3 Obo 53/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členov JUDr. Ivany Izakovičovej a Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci žalobcu V. Z. P., a. s., M., IČO: X., proti žalovaným 1/ P. D. Z. P., P. IČO: X., 2/ Z. K., spol. s r. o., B., IČO: X., zast. AK F. N. & P., so sídlom K., o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

12. februára 2009, č. k. 5 Cbi 111/2005-249, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

12. februára 2009, č. k. 5 Cbi /111/2005-249 v napadnutej časti   m e n í   tak, že žalobu

z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania v sume 399,55 Eur na účet

jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12. 02. 2009 č. k. 5 Cbi 111/2005-249

konanie voči žalovanému 1/ zastavil, v tejto časti žiadnemu z účastníkov náhradu trov

konania nepriznal a určil, že zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená dňa 07. 07. 2005

medzi JUDr. T. K. – správcom konkurznej podstaty úpadcu P. D. Z. P., P. a Z. K., s. r. o., H.

na sumu 58 142 652,-- Sk je neplatná. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy,

pretože bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu k správe pohľadávok zdravotného

poistenia. Sporné práva sa týkajú právnej sféry zdravotného poistenia v pôsobnosti žalobcu,

na ktorého prešli poistenci zrušenej Z. P. Jeho aktívna legitimácia vyplýva z postavenia

správcu zdravotného poistenia, pričom právo domáhať sa absolútnej neplatnosti zmluvy

zákon priznáva každému a súd ju skúma ex offo. Podľa zistenia súdu prvého stupňa dňa 07.

07. 2005 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi správcom konkurznej

podstaty úpadcu ako postupcom a žalovaným ako postupníkom po vydaní opatrenia číslo

konania 7 K 70/01 z 22. 06. 2005. Podľa čl. II ods.1, 2 zmluvy predmetom postúpenia bol

súbor pohľadávok, ktoré má postupca ako veriteľ voči dlžníkom – platiteľom a samoplatcom

poistného v celkovej výške 58 142 652,-- Sk podľa prílohy č. 2 zmluvy, v ktorej sú

špecifikovaní jednotliví dlžníci, výška dlžnej istiny, jej vyčíslené príslušenstvo, aktuálny stav

vymáhania dlžnej čiastky ako prílohy znaleckého posudku. Pohľadávky boli ocenené dvoma

znaleckými posudkami. Podľa súdu prvého stupňa jednou zo základných zásad občianskeho

práva je, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. ZKV nemá výnimky

z uvedenej zásady. Podľa § 14 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní jedným z účinkov

vyhlásenia konkurzu je, že právo nakladať s majetkom úpadcu prechádza na správcu,

neprechádza však na neho vlastnícke právo k majetku a majetkovým hodnotám.

Neprechádzajú na neho ani pohľadávky, ani rozhodovanie podľa zák. č. 273/1994 Z. z..

Veriteľom pohľadávok je úpadca, a preto správca nemohol s nimi nakladať vo vlastnom

mene. Postúpeniu pohľadávok bránila aj zákonná úprava, najmä zák. č. 273/1994 Zb. v znení

zák. č. 671/2002 Z. z. a zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ako aj zák. č.

291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici. Podľa týchto zákonov boli pohľadávky na poistnom

súčasťou verejných financií a nie majetkom poisťovne. Nakladanie s takýmito pohľadávkami

po zrušení poisťovne a jej vstupom do likvidácie, upravoval § 34 zák. č. 273/2004 Z. z. Podľa

§ 34 ods. 2 pohľadávka zrušenej poisťovne nie je pohľadávkou podľa ods. 1 a nakladanie

s nimi upravuje osobitný zákon, ktorým podľa poznámky pod čiarou je zák. č. 176/2004 Z. z.

o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Nový zákon o zdravotných poisťovniach

režim pohľadávok vzniknutých za účinnosti predchádzajúceho zákona nezmenil, ani inak

neupravil. Správca preto nemohol ako veriteľ platne postúpiť pohľadávky na žalovaného pre

rozpor s § 39 OZ a s uvedenými zákonmi. Ďalším dôvodom neplatnosti je podľa odôvodnenia

rozsudku skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávok viazala platnosť aj účinnosť zmluvy

na úplné zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok. Zmluva neobsahuje výšku odplaty

a odkazuje na Dodatok č. 1, ktorý v predloženej zmluve nebol obsiahnutý. Z ustanovení

zmluvy a tiež dodatku samotného nevyplýva, že tento bol súčasťou zmluvy. Pre chýbajúce

dojednanie odplaty, zmluva nemohla nadobudnúť jej platnosť a je preto pre rozpor s ust. § 37

