Najvyšší súd
3 Obo/50/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e :
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. s. r. o., IČO: X. Ľ. Dunajská Streda, zast. JUDr. J. G. advokátom, P. O. BOX X. P. X. Bratislava, proti žalovanému K. spol., s. r. o., IČO: X. N. Dunajská Streda, o 20 000,– Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 09. 2008 č. k. 7 Cbs 109/2005-153, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 09. 2008 č. k. 7 Cbs 109/2005-153 m e n í tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. 09. 2008 č. k. 7 Cbs 109/2005-153 rozhodol tak, že konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod č. k. 11 Cb 135/2005 a do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod. č. k. 9 Cbs 179/2004. Uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 08. 09. 2008 navrhol súdu prerušiť konanie z dôvodu, že dal podnet na mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob/114/2007-281 zo dňa 23. 10. 2008, ktorým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 11 Cb 135/2005 zo dňa 07. 02. 2007. Zároveň bol podaný podnet proti rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 4 Obo 200/2007 zo dňa 10. 06. 2008, ktorým došlo k zmene rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Cbs 179/2004 zo dňa 30. 01. 2007. Vo veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede je predmetom sporu zaplatenie za prevod ochranných známok podľa zmluvy o prevode ochranných známok, ktoré uzatvorili právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 22. 07. 2003. Vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod. č. k. 7 Cbs 179/2004 ide o obdobný predmet konania s totožnými účastníkmi konania. Súd s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. rozhodol prerušiť konanie vzhľadom k podnetu na mimoriadne dovolanie v konaní, v ktorom sa bude riešiť otázka, ktorá vzhľadom k totožným účastníkom konania a predmetu sporu, bude mať význam pre rozhodnutie predmetného sporu.
Proti uzneseniu sa odvolal žalobca a žiadal jeho zrušenie. Poukázal na skutočnosť, že dňa 10. 12. 2007 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Trnave v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11 Cb/135/2005 zo dňa 07. 02. 2007. Krajský súd Trnava ako odvolací súd vydal v predmetnej veci rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 40 000,– Sk a vo zvyšnej časti rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré dovolací súd ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. Keďže proti tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danom konaní nie je možné podať riadny opravný prostriedok má za to, že rozhodnutie vo veci samotnej istiny 40 000,– Sk je právoplatne skončené. Prerušenie konania do právoplatného skončenia uvedenej veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede je preto zbytočné, keďže dôvod prerušenia konania odpadol. I v prípade konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod. č. k. 9Cbs 179/2004 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 20 000,– Sk a vo zvyšku rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Teda i v tomto prípade bolo o predmete sporu právoplatne rozhodnuté a na ďalšie konanie bola vec vrátená len v časti úrokov z omeškania a trov konania. Obdobne i v tomto prípade dôvod prerušenia konania odpadol. Poukázal tiež na ust. § 243e ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplýva, že mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor a nie samotný účastník predmetného konania. Preto skutočnosť, že účastník podal podnet na generálnu prokuratúru nemá žiadny vplyv na právoplatnosť rozhodnutia voči ktorému smeruje, resp. na priebeh iných konaní, ktorých predmetom je posúdenie rovnakých otázok a rozhodovanie v obdobnej veci. Má za to, že napadnuté uznesenie sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj na nesprávnom skutkovom zistení. Podanie podnetu neúspešným účastníkom konania na Generálnu prokuratúru, nemôže byť totiž dôvodom na prerušenie konania, pretože nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na judikát R 65/1965 Krajského súdu v Prahe, č. k. 8 Co 396/65. Zastáva tiež názor, že v prípadnom dovolacom konaní sa bude riešiť otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie predmetného sporu, pretože v namietanom konaní sa nebude riešiť iba otázka totožná a nie otázka, ktorej zodpovedanie by bolo vo vzťahu podmienenosti k otázke riešenej v tomto konaní. Naviac nie je isté, či mimoriadne dovolanie bude podané a bude i úspešné. Je toho názoru, že je vecou súdu posúdiť daný skutkový a právny stav a o veci rozhodnúť. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Predmetnou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia spornej čiastky z titulu dohodnutej ceny za prevod ochranných známok.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. predpokladá takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej.
V danom prípade súd prvého stupňa pochybil, keď skonštatoval, že sú splnené podmienky pre prerušenie konania, a to vzhľadom k podaniu podnetu na mimoriadne dovolanie žalovaným v konaniach vedených totožnými účastníkmi a obdobným predmetom konania.
Skutočnosti totiž zodpovedá tvrdenie odvolateľa o tom, že so samotným podaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zákon nespája účinky začatia dovolacieho konania, a teda na tomto skutkovom základe nemožno ani vyvodiť, že v určitej veci je na základe takéhoto podania i vedené súdne konanie.
Neobstojí preto ani záver súdu prvého stupňa o prerušení konania z dôvodu súvisiaceho, ďalšieho prebiehajúceho konania.
V danom prípade nie je však tiež splnená ani ďalšia podmienka pre prerušenie konania, a to predpoklad prípadného riešenia predbežnej otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
Riešenie tzv. prejudiciálnej otázky, ktoré je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci, nie je dané totiž v prípade konaní, ktoré s právnym vzťahom účastníkov konania nesúvisia.
Podmienky prerušenia konania so zreteľom na uvedené nie sú splnené preto len na tom skutkovom základe, že účastníci konania prípadne vedú odborné spory, ako to dôvodne namieta i odvolateľ.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v rozpore s právnym predpisom, keď návrhu žalovaného na prerušenie konania na základe podnetu na mimoriadne dovolanie v obdobných veciach vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. mája 2009
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: L. B.