3Obo/5/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: HREHA BAU s. r. o. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Deviata 6, IČO: 31 349 285, s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. Jozefom Matkovčíkom, so sídlom v Bratislave, Vazovova 9/A, o vyhlásenie konkurzu, na odvolanie správcu konkurznej podstaty proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. januára 2016, č. k. 38K/171/1996-534, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. januára 2016, č. k. 38K/171/1996-534 p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením uložil správcovi konkurznej podstaty poriadkovú pokutu vo výške 300,- eur.

V odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že výzvou zo dňa 19. októbra 2015 a opatrením zo dňa 19. novembra 2015 č. k. 38K/171/1996-533 súd prvého stupňa uložil správcovi konkurznej podstaty (ďalej aj „správca“) povinnosť, aby v stanovenej lehote vyhlásil tretie kolo ponukového konania na predaj pohľadávky úpadcu. V prípade nesplnenia uloženej povinnosti bol upozornený na možnosť uloženia poriadkovej pokuty podľa § 53 O. s. p. Správca si výzvu a opatrenie súdu riadne prevzal, avšak ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa si svoju povinnosť nesplnil, čím hrubo sťažuje postup súdu v konkurznom konaní a svojou nečinnosťou spôsobuje neodôvodnené prieťahy v konaní. Preto súd rozhodol v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 O. s. p. o uložení poriadkovej pokuty.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie správca, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť ako nedôvodné. Uviedol, že súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, resp. neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané a nevychádzal z okolností, ktoré nie sú sporné. Súd podľa názoru odvolateľa nesprávne aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 203 ods. 1 O. s. p.), má náležitosti vyžadované v ustanovení §205 O. s. p., bolo podané osobou na to oprávnenou (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.) prejednal odvolanie správcu konkurznej podstaty podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti uloženia poriadkovej pokuty správcovi konkurznej podstaty.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že výzvou zo dňa 19. októbra 2015, doručenou 22. októbra 2015 súd prvého stupňa vyzval správcu, aby v lehote 8 dní oznámil, či v boli v 2. kole verejného ponukového konania mimo dražby doručené ponuky na odkúpenie majetku úpadcu. Nakoľko správca na výzvu súd nereagoval, opatrením zo dňa 19. novembra 2015, č. k. 38K/171/1996-533 doručeným 26. novembra 2015 súd prvého stupňa uložil správcovi, aby v lehote 5 dní uskutočnil tretie kolo ponukového konania na predaj pohľadávky s tým, že správcu upozornil na možnosť uloženia poriadkovej pokuty podľa § 53 O. s. p. pre prípad nesplnenia uloženej povinnosti. V odôvodnení opatrenia uviedol súd prvého stupňa, že výzvou zo dňa 19. októbra 2015 uložil správcovi povinnosť uskutočniť tretie kolo verejného ponukového konania na predaj pohľadávky vo výške 235 867,56 Kč s príslušenstvom z dôvodu, že druhé kolo ponukového konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 102/2015 dňa 01. júna 2015. Nakoľko si správca povinnosť uloženú vo výzve nesplnil, uložil mu súd uvedenú povinnosť opatrením.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 O. s. p., tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.

Jedným zo zákonných predpokladov na uloženie poriadkovej pokuty je záver o nesplnení súdom uloženej povinnosti účastníkom alebo iným subjektom súdneho konania. V prejednávanej veci išlo o nesplnenie súdom uloženej povinnosti zo strany správcu konkurznej podstaty, ktorá je v súlade s účelom a cieľom konkurzného konania usporiadať majetkové pomery dlžníka, ktorý je v úpadku, a kolektívne uspokojiť veriteľov.

Poriadkové opatrenie vo forme poriadkovej pokuty možno uložiť tomu, kto v súdom určenej lehote neurobí úkon, ktorý mu bol uložený súdom, alebo nesplní súdom mu uloženú povinnosť, a zároveň svoje nekonanie neospravedlní riadne a včas vážnymi dôvodmi. Cieľom predmetného ustanovenia je zamedziť nielen účastníkom konania, ale aj iným subjektom v prieťahoch v konaní, a to pod hrozbou uloženia sankcie v podobe poriadkovej pokuty.

Poriadkovú pokutu je prípustné uložiť aj v takých prípadoch, v ktorých to priamo, okrem § 53 Občianskeho súdneho poriadku, predpokladá osobitný predpis [v tomto prípade zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“)]. Aj v tomto prípade je základným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty hrubé sťaženie postupu konania alebo na základe výslovného znenia zákona aj porušenie konkrétnej procesnej povinnosti (vrátane povinnosti uloženej súdom); napríklad podľa § 8 ods. 4 ZKV, ak správca riadne neplní svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu.

Pre ustanoveného správcu konkurznej podstaty vyplývajú povinnosti priamo z jednotlivých ustanovení ZKV, ako aj z opatrenia súdu (§ 66b ods. 1 ZKV). Ak súd uloží správcovi konkurznej podstaty určitú povinnosť, je správca povinný ju v určenej lehote splniť.

V danom prípade dôvodom pre uloženie poriadkovej pokuty správcovi bola jeho nečinnosť. Za nečinnosť správcu v rámci konkurzného konania možno považovať, ak správca nereaguje na opatrenia súdu a nesplní súdom mu uloženú povinnosť.

Súd prvého stupňa správcu opakovane vyzval, aby uskutočnil 3. kolo ponukového konania na predaj pohľadávky, avšak správca na výzvy vôbec nereagoval. Z obsahu predloženého súdneho spisu nevyplýva, že by správca splnil povinnosť uloženú mu výzvou zo dňa 19. októbra 2015 a opatrením súdu prvého stupňa z 19. novembra 2015 č. k. 38K/171/1996-533, ktorej uloženie bolo zamerané na zabezpečenie hospodárnosti ako aj na urýchlenie konkurzného konania predajom vymáhanej pohľadávky.

Správca ani v podanom odvolaní nepreukázal, že z jeho strany došlo k splneniu povinnosti uloženej mu súdom prvého stupňa. Odvolací súd je preto toho názoru, že nesplnením uloženej povinnosti bol správca v priebehu konkurzného konania nečinný, čím dochádza k nedôvodnému predlžovaniu konkurzného konania. Správca pritom svoju nečinnosť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že nečinnosťou správcu v priebehu konkurzného konania došlo k splneniu zákonných podmienok pre uloženie poriadkovej pokuty v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 O. s. p.,

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.