OZ neplatná.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal jeho zrušenie. Podľa žalovaného súd

prvého stupňa nesprávne právne posúdil, že žalobca má na určení neplatnosti zmluvy

naliehavý právny záujem. Žalovaný je toho názoru, že ani prípadné určenie neplatnosti

zmluvy totiž nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala za následok vznik, resp. deklaráciu

práv žalobcu k správe pohľadávok. Žalobca podľa žalovaného naliehavý právny záujem

nielenže nijako nepreukázal, ani ho nezdôvodnil. Pokiaľ by súd i žalobe vyhovel, táto

skutočnosť by sama osebe nemala za následok vylúčenie pohľadávok z konkurznej podstaty,

ktorým dôvodom je len rozhodnutie súdu o excidačnej žalobe. Za nesprávny považuje

žalovaný tiež názor súdu prvého stupňa, že správca podstaty, ktorý nie je vlastníkom majetku

úpadcu, nemohol ako veriteľ s pohľadávkami nakladať. Prevod pohľadávok úpadcu ako

spôsob speňažovania podstaty, totiž výslovne predpokladá ust. § 27 ods. 3 ZKV. Naviac

postúpeniu pohľadávok predchádzalo opatrenie konkurzného súdu, ako jediného príslušného,

ktorý predmetný predaj pohľadávok schválil. K otázke režimu pohľadávok podľa predpisov

citovaných v odôvodnení rozsudku žalovaný uviedol, že otázka speňažovania podstaty a tiež

vylúčenia pohľadávok patrí výlučne do kompetencie konkurzného súdu, a preto nemohla byť

ani predmetom tohto konania. Naviac právna úprava platná a účinná v čase zrušenia

poisťovne P., v čase vyhlásenia konkurzu na jej majetok a v čase zahrnutia pohľadávok

do podstaty a ich postúpenia, nevylučovala predmetné pohľadávky z podstaty, ani ich

postúpenie. K formálnym nedostatkom zmluvy, vytknutým súdom prvého stupňa, žalovaný

uviedol, že zmluva, ako aj jej dodatok, boli podpisované súčasne a podpisy na oboch

dokumentoch boli úradne overené, i keď si to zákon nevyžaduje. Súčasne bola zaplatená aj

odplata, o čom svedčí i pokladničný doklad.

Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného navrhuje napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. 2 Obo 193/06 a 2 Obo 17/2007, v ktorých v obdobnej veci zaujal stanovisko k otázke

aktívnej legitimácie, verejnoprávneho charakteru pohľadávok a naliehavosti právneho záujmu

na určení. Zmluvu považuje za neplatnú z dôvodov:

- správca konkurznej podstaty nemal právo nakladať s pohľadávkami, nakoľko tieto

netvorili konkurznú podstatu, pretože na pohľadávky, ktoré vznikli podľa zák. č. 273/1994

Z. z.,. nie je možné aplikovať zák. č. 580/2004 Z. z. ani zák. č. 581/2004 Z. z.,

- správca konkurznej podstaty nemá postavenie konkurzného veriteľa, preto nemohol

pohľadávky postúpiť,

- zmluva nie je v súlade s dobrými mravmi ani vzhľadom k cene, za ktorú boli pohľadávky

postúpené, čím došlo k poškodeniu veriteľov úpadcu,

- § 525 OZ zakazuje postúpenie pohľadávky, ak by zmenou, sa zmenou veriteľa zmenil jej

obsah, ako sa stalo postúpením, keďže verejné zdroje účelovo určené na úhradu

poskytnutej Z. starostlivosti, by sa dostali mimo systému zdravotníctva.

Pokiaľ ide o vytýkané formálne chyby zmluvy a jej dodatku, žalobca aj súd vychádzal

z podkladov samotného žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p.

v medziach dôvodov odvolania a podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného 2/ je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je určenie neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky, uzavretej dňa 07. 07. 2005 medzi JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty

úpadcu P. D. Z. P. v konkurze a žalovaným 2/ Z. K., spol. s r. o., Ž..

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobe v tejto časti vyhovel a vyslovil

neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, vychádzajúc z jej rozporu so zák. č. 273/1994

Z. z., zák. č. 523/2004 Z. z. a tiež zák. č. 291/2002 Z. z., z ktorých vyvodil, že pohľadávky

na poistnom boli súčasťou verejných financií a nie majetkom poisťovne. Zmluvu o postúpení

pohľadávok považoval za neplatnú tiež z dôvodu chýbajúceho dojednania o výške odplaty.

Podľa žalovaného 2/ súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože otázka

speňažovania podstaty a vylúčenia pohľadávok patrí výlučne do kompetencie konkurzného

súdu, ktorý prevod pohľadávok schválil.

Z obsahu spisu sa zisťuje, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

20. 04. 2001, č. k. 7K 70/01-30 bol na majetok dlžníka P. D. Z. P. v likvidácii, so sídlom P.,

vyhlásený konkurz. Podľa oznámenia správcu konkurznej podstaty JUDr. T. K. konkurznému

súdu z 07. 04. 2005 (č. l. 201 spisu), správca vychádzajúc zo zmenenej právnej úpravy,

zaradil do konkurznej podstaty pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam,

poistné, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania. Na požiadanie správcu konkurznej

podstaty o súhlas s predajom pohľadávok, vydal konkurzný súd dňa 22. 06. 2005 opatrenie č.

k. 7K 70/01 (č. l. 105 spisu), ktorým okrem iného súhlasil s predajom súboru pohľadávok

úpadcu voči zdravotníckym zariadeniam kupujúcemu Z. K., spol. s r. o., Ž., za odplatu

75 000,-- Sk s tým, že kúpna cena bude uhradená najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy.

V odôvodnení opatrenia konkurzný súd uviedol, že záujemcovia ponúkli za odkúpenie

vo výroku uvedených pohľadávok sumu vyššiu, ako bola suma určená priloženými

znaleckými posudkami Ing. E. H. a Ing. Ž.. Keďže bol dodržaný postup predaja súborov

pohľadávok prijatý v schválenom pláne speňaženia, konkurzný súd súhlasil s predajom mimo

dražby podľa § 27 ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb.

Odvolávajúc sa na uvedené opatrenie konkurzného súdu uzavrel správca konkurznej

podstaty dňa 07. 07. 2005 so žalovaným 2/ zmluvu o postúpení predmetných pohľadávok (č.

l. 84 spisu) za odplatu 75 000,-- Sk (výška odplaty a spôsob jej zaplatenia je uvedený

v dodatku k zmluve datovanom rovnakým dňom).

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02. 03. 2006 (č. l. 102 spisu)

požadoval žalobca, aby správcovi konkurznej podstaty súd uložil povinnosť vylúčiť

z konkurznej podstaty okrem iného tiež pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam.

Uznesením konkurzného súdu zo dňa 14. 12. 2006 č. k. 7K 70/01-1401 (č. l. 106

spisu) bol konkurz zrušený a správca konkurznej podstaty JUDr. T. K. bol zbavený funkcie

správcu. Správcovi konkurznej podstaty súd priznal doplatok odmeny vo výške 100 000,-- Sk.

Súd konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/1991 Zb., keďže po čiastočnom

uspokojení pohľadávok proti podstate a vyplatení odmeny správcovi nezostanú prostriedky na

ďalšie vedenie konkurzu. Odvolací súd uvedené uznesenie potvrdil uznesením zo dňa

22. 02. 2007 č. k. 6 Obo 20/07 (č. l. 114 spisu).

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne

právne ho vyložil.

V danom prípade súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval

ust. § 6, § 18, § 19, § 27 ods. 3 a § 66b zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa predmetný konkurz

spravuje.

Je nepochybné, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá

pri speňažení majetku v konkurze. Jej uzavretiu predchádzalo zapísanie sporných pohľadávok

do súpisu konkurznej podstaty a opatrenie konkurzného súdu, ktorým dal súhlas k speňaženiu

pohľadávok.

Súpis podstaty v zmysle § 18 zák. č. 328/1991 Zb. vykonáva správca podstaty podľa

pokynov súdu a do súpisu majetku konkurznej podstaty zaradí každú vec, pohľadávku alebo

práva majúce majetkovú hodnotu, o ktorej má za to, že patrí alebo môže patriť do podstaty,

i keď je tu pochybnosť, či do podstaty skutočne patrí.

Zapísanie majetku do zoznamu podstaty dáva správcovi podstaty legitimáciu na jeho

speňaženie (§ 27 zák. č. 328/1991 Zb.).

V prípade pochybností majetku zaradeného do súpisu konkurznej podstaty, konkurzný

súd po ich odstránení buď vydá pokyn správcovi, aby vec zo súpisu majetku vyradil, resp.

vyzve osoby, ktoré k veci uplatnili právo nepripúšťajúce jej súpis, aby svoj nárok uplatnili

žalobou podanou proti správcovi, ktorou sa budú domáhať vylúčenia veci zo súpisu (§ 19 zák.

č. 328/1991 Zb.)

Z dikcie ust. § 19 zák. č. 328/1991 Zb. následne vyplýva, že za súčasť majetku

konkurznej podstaty úpadcu sa považuje a speňaženiu v prospech konkurzných veriteľov

podlieha všetok majetok, ktorý správca konkurznej podstaty do jej zoznamu zapísal a ktorý

z tohto zoznamu nebol vylúčený. Nemusí ísť v takom prípade ani o majetok vo vlastníctve

úpadcu.

Zákon teda pri zapísaní veci do súpisu konkurznej podstaty zakladá vyvrátiteľnú

domnienku, že vec do konkurznej podstaty bola zapísaná správne a prelamuje zásadu, podľa

ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám.

Preto aj v prípade, ak vec zaradená do súpisu konkurznej podstaty do rozhodnutia súdu

o vylučovacej žalobe bola speňažená, osoba, ktorá tvrdí, že je nositeľom hmotného práva

k veci, môže vo vylučovacej žalobe byť podľa ustálenej judikatúry súdov v zásade úspešná

len čo do vydania výťažku speňaženej veci, pretože speňažená vec už nie je súčasťou

konkurznej podstaty a ten, na koho správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania

previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty, sa stáva vlastníkom tohto majetku bez

zreteľa na to, či majetok v čase speňaženia patril niekomu inému.

Zvrátiť postup a rozhodnutia vydané v konkurznom konaní môžu jeho účastníci alebo

tretie osoby formou riadnych a mimoriadnych prostriedkov len v rámci konkurzného konania,

ktoré je tiež súdnym konaním, a ako každé súdne konanie je konaním autonómnym, čo

znamená, že súdu   (vVšeobecnému.) v inom konaní neprináleží posudzovať správnosť

postupu a záverov súdu konajúceho v konkurze.

Vychádzajúc z uvedených špecifík konkurzného konania a skutkového zistenia, že

predmetná zmluva bola uzavretá pri speňažení konkurznej podstaty, potom ako pohľadávky

boli zapísané do konkurznej podstaty a konkurzný súd dal súhlas na ich predaj, ktorý postup

a rozhodnutie v konkurznom konaní, všeobecnému súdu v inom konaní neprislúcha hodnotiť,

odvolací súd zhodne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci

(č. k. 4 Obo 52/2009) dospel k záveru, že uvedené skutočnosti vylučujú, aby predmetná

zmluva bola považovaná za neplatnú z dôvodu neprípustnosti jej obsahu.

  V rámci dokazovania doplneného v odvolacom konaní, žalovaný predložením

originálu dodatku k zmluve o postúpení pohľadávok, uzavretého 07. 07. 2005, teda v deň

uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, vyvrátil aj formálnu námietku žalobcu k platnosti

zmluvy pre nedostatok dohody o odplate postúpených pohľadávok, ktorá platba v konaní

sporná nebola.

So zreteľom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ktorým vyslovil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 220 O. s. p.

v napadnutej časti zmenil.

O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 142 ods. 1

v spojení s § 224 O. s. p. tak, že v   konaní úspešnému žalovanému 2/ priznal náhradu trov

konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok je určovacou žalobou

podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. a z hľadiska náhrady trov konania je hodnota takouto

zmluvou postúpených pohľadávok, bezvýznamná. Zmluva samotná, ktorá zmluva je

predmetom konania o určenie jej neplatnosti, nie je peňažným plnením, ani vecou, ako ani

právom, ktorých hodnotu by bolo možné vyjadriť v peniazoch. Tento princíp napokon platí aj

pre určenie poplatkovej povinnosti z návrhu na začatie konania, kedy podľa poznámky

k položke 1, sa súdny poplatok vyberie podľa písmena b/ tejto položky, ako v prípadoch, keď

nemožno predmet konania oceniť peniazmi.

Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška

tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ako v spore

s neoceniteľnou hodnotou veci.

Preto základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna

trinástina výpočtového základu.

Vychádzajúc z uvedeného, bola právnemu zástupcovi žalovaného 2/ priznaná náhrada

trov konania celkovo za 7 úkonov právnej služby.

Odmena zástupcu žalovaného 2/ za 5 úkonov právnej služby po 48,63 Eur (prevzatie

a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie vyjadrenia, účasť na troch

pojednávaniach pred súdom prvého stupňa podľa § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/ vyhl. č. 655/2004

Z. z.) uskutočnené v roku 2008 predstavuje 243,15 Eur (výpočtový základ 632,54 Eur)

a náhrada výdavkov v paušálnej výške predstavuje 31,55 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004

Z. z.).

Odmena zástupcu žalovaného 2/ za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania)

uskutočnený v roku 2009 predstavuje 53,49 Eur (výpočtový základ 695,41 Eur) a náhrada

výdavkov v paušálnej výške predstavuje 6,95 Eur.

Odmena zástupcu žalovaného 2/ za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní

pred odvolacím súdom) uskutočnený v roku 2011 predstavuje 57,-- Eur (výpočtový základ

741,-- Eur) a náhrada výdavkov v paušálnej výške predstavuje 7,41 Eur.

Náhrada trov konania na súde prvého stupňa a na odvolacom súde predstavuje 353,64

Eur odmeny advokátovi a 45,91 Eur náhrady paušálnych výdavkov, spolu 399,55 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. októbra 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová