Najvyšší súd
3Obo/57/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. T. S. K., zast. JUDr. K. T., advokátkou, Š., proti žalovanému S., akciová spoločnosť P., o neplatnosť odstúpenia od zmluvy,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. februára 2009 č. k.
5 Cbm 2/03-747, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
23. februára 2009 č. k. 5 Cbm 2/03-747 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 23. februára 2009, č. k. 5 Cbm 2/03-747
rozhodol tak, že žalobu žalobcu na určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od Rámcovej
kúpnej zmluvy č. 012000 zo dňa 3. apríla 2000 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 12. februára 2001
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť
na účet krajského súdu náhradu trov štátu vo výške 79,67 Eur. Uviedol, že naposledy
súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17. februára 2005 pod č. k. 5 Cbm 2/03-611, ktorý
rozsudok na odvolanie žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
28. júna 2006, č. k. 3 Obo 158/2005-642, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení
právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.
Podanou žalobou žalobca žiadal určiť, že odstúpenie žalovaného od Rámcovej kúpnej zmluvy
č. 012000 zo dňa 3. apríla 2000 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 12. februára 2001 je neplatné. Súd prvého stupňa rozhodol o tomto návrhu bez toho, aby skúmal, či na určení predmetného
právneho vzťahu existuje naliehavý právny záujem ako základný predpoklad pre uplatnenie
určovacej žaloby. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na pojednávanie nariadené na deň
23. februára 2009 sa bez ospravedlnenia nedostavila zástupkyňa žalobcu JUDr. K. T., ani
žalovaný, hoci predvolania na pojednávanie im boli riadne doručené. Zástupkyňa žalobcu
JUDr. T. predvolanie na nariadené pojednávanie prvýkrát prevzala dňa 6. 2. 2009 (spolu
s uznesením na č. l. 737), žalovaný dňa 5. 2. 2009. Preto súd na tomto pojednávaní
pokračoval v konaní i v neprítomnosti účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.).
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie návrhom predchodcu žalobcu (D.,
v likvidácii), pripojeným spisom sp. zn. 5 Cbm 256/02 a zistil, že žalobca v tomto konaní
o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy nepreukázal naliehavý právny záujem ako
základný predpoklad pre uplatnenie určovacej žaloby v súlade s ust. § 80 písm. c/ O. s. p.
Z pripojeného spisu sp. zn. 5 Cbm 256/02 zistil, že žalobca sa návrhom zo dňa 7. 12. 2002,
okrem uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa dodávania soli do Maďarskej republiky
inému odberateľovi ako žalobcovi, domáhal aj náhrady škody voči žalovanému vo výške 75 871,– Eur za porušenie zmluvných povinností vyplývajúcich z Rámcovej kúpnej zmluvy
zo dňa 3. 4. 2000 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 12. 2. 2001. Práve určenia neplatnosti odstúpenia
žalovaného od Rámcovej kúpnej zmluvy a jej Dodatku sa žalobca domáha v tomto konaní.
Pod sp. zn. 5 Cbm 256/02 sa žalobca proti tomu istému žalovanému domáha plnenia z titulu
náhrady škody z toho istého zmluvného vzťahu, teda žalobou na plnenie. Práve v konaní
o plnenie sa bude súd ako predbežnou otázkou zaoberať tým, či odstúpenie žalovaného
do Rámcovej kúpnej zmluvy a jej Dodatku č. 1 je, resp. nie je platné.
Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že
na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, súd návrh žalobcu zamietol.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
vzhľadom na to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.,
nakoľko účastníkovi konania – žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, v dôsledku čoho súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, nakoľko neúplne zistil
skutkový stav veci, nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a neriadil sa pokynmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré mu boli uložené
v uznesení zo dňa 28. júna 2006, č. k. 3 Obo 158/2005-642. Zároveň nemohli byť predložené ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a samotné rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Tvrdenie súdu prvého stupňa ohľadom pokračovania v konaní v neprítomnosti
účastníkov podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. z dôvodu nedostavenia sa účastníkov konania
bez ospravedlnenia, považuje odvolateľ ako zavádzajúce a nepravdivé. Uviedol, že dňa
6. februára 2009 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené len uznesenie súdu prvého
stupňa č. 5 Cbm 2/03-737 z 29. 1. 2009 o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Toto uznesenie je podpísané JUDr. R. T., nakoľko aspoň podľa telefonického
tvrdenia súdu JUDr. Š. bol v tomto období práceneschopný.
Predvolanie na pojednávanie konané dňa 23. februára 2009 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu oneskorene až dňa 26. februára 2009. Z oznámenia o doručení listovej
zásielky je zrejmé, že doporučený list – predvolanie, bolo aj na prijímacej pošte v Banskej
Bystrici pre právneho zástupcu žalobcu len dňa 19. februára 2009. Aj v prípade, ak by bolo
možné vyzdvihnúť si doporučenú zásielku hneď 19. februára 2009, tak by nebola zo strany
súdu zachovaná minimálna 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie. Na túto skutočnosť
právny zástupca žalobcu upozornil súd písomným oznámením zo dňa 27. 2. 2009.
Samotnému žalobcovi, ktorý je na pracovnej ceste v zahraničí, nebolo predvolanie doručené
ani do dňa podania odvolania.
Klamlivé tvrdenie súdu preukazuje podľa odvolateľa aj ten fakt, že uznesenie na č. l.
737 doručené dňa 6. februára 2009, je zo dňa 29. januára 2009 a podpísané JUDr. T., pričom
predvolanie na pojednávanie na deň 23. februára 2009 je až zo dňa 13. februára 2009
a podpísané je sudcom JUDr. Š..
Odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa vyššie uvedeným nezákonným postupom
odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom a zároveň v rozpore s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. júna 2006, č. k. 3 Obo 158/2005-642 neskúmal, či
na určení predmetného právneho vzťahu existuje naliehavý právny záujem, ako základný
predpoklad pre uplatnenie určovacej žaloby, ktorý žalobca vie v plnom rozsahu preukázať.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach
dôvodov uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.
Z odvolania podaného žalobcom okrem iného vyplýva, že k porušeniu jeho
základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces došlo najmä tým, že sa mu
ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
V danom prípade je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku, či procesným postupom
prvostupňového súdu tým, že rozhodol bez účasti účastníkov konania a právneho zástupcu
žalobcu, a bez toho, aby im poskytol primeraný čas na prípravu pojednávania, došlo k vade
konania uvedenej v ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Právo každého účastníka je, aby jeho vec súd prejednával v jeho prítomnosti, a aby
mu súd poskytol dostatočný časový priestor na prípravu pojednávania.
Občianske súdne konanie je ovládané zásadou ústnosti vyplývajúcou z čl. 103 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Táto zásada je vyjadrená v ustanovení § 115 ods. 1 O. s. p. tak,
že ak zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré
predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Výnimku z tohto
ustanovenia, ktoré platí aj pre konanie na odvolacom súde (§ 211 O. s. p.) určuje ust. § 214
ods. 2 O. s. p.
Podľa ust. § 115 ods. 2 O. s. p. predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom
doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, najmenej päť dní pred dňom, keď sa má
pojednávanie konať. Predvolanie, ktoré sa spravidla robí písomne, musí súd doručiť
účastníkom tak, aby mali dostatok času na prípravu a mohli sa tak aktívne pojednávania
zúčastniť. Čas na prípravu pojednávania je určený najmä na to, aby si účastník mohol overiť správnosť tvrdení a údajov druhého účastníka, aby mohol zodpovedne pripraviť a posúdiť
svoje stanovisko, aby mohol vyhľadať potrebné doklady a pod. V prípade, že súd účastníka
riadne a včas v zmysle ust. § 115 ods. 2 O. s. p. nepredvolá na pojednávanie, alebo
neposkytne účastníkovi konania dostatočný čas na prípravu pojednávania, týmto postupom
dochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. však súd pokračuje v konaní, aj keď sú
účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, a ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pokračoval v konaní v neprítomnosti
účastníkov, keďže sa pojednávania dňa 23. februára 2009 nezúčastnila zástupkyňa žalobcu
JUDr. K. T., ani žalovaný, hoci predvolania na pojednávanie im mali byť riadne doručené
spolu s uznesením 5 Cbm 2/03-737. Týmto uznesením zo dňa 29. januára 2009, č. k. 5 Cbm
2/03-737 súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zákazu nakladania
s právami ku kombinovanej ochrannej známke. Predmetné uznesenie bolo právnej zástupkyni
žalobcu doručené dňa 6. februára 2009 a žalovanému dňa 5. februára 2009.
Na návratke doručenky je uvedená poznámka T 23/2. Súdy označujú takýmto spôsobom
vytýčenie termínov pojednávaní, avšak v spise je predvolanie s termínom pojednávania
určeným na deň 23. februára 2009 o 10.30 hod., zaevidované pod č. l. 742 s dátumom jeho
vyhotovenia 13. februára 2009. Ešte v ten istý deň, t. j. 13. februára 2009 bolo expedované
predvolanie pod č. k. 5 Cbm 2/03-743, ktoré bolo žalovanému doručené 18. februára 2009
a právnemu zástupcovi žalobcu až dňa 26. februára 2009. Ostatné predvolanie
na pojednávanie je zaevidované dňa 9. decembra 2008 pod č. l. 721 až 723, a to s termínom
pojednávania určeným na deň 26. januára 2009 o 10.30 hod.
Za tohto skutkového stavu nemožno preto dospieť k záveru, že obsahom doručovanej
zásielky, napriek jej vyznačeniu, bolo spolu s uznesením na č. l. 737 i predvolanie
na pojednávanie s termínom určeným na deň 23. februára 2009.
Súd prvého stupňa uvedeným postupom obmedzil preto žalobcu v jeho práve
na spravodlivé konanie, keďže predvolanie na pojednávanie konané dňa 23. februára 2009
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcovi oneskorene až dňa 26. februára 2009, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolanie žalobcu, podané z tohto
dôvodu, je preto opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené zistenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil
tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 224
ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková