Najvyšší súd

3Obo/57/2009

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. T. S. K., zast. JUDr. K. T., advokátkou, Š., proti žalovanému S., akciová spoločnosť P., o neplatnosť odstúpenia od zmluvy,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. februára 2009 č. k.

5 Cbm 2/03-747, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

23. februára 2009 č. k. 5 Cbm 2/03-747   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 23. februára 2009, č. k. 5 Cbm 2/03-747

rozhodol tak, že žalobu žalobcu na určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od Rámcovej

kúpnej zmluvy č. 012000 zo dňa 3. apríla 2000 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 12. februára 2001

zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť

na účet krajského súdu náhradu trov štátu vo výške 79,67 Eur. Uviedol, že naposledy

súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17. februára 2005 pod č. k. 5 Cbm 2/03-611, ktorý

rozsudok na odvolanie žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa

28. júna 2006, č. k. 3 Obo 158/2005-642, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že

žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení

právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.

Podanou žalobou žalobca žiadal určiť, že odstúpenie žalovaného od Rámcovej kúpnej zmluvy

č. 012000 zo dňa 3. apríla 2000 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 12. februára 2001 je neplatné. Súd prvého stupňa rozhodol o tomto návrhu bez toho, aby skúmal, či na určení predmetného

právneho vzťahu existuje naliehavý právny záujem ako základný predpoklad pre uplatnenie

určovacej žaloby. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na pojednávanie nariadené na deň

23. februára 2009 sa bez ospravedlnenia nedostavila zástupkyňa žalobcu JUDr. K. T., ani

žalovaný, hoci predvolania na pojednávanie im boli riadne doručené. Zástupkyňa žalobcu

JUDr. T. predvolanie na nariadené pojednávanie prvýkrát prevzala dňa 6. 2. 2009 (spolu

s uznesením na č. l. 737), žalovaný dňa 5. 2. 2009. Preto súd na tomto pojednávaní

pokračoval v konaní i v neprítomnosti účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.).

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie návrhom predchodcu žalobcu (D.,

v likvidácii), pripojeným spisom sp. zn. 5 Cbm 256/02 a zistil, že žalobca v tomto konaní

o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy nepreukázal naliehavý právny záujem ako

základný predpoklad pre uplatnenie určovacej žaloby v súlade s ust. § 80 písm. c/ O. s. p.

Z pripojeného spisu sp. zn. 5 Cbm 256/02 zistil, že žalobca sa návrhom zo dňa 7. 12. 2002,

okrem uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa dodávania soli do Maďarskej republiky

inému odberateľovi ako žalobcovi, domáhal aj náhrady škody voči žalovanému vo výške 75 871,– Eur za porušenie zmluvných povinností vyplývajúcich z Rámcovej kúpnej zmluvy

zo dňa 3. 4. 2000 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 12. 2. 2001. Práve určenia neplatnosti odstúpenia

žalovaného od Rámcovej kúpnej zmluvy a jej Dodatku sa žalobca domáha v tomto konaní.

Pod sp. zn. 5 Cbm 256/02 sa žalobca proti tomu istému žalovanému domáha plnenia z titulu

náhrady škody z toho istého zmluvného vzťahu, teda žalobou na plnenie. Práve v konaní

o plnenie sa bude súd ako predbežnou otázkou zaoberať tým, či odstúpenie žalovaného

do Rámcovej kúpnej zmluvy a jej Dodatku č. 1 je, resp. nie je platné.

Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že

na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, súd návrh žalobcu zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.

vzhľadom na to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.,

nakoľko účastníkovi konania – žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, v dôsledku čoho súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, nakoľko neúplne zistil

skutkový stav veci, nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

a neriadil sa pokynmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré mu boli uložené

v uznesení zo dňa 28. júna 2006, č. k. 3 Obo 158/2005-642. Zároveň nemohli byť predložené ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a samotné rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Tvrdenie súdu prvého stupňa ohľadom pokračovania v konaní v neprítomnosti

účastníkov podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. z dôvodu nedostavenia sa účastníkov konania

bez ospravedlnenia, považuje odvolateľ ako zavádzajúce a nepravdivé. Uviedol, že dňa

6. februára 2009 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené len uznesenie súdu prvého

stupňa č. 5 Cbm 2/03-737 z 29. 1. 2009 o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia. Toto uznesenie je podpísané JUDr. R. T., nakoľko aspoň podľa telefonického

tvrdenia súdu JUDr. Š. bol v tomto období práceneschopný.

Predvolanie na pojednávanie konané dňa 23. februára 2009 bolo doručené právnemu

zástupcovi žalobcu oneskorene až dňa 26. februára 2009. Z oznámenia o doručení listovej

zásielky je zrejmé, že doporučený list – predvolanie, bolo aj na prijímacej pošte v Banskej

Bystrici pre právneho zástupcu žalobcu len dňa 19. februára 2009. Aj v prípade, ak by bolo

možné vyzdvihnúť si doporučenú zásielku hneď 19. februára 2009, tak by nebola zo strany

súdu zachovaná minimálna 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie. Na túto skutočnosť

právny zástupca žalobcu upozornil súd písomným oznámením zo dňa 27. 2. 2009.

Samotnému žalobcovi, ktorý je na pracovnej ceste v zahraničí, nebolo predvolanie doručené

ani do dňa podania odvolania.

Klamlivé tvrdenie súdu preukazuje podľa odvolateľa aj ten fakt, že uznesenie na č. l.

737 doručené dňa 6. februára 2009, je zo dňa 29. januára 2009 a podpísané JUDr. T., pričom

predvolanie na pojednávanie na deň 23. februára 2009 je až zo dňa 13. februára 2009

a podpísané je sudcom JUDr. Š..

Odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa vyššie uvedeným nezákonným postupom

odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom a zároveň v rozpore s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. júna 2006, č. k. 3 Obo 158/2005-642 neskúmal, či

na určení predmetného právneho vzťahu existuje naliehavý právny záujem, ako základný

predpoklad pre uplatnenie určovacej žaloby, ktorý žalobca vie v plnom rozsahu preukázať.

Z uvedených dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu

v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach

dôvodov uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.

Z odvolania podaného žalobcom okrem iného vyplýva, že k porušeniu jeho

základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces došlo najmä tým, že sa mu

ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V danom prípade je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku, či procesným postupom

prvostupňového súdu tým, že rozhodol bez účasti účastníkov konania a právneho zástupcu

žalobcu, a bez toho, aby im poskytol primeraný čas na prípravu pojednávania, došlo k vade

konania uvedenej v ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Právo každého účastníka je, aby jeho vec súd prejednával v jeho prítomnosti, a aby

mu súd poskytol dostatočný časový priestor na prípravu pojednávania.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou ústnosti vyplývajúcou z čl. 103 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky. Táto zásada je vyjadrená v ustanovení § 115 ods. 1 O. s. p. tak,

že ak zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré

predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Výnimku z tohto

ustanovenia, ktoré platí aj pre konanie na odvolacom súde (§ 211 O. s. p.) určuje ust. § 214

ods. 2 O. s. p.

Podľa ust. § 115 ods. 2 O. s. p. predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom

doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, najmenej päť dní pred dňom, keď sa má

pojednávanie konať. Predvolanie, ktoré sa spravidla robí písomne, musí súd doručiť

účastníkom tak, aby mali dostatok času na prípravu a mohli sa tak aktívne pojednávania

zúčastniť. Čas na prípravu pojednávania je určený najmä na to, aby si účastník mohol overiť správnosť tvrdení a údajov druhého účastníka, aby mohol zodpovedne pripraviť a posúdiť

svoje stanovisko, aby mohol vyhľadať potrebné doklady a pod. V prípade, že súd účastníka

riadne a včas v zmysle ust. § 115 ods. 2 O. s. p. nepredvolá na pojednávanie, alebo

neposkytne účastníkovi konania dostatočný čas na prípravu pojednávania, týmto postupom

dochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. však súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, a ani

nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pokračoval v konaní v neprítomnosti

účastníkov, keďže sa pojednávania dňa 23. februára 2009 nezúčastnila zástupkyňa žalobcu

JUDr. K. T., ani žalovaný, hoci predvolania na pojednávanie im mali byť riadne doručené

spolu s uznesením 5 Cbm 2/03-737. Týmto uznesením zo dňa 29. januára 2009, č. k. 5 Cbm

2/03-737 súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zákazu nakladania

s právami ku kombinovanej ochrannej známke. Predmetné uznesenie bolo právnej zástupkyni

žalobcu doručené dňa 6. februára 2009 a žalovanému dňa 5. februára 2009.

Na návratke doručenky je uvedená poznámka T 23/2. Súdy označujú takýmto spôsobom

vytýčenie termínov pojednávaní, avšak v spise je predvolanie s termínom pojednávania

určeným na deň 23. februára 2009 o 10.30 hod., zaevidované pod č. l. 742 s dátumom jeho

vyhotovenia 13. februára 2009. Ešte v ten istý deň, t. j. 13. februára 2009 bolo expedované

predvolanie pod č. k. 5 Cbm 2/03-743, ktoré bolo žalovanému doručené 18. februára 2009

a právnemu zástupcovi žalobcu až dňa 26. februára 2009. Ostatné predvolanie

na pojednávanie je zaevidované dňa 9. decembra 2008 pod č. l. 721 až 723, a to s termínom

pojednávania určeným na deň 26. januára 2009 o 10.30 hod.

Za tohto skutkového stavu nemožno preto dospieť k záveru, že obsahom doručovanej

zásielky, napriek jej vyznačeniu, bolo spolu s uznesením na č. l. 737 i predvolanie

na pojednávanie s termínom určeným na deň 23. februára 2009.

Súd prvého stupňa uvedeným postupom obmedzil preto žalobcu v jeho práve

na spravodlivé konanie, keďže predvolanie na pojednávanie konané dňa 23. februára 2009

bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcovi oneskorene až dňa 26. februára 2009, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolanie žalobcu, podané z tohto

dôvodu, je preto opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené zistenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil

tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 224

ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková