3 Obo 53/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členov JUDr. Ivany Izakovičovej a Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci žalobcu V. Z. P., a. s., M., IČO: X., proti žalovaným 1/ P. D. Z. P., P. IČO: X., 2/ Z. K., spol. s r. o., B., IČO: X., zast. AK F. N. & P., so sídlom K., o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
12. februára 2009, č. k. 5 Cbi 111/2005-249, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
12. februára 2009, č. k. 5 Cbi /111/2005-249 v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania v sume 399,55 Eur na účet
jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12. 02. 2009 č. k. 5 Cbi 111/2005-249
konanie voči žalovanému 1/ zastavil, v tejto časti žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal a určil, že zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená dňa 07. 07. 2005
medzi JUDr. T. K. – správcom konkurznej podstaty úpadcu P. D. Z. P., P. a Z. K., s. r. o., H.
na sumu 58 142 652,-- Sk je neplatná. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy,
pretože bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu k správe pohľadávok zdravotného
poistenia. Sporné práva sa týkajú právnej sféry zdravotného poistenia v pôsobnosti žalobcu,
na ktorého prešli poistenci zrušenej Z. P. Jeho aktívna legitimácia vyplýva z postavenia
správcu zdravotného poistenia, pričom právo domáhať sa absolútnej neplatnosti zmluvy
zákon priznáva každému a súd ju skúma ex offo. Podľa zistenia súdu prvého stupňa dňa 07.
07. 2005 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi správcom konkurznej
podstaty úpadcu ako postupcom a žalovaným ako postupníkom po vydaní opatrenia číslo
konania 7 K 70/01 z 22. 06. 2005. Podľa čl. II ods.1, 2 zmluvy predmetom postúpenia bol
súbor pohľadávok, ktoré má postupca ako veriteľ voči dlžníkom – platiteľom a samoplatcom
poistného v celkovej výške 58 142 652,-- Sk podľa prílohy č. 2 zmluvy, v ktorej sú
špecifikovaní jednotliví dlžníci, výška dlžnej istiny, jej vyčíslené príslušenstvo, aktuálny stav
vymáhania dlžnej čiastky ako prílohy znaleckého posudku. Pohľadávky boli ocenené dvoma
znaleckými posudkami. Podľa súdu prvého stupňa jednou zo základných zásad občianskeho
práva je, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. ZKV nemá výnimky
z uvedenej zásady. Podľa § 14 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní jedným z účinkov
vyhlásenia konkurzu je, že právo nakladať s majetkom úpadcu prechádza na správcu,
neprechádza však na neho vlastnícke právo k majetku a majetkovým hodnotám.
Neprechádzajú na neho ani pohľadávky, ani rozhodovanie podľa zák. č. 273/1994 Z. z..
Veriteľom pohľadávok je úpadca, a preto správca nemohol s nimi nakladať vo vlastnom
mene. Postúpeniu pohľadávok bránila aj zákonná úprava, najmä zák. č. 273/1994 Zb. v znení
zák. č. 671/2002 Z. z. a zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ako aj zák. č.
291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici. Podľa týchto zákonov boli pohľadávky na poistnom
súčasťou verejných financií a nie majetkom poisťovne. Nakladanie s takýmito pohľadávkami
po zrušení poisťovne a jej vstupom do likvidácie, upravoval § 34 zák. č. 273/2004 Z. z. Podľa
§ 34 ods. 2 pohľadávka zrušenej poisťovne nie je pohľadávkou podľa ods. 1 a nakladanie
s nimi upravuje osobitný zákon, ktorým podľa poznámky pod čiarou je zák. č. 176/2004 Z. z.
o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Nový zákon o zdravotných poisťovniach
režim pohľadávok vzniknutých za účinnosti predchádzajúceho zákona nezmenil, ani inak
neupravil. Správca preto nemohol ako veriteľ platne postúpiť pohľadávky na žalovaného pre
rozpor s § 39 OZ a s uvedenými zákonmi. Ďalším dôvodom neplatnosti je podľa odôvodnenia
rozsudku skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávok viazala platnosť aj účinnosť zmluvy
na úplné zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok. Zmluva neobsahuje výšku odplaty
a odkazuje na Dodatok č. 1, ktorý v predloženej zmluve nebol obsiahnutý. Z ustanovení
zmluvy a tiež dodatku samotného nevyplýva, že tento bol súčasťou zmluvy. Pre chýbajúce
dojednanie odplaty, zmluva nemohla nadobudnúť jej platnosť a je preto pre rozpor s ust. § 37
OZ neplatná.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal jeho zrušenie. Podľa žalovaného súd
prvého stupňa nesprávne právne posúdil, že žalobca má na určení neplatnosti zmluvy
naliehavý právny záujem. Žalovaný je toho názoru, že ani prípadné určenie neplatnosti
zmluvy totiž nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala za následok vznik, resp. deklaráciu
práv žalobcu k správe pohľadávok. Žalobca podľa žalovaného naliehavý právny záujem
nielenže nijako nepreukázal, ani ho nezdôvodnil. Pokiaľ by súd i žalobe vyhovel, táto
skutočnosť by sama osebe nemala za následok vylúčenie pohľadávok z konkurznej podstaty,
ktorým dôvodom je len rozhodnutie súdu o excidačnej žalobe. Za nesprávny považuje
žalovaný tiež názor súdu prvého stupňa, že správca podstaty, ktorý nie je vlastníkom majetku
úpadcu, nemohol ako veriteľ s pohľadávkami nakladať. Prevod pohľadávok úpadcu ako
spôsob speňažovania podstaty, totiž výslovne predpokladá ust. § 27 ods. 3 ZKV. Naviac
postúpeniu pohľadávok predchádzalo opatrenie konkurzného súdu, ako jediného príslušného,
ktorý predmetný predaj pohľadávok schválil. K otázke režimu pohľadávok podľa predpisov
citovaných v odôvodnení rozsudku žalovaný uviedol, že otázka speňažovania podstaty a tiež
vylúčenia pohľadávok patrí výlučne do kompetencie konkurzného súdu, a preto nemohla byť
ani predmetom tohto konania. Naviac právna úprava platná a účinná v čase zrušenia
poisťovne P., v čase vyhlásenia konkurzu na jej majetok a v čase zahrnutia pohľadávok
do podstaty a ich postúpenia, nevylučovala predmetné pohľadávky z podstaty, ani ich
postúpenie. K formálnym nedostatkom zmluvy, vytknutým súdom prvého stupňa, žalovaný
uviedol, že zmluva, ako aj jej dodatok, boli podpisované súčasne a podpisy na oboch
dokumentoch boli úradne overené, i keď si to zákon nevyžaduje. Súčasne bola zaplatená aj
odplata, o čom svedčí i pokladničný doklad.
Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného navrhuje napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 2 Obo 193/06 a 2 Obo 17/2007, v ktorých v obdobnej veci zaujal stanovisko k otázke
aktívnej legitimácie, verejnoprávneho charakteru pohľadávok a naliehavosti právneho záujmu
na určení. Zmluvu považuje za neplatnú z dôvodov:
- správca konkurznej podstaty nemal právo nakladať s pohľadávkami, nakoľko tieto
netvorili konkurznú podstatu, pretože na pohľadávky, ktoré vznikli podľa zák. č. 273/1994
Z. z.,. nie je možné aplikovať zák. č. 580/2004 Z. z. ani zák. č. 581/2004 Z. z.,
- správca konkurznej podstaty nemá postavenie konkurzného veriteľa, preto nemohol
pohľadávky postúpiť,
- zmluva nie je v súlade s dobrými mravmi ani vzhľadom k cene, za ktorú boli pohľadávky
postúpené, čím došlo k poškodeniu veriteľov úpadcu,
- § 525 OZ zakazuje postúpenie pohľadávky, ak by zmenou, sa zmenou veriteľa zmenil jej
obsah, ako sa stalo postúpením, keďže verejné zdroje účelovo určené na úhradu
poskytnutej Z. starostlivosti, by sa dostali mimo systému zdravotníctva.
Pokiaľ ide o vytýkané formálne chyby zmluvy a jej dodatku, žalobca aj súd vychádzal
z podkladov samotného žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
v medziach dôvodov odvolania a podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného 2/ je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, uzavretej dňa 07. 07. 2005 medzi JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty
úpadcu P. D. Z. P. v konkurze a žalovaným 2/ Z. K., spol. s r. o., Ž..
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobe v tejto časti vyhovel a vyslovil
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, vychádzajúc z jej rozporu so zák. č. 273/1994
Z. z., zák. č. 523/2004 Z. z. a tiež zák. č. 291/2002 Z. z., z ktorých vyvodil, že pohľadávky
na poistnom boli súčasťou verejných financií a nie majetkom poisťovne. Zmluvu o postúpení
pohľadávok považoval za neplatnú tiež z dôvodu chýbajúceho dojednania o výške odplaty.
Podľa žalovaného 2/ súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože otázka
speňažovania podstaty a vylúčenia pohľadávok patrí výlučne do kompetencie konkurzného
súdu, ktorý prevod pohľadávok schválil.
Z obsahu spisu sa zisťuje, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
20. 04. 2001, č. k. 7K 70/01-30 bol na majetok dlžníka P. D. Z. P. v likvidácii, so sídlom P.,
vyhlásený konkurz. Podľa oznámenia správcu konkurznej podstaty JUDr. T. K. konkurznému
súdu z 07. 04. 2005 (č. l. 201 spisu), správca vychádzajúc zo zmenenej právnej úpravy,
zaradil do konkurznej podstaty pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam,
poistné, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania. Na požiadanie správcu konkurznej
podstaty o súhlas s predajom pohľadávok, vydal konkurzný súd dňa 22. 06. 2005 opatrenie č.
k. 7K 70/01 (č. l. 105 spisu), ktorým okrem iného súhlasil s predajom súboru pohľadávok
úpadcu voči zdravotníckym zariadeniam kupujúcemu Z. K., spol. s r. o., Ž., za odplatu
75 000,-- Sk s tým, že kúpna cena bude uhradená najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy.
V odôvodnení opatrenia konkurzný súd uviedol, že záujemcovia ponúkli za odkúpenie
vo výroku uvedených pohľadávok sumu vyššiu, ako bola suma určená priloženými
znaleckými posudkami Ing. E. H. a Ing. Ž.. Keďže bol dodržaný postup predaja súborov
pohľadávok prijatý v schválenom pláne speňaženia, konkurzný súd súhlasil s predajom mimo
dražby podľa § 27 ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb.
Odvolávajúc sa na uvedené opatrenie konkurzného súdu uzavrel správca konkurznej
podstaty dňa 07. 07. 2005 so žalovaným 2/ zmluvu o postúpení predmetných pohľadávok (č.
l. 84 spisu) za odplatu 75 000,-- Sk (výška odplaty a spôsob jej zaplatenia je uvedený
v dodatku k zmluve datovanom rovnakým dňom).
Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02. 03. 2006 (č. l. 102 spisu)
požadoval žalobca, aby správcovi konkurznej podstaty súd uložil povinnosť vylúčiť
z konkurznej podstaty okrem iného tiež pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam.
Uznesením konkurzného súdu zo dňa 14. 12. 2006 č. k. 7K 70/01-1401 (č. l. 106
spisu) bol konkurz zrušený a správca konkurznej podstaty JUDr. T. K. bol zbavený funkcie
správcu. Správcovi konkurznej podstaty súd priznal doplatok odmeny vo výške 100 000,-- Sk.
Súd konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/1991 Zb., keďže po čiastočnom
uspokojení pohľadávok proti podstate a vyplatení odmeny správcovi nezostanú prostriedky na
ďalšie vedenie konkurzu. Odvolací súd uvedené uznesenie potvrdil uznesením zo dňa
22. 02. 2007 č. k. 6 Obo 20/07 (č. l. 114 spisu).
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne
právne ho vyložil.
V danom prípade súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval
ust. § 6, § 18, § 19, § 27 ods. 3 a § 66b zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa predmetný konkurz
spravuje.
Je nepochybné, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá
pri speňažení majetku v konkurze. Jej uzavretiu predchádzalo zapísanie sporných pohľadávok
do súpisu konkurznej podstaty a opatrenie konkurzného súdu, ktorým dal súhlas k speňaženiu
pohľadávok.
Súpis podstaty v zmysle § 18 zák. č. 328/1991 Zb. vykonáva správca podstaty podľa
pokynov súdu a do súpisu majetku konkurznej podstaty zaradí každú vec, pohľadávku alebo
práva majúce majetkovú hodnotu, o ktorej má za to, že patrí alebo môže patriť do podstaty,
i keď je tu pochybnosť, či do podstaty skutočne patrí.
Zapísanie majetku do zoznamu podstaty dáva správcovi podstaty legitimáciu na jeho
speňaženie (§ 27 zák. č. 328/1991 Zb.).
V prípade pochybností majetku zaradeného do súpisu konkurznej podstaty, konkurzný
súd po ich odstránení buď vydá pokyn správcovi, aby vec zo súpisu majetku vyradil, resp.
vyzve osoby, ktoré k veci uplatnili právo nepripúšťajúce jej súpis, aby svoj nárok uplatnili
žalobou podanou proti správcovi, ktorou sa budú domáhať vylúčenia veci zo súpisu (§ 19 zák.
č. 328/1991 Zb.)
Z dikcie ust. § 19 zák. č. 328/1991 Zb. následne vyplýva, že za súčasť majetku
konkurznej podstaty úpadcu sa považuje a speňaženiu v prospech konkurzných veriteľov
podlieha všetok majetok, ktorý správca konkurznej podstaty do jej zoznamu zapísal a ktorý
z tohto zoznamu nebol vylúčený. Nemusí ísť v takom prípade ani o majetok vo vlastníctve
úpadcu.
Zákon teda pri zapísaní veci do súpisu konkurznej podstaty zakladá vyvrátiteľnú
domnienku, že vec do konkurznej podstaty bola zapísaná správne a prelamuje zásadu, podľa
ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám.
Preto aj v prípade, ak vec zaradená do súpisu konkurznej podstaty do rozhodnutia súdu
o vylučovacej žalobe bola speňažená, osoba, ktorá tvrdí, že je nositeľom hmotného práva
k veci, môže vo vylučovacej žalobe byť podľa ustálenej judikatúry súdov v zásade úspešná
len čo do vydania výťažku speňaženej veci, pretože speňažená vec už nie je súčasťou
konkurznej podstaty a ten, na koho správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania
previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty, sa stáva vlastníkom tohto majetku bez
zreteľa na to, či majetok v čase speňaženia patril niekomu inému.
Zvrátiť postup a rozhodnutia vydané v konkurznom konaní môžu jeho účastníci alebo
tretie osoby formou riadnych a mimoriadnych prostriedkov len v rámci konkurzného konania,
ktoré je tiež súdnym konaním, a ako každé súdne konanie je konaním autonómnym, čo
znamená, že súdu (vVšeobecnému.) v inom konaní neprináleží posudzovať správnosť
postupu a záverov súdu konajúceho v konkurze.
Vychádzajúc z uvedených špecifík konkurzného konania a skutkového zistenia, že
predmetná zmluva bola uzavretá pri speňažení konkurznej podstaty, potom ako pohľadávky
boli zapísané do konkurznej podstaty a konkurzný súd dal súhlas na ich predaj, ktorý postup
a rozhodnutie v konkurznom konaní, všeobecnému súdu v inom konaní neprislúcha hodnotiť,
odvolací súd zhodne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci
(č. k. 4 Obo 52/2009) dospel k záveru, že uvedené skutočnosti vylučujú, aby predmetná
zmluva bola považovaná za neplatnú z dôvodu neprípustnosti jej obsahu.
V rámci dokazovania doplneného v odvolacom konaní, žalovaný predložením
originálu dodatku k zmluve o postúpení pohľadávok, uzavretého 07. 07. 2005, teda v deň
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, vyvrátil aj formálnu námietku žalobcu k platnosti
zmluvy pre nedostatok dohody o odplate postúpených pohľadávok, ktorá platba v konaní
sporná nebola.
So zreteľom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ktorým vyslovil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 220 O. s. p.
v napadnutej časti zmenil.
O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 142 ods. 1
v spojení s § 224 O. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému 2/ priznal náhradu trov
konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok je určovacou žalobou
podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. a z hľadiska náhrady trov konania je hodnota takouto
zmluvou postúpených pohľadávok, bezvýznamná. Zmluva samotná, ktorá zmluva je
predmetom konania o určenie jej neplatnosti, nie je peňažným plnením, ani vecou, ako ani
právom, ktorých hodnotu by bolo možné vyjadriť v peniazoch. Tento princíp napokon platí aj
pre určenie poplatkovej povinnosti z návrhu na začatie konania, kedy podľa poznámky
k položke 1, sa súdny poplatok vyberie podľa písmena b/ tejto položky, ako v prípadoch, keď
nemožno predmet konania oceniť peniazmi.
Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška
tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ako v spore
s neoceniteľnou hodnotou veci.
Preto základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu.
Vychádzajúc z uvedeného, bola právnemu zástupcovi žalovaného 2/ priznaná náhrada
trov konania celkovo za 7 úkonov právnej služby.
Odmena zástupcu žalovaného 2/ za 5 úkonov právnej služby po 48,63 Eur (prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie vyjadrenia, účasť na troch
pojednávaniach pred súdom prvého stupňa podľa § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/ vyhl. č. 655/2004
Z. z.) uskutočnené v roku 2008 predstavuje 243,15 Eur (výpočtový základ 632,54 Eur)
a náhrada výdavkov v paušálnej výške predstavuje 31,55 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z. z.).
Odmena zástupcu žalovaného 2/ za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania)
uskutočnený v roku 2009 predstavuje 53,49 Eur (výpočtový základ 695,41 Eur) a náhrada
výdavkov v paušálnej výške predstavuje 6,95 Eur.
Odmena zástupcu žalovaného 2/ za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní
pred odvolacím súdom) uskutočnený v roku 2011 predstavuje 57,-- Eur (výpočtový základ
741,-- Eur) a náhrada výdavkov v paušálnej výške predstavuje 7,41 Eur.
Náhrada trov konania na súde prvého stupňa a na odvolacom súde predstavuje 353,64
Eur odmeny advokátovi a 45,91 Eur náhrady paušálnych výdavkov, spolu 399,55 Eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 13. októbra 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová