žaloby, ani žiadnych skutkových a právnych

tvrdení účastníkov. Pre skutkový a právny záver, že či išlo o vklad podniku neboli súdu

predložené právne relevantné skutočnosti a dôkazy. Odvolací súd sa vo svojom odôvodnení

nestotožnil s takýmto právnym názorom prvostupňového súdu pri posudzovaní predmetu

žaloby. Okrem toho, v danej veci žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo

skutkové zistenie a právny záver, že išlo o vklad podniku.

K námietke o nesprávnom posúdení žeriavov žalobca uviedol, že súd vykonal

dokazovanie písomnými dôkazmi, ktoré obsahujú skutočnosti týkajúce sa povahy výrobnej

haly, jej funkcie aj s výrobným procesom, na ktorý je hala určená. Existencia žeriavov je

medzi účastníkmi nesporná, ako aj účel na ktorý boli určené v rozhodnom čase prevodu

vlastníctva haly, t. j. slúžil hale vo výrobnom procese výroby betonárskych výrobkov.

Námietka žalovaného, že treba zistiť, či sa žeriavy dajú demontovať a či sú funkčné nemajú

právny význam pre právnu otázku súčasti hlavnej veci. Ani skutočnosť, či boli žeriavy  

do haly vnesené nemá v danej veci význam, lebo význam pojmu súčasť hlavnej veci je

určovaný povahou hlavnej veci - haly a vzťahom súčasti - žeriavov k hlavnej veci a nie tým,

ako boli žeriavy priradené k hlavnej veci. Uvedené námietky preto nespochybňujú právny

záver súdu, že žeriavy predstavujú súčasť haly v právnom význame tohto pojmu. Na tomto

závere preto nič nezmení ani námietka, že žalovaný považuje odôvodnenie rozsudku

za nepresvedčivé.

K okolnostiam podania žaloby žalobca uviedol, že žalovaný veci, ktoré sú predmetom

tohto sporu zaradil do konkurznej podstaty. Konkurzný súd v uznesení sp. zn. 51-24K 312/98 zo dňa 14.01.2005 výzvu na podanie vylučovacej žaloby adresoval a doručil na meno  

a bydlisko osoby, ktorá bola štatutárnym orgánom žalobcu, nie na obchodné meno a sídlo

žalobcu, hoci pochybnosť, či veci patria do podstaty (v zmysle ust. § 19 ods. 1 ZKV) a s tým

súvisiace nároky iných osôb sa netýkali osoby štatutárneho orgánu žalobcu, ale žalobcu ako

právnickej osoby, ktorá je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.

Ďalším dôvodom podania žaloby bola aj hrozba, že aj napriek takto doručenej výzve správca

veci speňaží s nezvratnými právnymi dôsledkami. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca  

ďalej poukázal na skutočnosť, že konkurzný súd vo výzve na podanie vylučovacej žaloby  

ako dôvod neuviedol neplatnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností, ale tvrdenie  

správcu o záložnom práve na týchto nehnuteľnostiach. Následne sa právnym úkonom  

vkladu nehnuteľností zo dňa 09.07.1997 zaoberal aj Okresný súd v Čadci sp. zn.  

10C/26/2005 z 30.06.2005 a odvolací Krajský súd v Žiline sp. zn. 6Co/556/2005

zo 4.5.2007 a určili neexistenciu záložného práva. Tieto súdy vychádzali z právneho názoru,  

že uvedený právny úkon je platný. V danej veci sa žalovaný rozhodol zaradiť veci

do podstaty z dôvodu záložného práva. Keď súd určil, že dôvod zaradenia neexistuje,  

tak žalovaný zmenil dôvod, pre ktorý trvá na zaradení vecí do podstaty.  

Žalobca nespochybňuje oprávnenie žalovaného zaradiť veci do konkurznej podstaty,  

ale považuje postup žalovaného za účelový, lebo nevyhodnotil vyššie uvedené skutočnosti,

súdne rozhodnutia a právne názory, ktoré vyslovili a namiesto toho použil nedôvodné

a nepodložené skutkové tvrdenia a nesprávnu právnu aplikáciu. Žalobca preto navrhuje

rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212

ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a   dospel k záveru, že sú dané

dôvody pre jeho zrušenie.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdne rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti

má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový

stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byt’ zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným  

pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne  

a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým  

doložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom  

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany  

pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania  

dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými

úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej.

Súd prvého stupňa však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom

umožňuje posúdiť postup súdu.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so žalovaným, že z odôvodnenia

napadnutého rozsudku   nemožno zistiť žiadne vecné dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa

nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz, a to oboznámenie sa s podporným dôkazom

rozsudku Okresného súdu v Čadci zo dňa 6.3.2008, č. k. 4Cb/25/2007-260, ktorý dôkaz

predložil žalovaný. Tomuto procesnému právu žalovaného zodpovedá povinnosť súdu  

o vznesených návrhoch na vykonanie dôkazov rozhodnúť. Pokiaľ súd takémuto  

návrhu nevyhovie‚ vo svojom rozhodnutí má vyložiť z akých dôvodov vo vzťahu  

k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a k právnym záverom, ku ktorým dospel  

na základe skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaný podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa osobne doručené dňa 12.01.2009  

(č. l. 345), navrhol vykonať dôkaz oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu v Čadci  

zo dňa 06.03.2008, č. k. 4Cb/25/2007-260, ktorý sa zaoberá namietanou platnosťou  

právnych úkonov. S týmto návrhom žalovaného sa súd vo svojom rozhodnutí vôbec

nevyporiadal.

Z podaného odvolania ďalej vyplýva, že k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu došlo aj

tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, pričom súd vec nesprávne právne posúdil.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva

predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov

dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov

nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré

boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť

aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,

zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je

mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej

normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Žalovaný v konaní namietal, že právne úkony, ktorými boli prevedené sporné

nehnuteľnosti z majetku úpadcu sú neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor právneho úkonu

s dobrými mravmi v praxi je taký stav, že hoci úkon neodporuje zákonu ani ho neobchádza, je

v rozpore s dobrými mravmi.

Občiansky zákonník, ani žiaden iný právny predpis bližšie nedefinuje obsah  

pojmu dobré mravy. V slovenskej i českej právnickej literatúre s určitými modifikáciami

prevažuje názor, podľa ktorého sa za dobré mravy považuje súhrn spoločenských,  

kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú určitú nemennosť,

vystihujú podstatné historické tendencie a sú rozhodujúcou časťou spoločnosti  

uznávané. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá  

prevládajúcej mienke v spoločnosti o tom, aký má byť obsah právnych úkonov, aby  

bol v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Dobré mravy v práve majú prevažne interpretačnú funkciu a sú meradlom pre

hodnotenie, či úkony alebo iné konanie zodpovedá všeobecným pravidlám slušnosti. Pri

hodnotení súladu s dobrými mravmi, musia byť právne úkony posudzované z hľadiska

konkrétneho prípadu, v danom čase, v danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov

právneho vzťahu.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vyhlásenie o vklade nehnuteľností

do spoločnosti N., s.r.o. nie je v rozpore s dobrými mravmi, voči S.-S. P. a.s., Ž., pretože ide

o úkony, ktoré schválili všetky orgány spoločnosti.

Takýto záver súdu prvého stupňa je nepresvedčivý, nakoľko nemožno vyvodiť akými

úvahami sa súd prvého stupňa riadil, ale je tiež nesprávny, pretože schválenie právneho úkonu

orgánmi spoločnosti samo osebe ešte neznamená, že tento musí zodpovedať všeobecne

uznávaným pravidlám slušnosti.

Žalovaný v konaní namietal tiež rozpor právnych úkonov, ktorými bol prevedený

sporný nehnuteľný majetok úpadcu s právnym predpisom a tiež zásadami  

poctivého obchodného styku (č. l. 343 spisu), s ktorými námietkami sa súd prvého  

stupňa vôbec nevysporiadal, v dôsledku čoho vychádza tak jeho rozhodnutie ako

z nesprávneho právneho posúdenia veci,   a tiež i z neúplne zisteného skutkového stavu a je

predčasné.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici podľa § 221 ods. 1 písm. h/, písm. f/ O.s.p. a ods.2 zrušil a vec vrátil

tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 224

ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách celého konania.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť namietanú

platnosť právnych úkonov v zmysle uvedeného zo všetkých žalovaných namietaných

dôvodov, ktorá otázka ako prejudiciálna je rozhodujúca pre žalobcom požadované vylúčenie

vecí z konkurznej podstaty.

Podľa § 226 O.s.p. je pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia

na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. decembra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová