Najvyšší súd

3 Obo 48/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci   žalobcu: M. K., bytom V., zast. advokátom: JUDr. J. P., R. proti žalovanému: N. – A., a. s., A.,

IČO: X., zast. advokátom: JUDr. M. J., C., o zaplatenie

57 193,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave č. k. 19 Cb 355/1999–853 zo dňa 11. 03. 2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v   Trnave č. k.

19 Cb 355/1999-853 zo dňa 11. 03. 2011 p o t v r d z u j e.  

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v   Trnave uznesením č. k. 19 Cb 355/1999-853 zo dňa 11. 03. 2011

rozhodol tak, že znalcovi Ing. Š. M., bytom M. priznal znalečné vo výške 757 eur, znalcovi

Ing. P. V., bytom T. znalečné vo výške 642 eur s tým, že upravil učtáreň súdu, aby znalcom

z prostriedkov štátu priznané znalečné vyplatila a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu

náhradu trov konania vo výške 1 399 eur.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že znalec Ing. Š. M. podal v predmetnej veci znalecký

posudok č. 3/2009 s doplnkom č. 1 a znalec Ing. P. V. podal kontrolný   znalecký posudok

s tým, že obidvaja znalci si znalečné vyúčtovali. Súd dospel k záveru,

že ich vyúčtovanie je v súlade s   vyhláškou č. 491/ 2004 Z. z. a   je primerané rozsahu

a obtiažnosti zadanej znaleckej úlohy. S   poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O. s. p.

žalovaného ako neúspešnému účastníkovi konania uložil nahradiť trovy konania vzniknuté

v súvislosti s znaleckým dokazovaním.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote sa odvolal žalovaný podaním doručeným

súdu 31. 03. 2011 a uviedol, že vzhľadom na to, že štát do dňa vydania uznesenia znalcom

nevyplatil, a preto v takej výške v akej im bolo priznané napadnutým uznesením, teda štátom ešte nevynaložených, žalovaný na úhradu takýchto trov nemôže byť zaviazaný. Z   tohto

hľadiska označil napadnuté uznesenie za predčasné. Žalovaný ďalej namietal, že súd

pri   rozhodovaní o náhrade trov nezohľadnil priebeh konania, nakoľko pri uzavretí súdneho

zmieru, právny zástupca na pojednávaní, na ktorom bol zmier schválený uviedol,

že je ochotný znášať trovy znalečného v plnom rozsahu. Namietal, že súd nezohľadnil

dispozičné právo žalobcu trovy uhradiť a zároveň pokiaľ tak neurobil poukázal na fakt,

že vzhľadom na zmier mohol súd náhradu medzi účastníkmi rozdeliť. V konečnom dôsledku

žalovaný namietal aj výšku znalečného Ing. P. V. za vypracovanie dodatku

č. 1 k znaleckému posudku č. 3/2009 a to napriek tomu, že o toto vypracovanie ho súd

nežiadal. Z uvedeného dôvodu žalovaný nevidí dôvod prečo by mali byť znalcovi v priznané

trovy v takej výške ako si ich vyčíslil. Pre prípad ak odvolací súd nezistí dôvod na zrušenie

napadnutého uznesenia navrhol toto s odkazom na ustanovenie § 220 O. s. p. zmeniť tak,

že zaviaže na úhradu celých trov konania žalobcu

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212

ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel

k záveru, že odvolanie je právne nedôvodné.  

Predmetom odvolania je náhrada trov konania štátu, ktoré vznikli v   súvislosti

s vypracovaním znaleckých posudkov.

Prvou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaného je, či konajúci súd

mohol jedným uznesením, ktorým priznal znalcom znalečné a upravil učtáreň, aby priznané

znalečné vyplatila mohol na túto náhradu štátu žalovaného zaviazať.

Druhou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaného, je či súd

prvého stupňa pochybil, keď na základe uznesenia č. k. 19 Cb 355 1999–848 zo dňa

08. 10. 2010, ktorým schváli zmier a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť náhradu trov

konania s   tým, že uhradením prijatých plnení podľa tohto súdneho zmieru sú medzi

účastníkmi urovnané všetky ich vzájomné práva a   povinnosti a   uvedeným zmierom

sa považuje vysporiadaný celý predmet konania následne uznesením zo dňa 11. 03. 2011  

zaviazal žalovaného štátu trovy na znalečnom vyplatiť.

Zo zdôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutým

uznesením s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O. s. p. ako aj podľa obsahu

súdneho zmieru   účastníkov   schváleného   uznesením zo   dňa   08. 10. 2010 žalovaného

ako neúspešného účastníka na náhradu trov konania zaviazal. Z ustanovenia § 148

ods. 1 O. s. p. vyplýva, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo

na náhradu trov konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie

od súdnych poplatkov. V danom prípade je zrejmé, že konajúci súd zaviazal žalovaného

ako neúspešného účastníka náhradu trov   konania štátu vyplatiť, ktoré trovy v momente,

keď ho na túto náhradu zaviazal ešte neplatil, iba predmetným uznesením priznal náhradu

trov znalcom a upravil učtáreň znalcom tieto trovy zaplatiť.

Z ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že štát má právo na náhradu trov konania

podľa výsledkov konania proti účastníkom.

Z návrhu na súdny zmier / list v spise 844 / vyplýva, že v tomto si účastníci konania

dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi na istine a úroku z omeškania sumu 131 000 eur

a náhradu trov právneho zastúpenia. Z obsahu súdneho zmieru nevyplýva dohoda o náhrade

znalečného teda trov dôkazov, a   preto súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého

uznesenia, keď konštatoval, že ide o náhradu na znalečnom v znení súdneho zmieru k tomuto

dospel na základe jeho uváženia, ale nie na základe dohody účastníkov konania v súdnom

zmiere, z ktorého je zrejmá dohoda iba o   náhrade trov právneho zastúpenia. Z   návrhu

na začatie konania je zrejmé, že tento bol o zaplatenie sumy 57 193,33 eur s príslušenstvom

a súdnym zmierom sa účastníci konania dohodli na sume 131 000 eur. Z tejto dohody súd

mal za zrejmé, že pokiaľ bol žalovaný zaviazaný na základe zmieru 131 000 eur z uplatnenej

sumy 57 193,33 eur s   príslušenstvom bol žalovaný v   konaní neúspešný. Žalovaný ničím

nepreukázal dôvod, na základe ktorého by súd mal náhradu na znalečnom rozdeliť medzi

obidvoch účastníkov. Táto dohoda zo súdneho zmieru nevyplýva, nakoľko obsahuje

iba dohodu o náhrade trov právneho zastúpenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že súd

prvého stupňa nepochybil, keď na náhradu trov znalečného nezaviazal účastníkov konania

obidvoch, ale vychádzal z   výsledku konania, podľa ktorého žalovaný bol jednoznačne

neúspešným účastníkom konania, keď z návrhu na začatie konania o   zaplatenie sumy 57 193,33 eur s príslušenstvom súhlasil v   súdnom zmieru, že uhradí sumu 131 000 eur.

Tvrdenie žalovaného, že suma vo výške na znalečnom spočívajúca v odmene za spracovanie

dodatku č. 1., je nedôvodná, nakoľko znalec dodatok 1. spravoval svojvoľne, odvolací súd

označil za nedôvodné, nakoľko z predložených dokladov je zrejmé, že tento dodatok znalec

spracoval na základe dožiadania, na ktoré sa v dodatku č. 1 k znaleckému posudku

aj odvoláva. Fakt, že v čase napadnutého uznesenia z tohto napadnutého uznesenia vyplývala

pre štát iba povinnosť znalečné znalcom zaplatiť nie je pre posúdenie správnosti rozhodnutia

o   povinnosti žalovaného náhradu na znalečnom štátu zaplatiť právne relevantný.

Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že učtáreň súdu bola upravená priznané znalečné znalcom

zaplatiť po právoplatnosti rozhodnutia z prostriedkov štátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie

ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 O. s. p.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. februára 2012  

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.  

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková