Najvyšší súd
3 Obo 54/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., s. r. o., M., K., IČO: X., / pôvodne S. C.,
s. r. o., Š., Česká republika, IČO: X., zast. advokátom:
JUDr. S. J., P., D., proti žalovanému: M. K., IČO: X.,
J., zast. advokátom JUDr. P. S., R.,
o zaplatenie 254 813 Sk s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 1 Cb 11/2004 - 196 zo dňa 18. 02. 2010, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
1 Cb 1/2004 - 196 v znení opravných uznesení z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1 Cb 1/04 - 108 zo dňa 15. 12. 2006
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 254 813 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania.
O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol ako súd odvolací Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č. k. 1 Obo 17/2007 zo dňa 05. 09. 2008 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cb 1/04 - 108 zo dňa 15. 12. 2006 zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu
je právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 254 813 Sk vyplývajúcej z čl. VIII. licenčnej
zmluvy pre územie okresu Malacky SR zo dňa 12. 09. 2001 a jej dodatkov. S poukazom
na tvrdenie žalovaného, ohľadne opory zmluvnej pokuty v zmluvných podmienkach, odvolací
súd prisvedčil žalovanému, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s viacerými skutočnosťami, ktoré mal význam pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.
Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie kvalifikoval ako predčasné. S názorom
žalovaného že tým, že žalobca nezaregistroval licenčnú zmluvu do registra obchodných
známok,vedeného na Úrade priemyselného vlastníctva SR licenčná zmluva nenadobudla
účinky voči žiadne tretej osoby,sa odvolací súd však nestotožnil. Absenciu zápisu označil
za skutočnosť, ktorá nemá následok neplatnosti zmluvy, pretože zmluva o poskytnutí licencie
sa stáva pre účastníkov zmluvou platnou dňom jej podpisu.Za dôvodné a potrebné v novom
konaní,odvolací označil skúmanie či dôvody zmluvnej pokuty sú v súlade s podmienkami
upravenými v čl. VIII. Licenčnej zmluvy a či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti,
ktorá je obsahom tejto dohody.
Krajský súd v Bratislave v novom konaní rozhodol rozsudkom č. k. 1 Cb 1/2004 - 196
zo dňa 08. 02. 2010 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 8 458,24 eur a na náhradu
trov konania vo výške 1 943,29 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Po doplnenom dokazovaní
vykonanom na pojednávaní 18. 02. 2010, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Citoval
článok čl. VIII. Licenčnej zmluvy podľa ktorého ak, v prípade ak nadobúdateľ poruší
ustanovenia tejto zmluvy najmä sa dostane opakovanie do omeškania s platbami licenčných
poplatkov neodovzdá riadne a včas dokumentáciu a doklady preukazujúce výšku licenčných
poplatkov, alebo sa pokúsi o ich falšovanie alebo uvedenie nepravdivých údajov,
alebo svojim konaním ohrozí poskytovateľa z ochranných známok, alebo priemyselného vzoru má
poskytovateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500 000 Sk, ktorú je nadobúdateľ povinný
poskytovateľovi uhradiť do 30 dní od jej uplatnenia. Z udelenej pokuty zistil,
že podľa licenčnej zmluvy chýbajú dodacie listy majiteľov reštaurácii, kópie zmlúv
uzatvorených s reštauráciami, kópie inzertných zmlúv, potvrdenia o zaplatení zrážkovej
dane a licenčného poplatku atď., žalovaný je dlžný za úhradu licenčného poplatku
za mesiac december 2003 pre okres Malacky, čím porušil licenčnú zmluvu v čl. III. Bod 3
písmeno a, b a bod 4, čl. VI a ďalšie záväzky nadobúdateľa 1. a, b, g, h, i, k, o, r/ 2 a 3.
Prvostupňový súd uviedol, že žalovaný súdu nepreukázal,že by namietal nejasnosť
a neurčitosť niektorých článkov licenčnej zmluvy, a že ani nepreukázal plnenie povinnosti,
ktoré mu boli v upomienkach žalobcu vytýkané. Výsluch navrhovaných svedkov nevykonal,
nakoľko predmetom sporu je zmluvná pokuta,ktorú uložil žalobca žalovanému za napr.
neodovzdanie včas a riadne dokumentácie, k čomu svedecké výpovede navrhovaných
svedkov označil za irelevantné. Konštatoval, že žalovaný mal právo od zmluvy odstúpiť
v prípade, ak by sa jeho možnosti zo zmluvy boli sťažili, čo však neurobil, a ani nepreukázal súdu, že by včas a riadne odovzdal dokumentáciu a doklady preukazujúce výšku licenčných
poplatkov a s prehliadnutím na nezaplatenie licenčného poplatku za mesiac december
2003 okres Malacky, označil nárok a zmluvu pokutu za dôvodný a nárok na úhradu úroku
z omeškania zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu, doručenému žalovanému 18. 02. 2010, v časti ktorou
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 8 458 eur a trovy konania, žalovaný podal odvolanie
podaním do ručeným súdu 08. 03. 2010 a konštatoval, že prvostupňový súd sa neriadil
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nevyjadril sa k mnohým vecno právnym
skutočnostiam tvrdeným žalovaným, čím bol podľa jeho názoru, žalovaný diskriminovaný.
Žalovaný napadnuté rozhodnutie označil za nesprávne, nezákonné odôvodnenie
nezrozumiteľné, zmätočné a nepresvedčivé. Podľa žalovaného, prvostupňový súd
nevyhodnotil a nevyjadril svoj názor k základnému nedostatku uplatneného nároku zo strany
žalobcu a to k nemožnosti plnenia zo strany žalovaného. Žalovaný pritom neustále na túto
nemožnosť plnenia poukazoval a uviedol, že na jeho podporu slúži aj nezávislý a nikým
nevyvrátený znalecký posudok. Podľa žalovaného, ak ide o neplatný záväzok hlavný
tak musí byt' neplatný aj záväzok vedľajší, akcesorický. Žalovaný namietal, že napriek svedeckej
výpovede, že plnenie rovnakého druhu spočívajúce vo vydávaní jedálneho lístku bolo nemožné,
súd sa s touto otázkou nevysporiadal. Podľa žalovaného, akcesorita platnosti
zmluvnej pokuty ako vedľajšieho záväzku je podmienená platnosťou hlavného záväzku,
a teda možnosťou plnenia. Ak je nemožné plnenie hlavného záväzku, čim je takýto
záväzok neplatný, potom musí byt' neplatný aj záväzok vedľajší. Žalovaný opäť namietal,
že konajúci súd sa nevysporiadal s jeho námietkami ohľadne neplatnosti zmluvy z hľadiska
nemožnosti plnenia. Žiadal, aby v rámci vyhodnotenia platnosti zmluvnej pokuty i platnosti
hlavného záväzku, ktorou je zmluvná pokuta podmienená, aplikoval ustanovenie § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
K dôvodom neplatnosti zmluvnej pokuty podľa čl. VIII. Licenčnej zmluvy poukázal
na skutočnosť, že citovaný článok nikde nedefinuje, že si má žalobca právo nárokovať
zmluvnú pokutu, pri porušení všetkých, alebo akýchkoľvek ustanovenia zmluvy. Podľa
žalovaného, ustanovenia o zmluvnej pokute sa týka troch okruhov.
Opakovaného omeškania s platbami licenčných poplatkov včasného a riadneho
neodovzdania údajov dokumentácie a dokladov preukazujúcich výšku licenčných poplatkov
falšovania a uvedenia nepravdivých údajov, alebo ohrozenia práva poskytovateľa
z ochrany známok alebo priemyselného vzoru.
Žalovaný namietal, že k zisteniu, či došlo k porušeniu licenčnej zmluvy v zmysle
článku VIII. Licenčnej zmluvy je nepochybne potrebné zistiť, za čo sa licenčné poplatky
vyberajú, čo však z licenčnej zmluvy nevyplýva. Podľa žalovaného, žalobca doposiaľ
neodstránil zrejmý rozpor, či si nárokuje zmluvnú pokutu za omeškanie s licenčnými
platbami za nevydané reklamné jedálne lístky, alebo za nejakým spôsobom vykonané
jedálne lístky ako sa vyjadril v jednom z predchádzajúcich súdnych pojednávaní.
S odvolaním sa na upomienkový list č. 38 uviedol, že žalobca chce penalizovať žalovaného
za nevydané reklamné jedálne lístky v okrese Bratislava 4 a 5 a v okrese Malacky,
čo by malo vyplývať z dodatkov, ktoré sa nikdy nestali platnými. I keď z obsahu licenčnej zmluvy
je možné vyčítať výpočet dokladov a dokumentácie, ktoré by mal žalovaný odovzdať
žalobcovi, nikde nie je uvedená, ktorá dokumentácia a doklady preukazujúce licenčné
poplatky. Žalovaný poukazuje na fakt, že v článku VIII. Licenčnej zmluvy, nikde
nie je zadefinované, ktoré sú doklady a dokumentácie preukazujúce výšku licenčného poplatku.
Žalovaný označuje za rozpor so zásadami poctivého obchodného styku aby mohol žalobca
sankcionovať žalovaného zmluvnou pokutou vo výške 500 000 Sk, za nedodanie hocijakého
papiera, ktorý žalovaný získať od tretej osoby získať nemôže, lebo mu ho táto neposkytla.
Žalovaný namietal, že licenčnú zmluvu vyhotovil žalobca, a preto žiada aplikovať
ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a taktiež ustanovenie § 265 Obchodného
zákonníka. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že keďže niky nedostal príručku SWISS
C., nemohol ani riadne vykonávať svoju činnosť. Žalovaný namietal, že nie sú jasné
a zrozumiteľné výpočty licenčného poplatku. Za zjavný rozpor, žalovaný označil
skutočnosť, keď žalobca na jednej strane chce aby mu žalovaný platil licenčný poplatok
vo výške 15 % z obratu, ktorý dosiahne pri výkone svojej podnikateľskej spolu s bártrovými
obchodmi a na druhej strane v upomienkach vytýka, že žalovaný dlhuje žalobcovi licenčné
poplatky za nevydané reklamné jedálne lístky.Žalovaný namietal, že nikde v zmluve
nie je špecifikovaný pojem obrat, a ani ako je určený. Žalovaný namieta neplatnosť ustanovenia
článku VII bodu 3/ s tým, že podľa neho spôsob určenia výšky licenčného poplatku je nejasný. Žalovaný namieta neplatnosť aj podľa ustanovenia § 49 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Ako ďalšiu skutočnosť žalovaný namietal účelový argument prvostupňového súdu,
a teda konanie v rozpore so zásadou rovnakého postavenia obidvoch účastníkov. Na základe
dôvodov uvedených v odvolaní,žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
K odvolaniu žalovaného,sa vyjadril žalobca, podaním do ručeným súdu 30. 03. 2010 a poukázal
na fakt, že žalovaný neuviedol, v čom spočíva nemožnosť plnenia licenčnej
zmluvy, konkrétne tej časti, čo sa týkala odovzdávania podkladov a špecifikovanej
dokumentácie k už realizovaným prípadom. Podľa žalobcu, žalovaný znenie licenčnej
zmluvy riadne porozumel. K tvrdeniu žalovaného,ohľadne neplatnosti licenčnej zmluvy
na základe nejasnosti ustanovenia o licenčnom poplatku,žalobca uviedol, že toto začal žalovaný
až v štádiu súdneho konania. Podľa žalobcu plnenie z licenčnej zmluvy možné bolo.
Navrhol prvostupňový rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1
O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného, je právne dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je právo na zaplatenie sumy 8 458,24 eur ako právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z článku VIII. licenčnej zmluvy pre územie Malacky
SR zo dňa 12. 09. 2001 a podľa dodatkov pre rozšírení územie podnikania
o Bratislavu 4 a Bratislavu 5. jej dodatkov.
Z článku VIII. citovanej licenčnej zmluvy vyplýva, že v prípade ak nadobúdateľ žalovaný 1
poruší ustanovenia tejto zmluvy, najmä sa dostane opakovane do omeškania s platbami licenčných
poplatkov, neodovzdá riadne a včas dokumentáciu a doklady preukazujúce výšku licenčných
poplatkov, alebo sa pokúsi o ich falšovanie, alebo uvedenie nepravdivých údajov, alebo svojim
konaním ohrozí práva poskytovateľa z ochranných známok, alebo priemyselného vzoru,
poskytovateľ / žalobca / má právo na zmluvnú pokutu vo výške 500 000 Sk, ktorú je povinný
nadobúdateľ poskytovateľovi do 30 dní od jej uplatnenia uhradiť.
Zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu 1 Obo 17/2007, zo dňa 05. 09. 2008
je zrejmé, že prvostupňovému súdu bolo v novom konaní uložené skúmať, či žalobcovi vzniklo
právo na zaplatene zmluvnej pokuty,to jest či dôvody zmluvnej pokuty sú v súlade s podmienkami upravenými v čl. VIII licenčnej zmluvy a či došlo k porušeniu zmluvnej
povinnosti, ktorá je obsahom dohody.
Zo zdôvodnenia prvostupňového súdu v novom konaní vyplýva, že nedodržaním čl. III.
a čl. IV. zo strany žalovaného vzniklo žalobcovi právo na vyúčtovanie zmluvnej pokuty
podľa článku VIII. Licenčnej zmluvy a že žalovaný nepreukázal neurčitosť a nejasnosť
niektorých článkov licenčnej zmluvy. Článok III licenčnej zmluvy pojednáva o ďalších
povinnostiach účastníkov a článok IV. o neprevoditeľnosti zmluvy a zákaze sublimácie
.Článok III. pojednáva všeobecne o právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu
tak ako je aj označený a článok l. o neprevoditeľnosti zmluvy a zákaze sublicencie,
neplnenie ktorého zákazu podľa obsahu žaloby nebolo ani následkom uloženej zmluvnej
pokuty.
Po preskúmaní zdôvodnenia prvostupňového súdu napadnutého rozhodnutia
odvolací súd v tomto konaní jednoznačne dospel k záveru, že prvostupňový súd v novom
konaní sa úpravou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenou v uznesení 1 Obo 17/2007 zo
dňa 05. 09. 2008 neriadil, a teda konal v rozpore s ustanovením § 226 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, nejasné a nezrozumiteľné. Zo zdôvodnenia nie je zrejmé,
ktorú konkrétnu povinnosť ide, na ktorú sa viaže následok udelenej zmluvnej pokuty.
Právo na zmluvnú pokutu je sankciou, a preto pokiaľ konajúci súd, zmluvnú pokutu označí
za dôvodnú, musí byt' zo zisteného skutkového stavu zrejme, za ktoré nesplnené povinnosti
nadobúdateľa žalobca v postavení poskytovateľa zmluvnú pokutu uplatnil, a či skutočne
nadobúdateľ skutočne konkrétnu povinnosť, viazanú na udelenú zmluvnú pokutu nesplnil.
Všeobecné konštatovanie, že nadobúdateľ porušil článok III. Licenčnej zmluvy,
ktorý dokonca pojednávala aj o jeho právach ako nadobúdateľa pre zistenie a konštatovanie,
že z tohto dôvodu, má žalobca právo na zmluvnú pokutu v zmysle článku VIII. Licenčnej
zmluvy označil za nedostatočné. Najvyšší súd sa taktiež stotožnil s tvrdením žalovaného,
že konajúci súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou spôsobu určenia licenčného poplatku
a namietanou neplatnosťou z dôvodu nejasnosti a neurčitosti. Zo zdôvodnenia
prvostupňového súdu,nie je ani jednoznačne preukázané, že licenčná zmluva, z ktorej žalobca
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňuje je zmluvou platnou. Platnosť zmluvy, z ktorej
je nárok na zmluvnú pokutu uplatnený, je základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku. V novom konaní, pri skúmaní tejto otázky, je potrebné sa zaoberať
aj s námietkou žalovaného ohľadne platnosti ujednaní licenčnej zmluvy v spojení s názorom
vysloveným v rozhodnutí Najvyšším súdom v inom konaní, v obdobnej problematike
za účelom jednotného výkladu platnosti zmluvy, z ktorej nárok, na zmluvnú pokutuje
premetom sporu. V novom konaní,pokiaľ má byt' nárok na zmluvnú pokutu označený
za dôvodný, musí byť jednoznačne zrejme, ktoré podmienky žalovaný porušil, následkom
ktorého porušenia mu vznikla povinnosť, uplatnenú zmluvnú o pokutu zaplatiť.
V novom konaní bude rozhodnuté aj o náhrade trov v odvolacom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvo1anie.
V Bratislave dňa 18. júna 2012
JUDr. Jana Zemaníková v. r.
predsedníčka senátu
'
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková