Najvyšší súd  

3 Obo 65/2008

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. I., IČO X. zast. JUDr. J. proti odporcovi T. IČO X., zast. JUDr. E., o uloženie zákazu porušovania práv navrhovateľky, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. januára 2008 č. k. 40 Cbs 59/2004-284, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. januára 2008 č. k. 40 Cbs 59/2004–284 v časti výroku o náhrade trov konania   p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 4.2.2008 č.k. 40Cbs/59/2004-284 konanie zastavil a navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 107 407,- Sk na účet právneho zástupcu. Uviedol, že podaním zo dňa 28.1.2008 vzala navrhovateľka svoj návrh, aby súd uložil odporcovi zákaz vyrábať, vyvážať, baliť, skladovať, ponúkať, distribuovať, reklamovať a propagovať akýmkoľvek spôsobom výrobok „Jemné slané sezamové tyčinky“ alebo výrobky pod iným názvom podobné s „Kráľovskými jemnými tyčinkami“ s posypom sezamu, na ktoré vlastní navrhovateľka osvedčenie o zápise priemyselného vzoru č. D. vydané dňa 22. 7. 1997 Ú., ďalej aby súd uložil odporcovi povinnosť stiahnuť ním vyrábané výrobky z trhu Slovenskej republiky a zaplatiť jej 300 000,- Sk primerané zadosťučinenie, v celom rozsahu späť. Odporca v podaní zo dňa 29.1.2008 vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu, súd preto konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. tak, navrhovateľka je povinná uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 107 406,80 Sk na účet jeho právneho zástupcu. Trovy odporcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 18 000,- Sk a z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. za 4 úkony právnej pomoci po 7650,- Sk – prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie vyjadrenia, zastupovanie na pojednávaniach dňa 18.11.2004, 15.12.2004 (zo sumy 300 000 podľa § 13 ods. 1 cit. vyhlášky) a 4 úkony právnej pomoci po 1360,- Sk (za predmet neurčitej hodnoty podľa § 13 ods. 6 citovanej vyhlášky), ďalej z trov právneho zastúpenia podľa § 10 a § 11 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej pomoci po 5150,- Sk (zo sumy 150 000,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.) – podanie odvolania, 2x doplnenie odvolania s rozborom veci, zastupovanie na pojednávaní na odvolacom súde dňa 22.11.2006 a vyjadrenie odporcu a za 2 úkony po 1154,- Sk (za predmet neurčitej hodnoty podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky) v roku 2005 a 2 úkony po 1260,- Sk (za predmet neurčitej hodnoty podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky) v roku 2006 a 1 úkon vo výške 1371,- Sk (za predmet neurčitej hodnoty podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky) v roku 2007 a 19% DPH v sume 6847,60 Sk podľa § 22 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 163/2002 a 19% DPH v sume 6 070,30 Sk podľa § 18 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a 4x režijný paušál á 136,- Sk, 2x režijný paušál á 150,- Sk, 2x režijný paušál á 164,- Sk a 1x režijný paušál á 178,- Sk, náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom za účasť na pojednávaní v sume 3874,50,- Sk a náhradu za stratu času v sume 3276,- Sk (12 polhodín x 273,- Sk).

Proti uzneseniu v časti jeho výroku o trovách konania sa odvolala navrhovateľka a žiadala jeho zmenu. Uviedla, že súd prvého stupňa pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vzal za hodnotu práva výšku žalobcom požadovaného primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Podľa jej názoru hodnotou práva v tomto prípade nie je výška požadovaného primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia je len jedným z prípustných prostriedkov ochrany pre prípad neoprávneného zásahu do práv vyplývajúcich zo zapísaného dizajnu. Hodnotou práva, z ktorej sa určí základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, je teda hodnota práv vyplývajúcich zo zapísaného dizajnu. Má za to, že vzhľadom na to, že hodnotu práv vyplývajúcich zo zapísaného dizajnu nemožno vyjadriť v peniazoch, je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z., resp. 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Z uvedených dôvodov navrhuje preto uznesenie v napadnutej časti zmeniť tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 54 201,32 Sk na účet jeho právneho zástupcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Návrhom zo dňa 3.8.2004 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi zákaz vyrábať, vyvážať, baliť, skladovať, ponúkať, distribuovať, reklamovať a propagovať akýmkoľvek spôsobom výrobok „Jemné slané sezamové tyčinky“ alebo výrobky pod iným názvom podobné s „Kráľovskými jemnými tyčinkami“ s posypom sezamu, na ktoré vlastní navrhovateľka osvedčenie o zápise priemyselného vzoru č. D. vydané dňa 22.7.1997 Ú., ďalej aby uložil odporcovi povinnosť stiahnuť z trhu Slovenskej republiky uvedený výrobok a súčasne, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 300 000,- Sk. Podaním zo dňa 28.1.2008, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.1.2008, vzala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť. Odporca listom zo dňa 29.1.2008 vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu a súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania v celkovej výške 159 496,10 Sk.

Súd prvého stupňa konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že ich náhradu priznal odporcovi.

Súd prvého stupňa postupoval tiež v súlade s právnym predpisom, keď pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytnuté právne služby v súvislosti s primeraným zadosťučinením vo forme peňažného plnenia aplikoval ust. § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Predmetom sporu medzi navrhovateľkou a odporcom bol ako zdržovací petit, taktiež i petit na peňažné plnenie z titulu primeraného zadosťučinenia v pôvodne uplatnenej výške 300 000,- Sk.

I keď je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia je len jedným z prípustných prostriedkov ochrany pre prípad neoprávneného zásahu do práv vyplývajúcich zo zapísaného dizajnu. Toto tvrdenie však neodporuje skutočnosti, že predmetom konania je, okrem iného, aj zaplatenie konkrétnej peňažnej sumy. Na túto skutočnosť nemá vplyv, či dôvodom zaplatenia sumy je primerané zadosťučinenie alebo iná právna skutočnosť.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne účelne vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 6. augusta 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu.