Najvyšší súd
3Obo/40/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., zast. advokátom J., proti žalovanému: P., zast. advokátom J., o návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 939 824 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 50Cb/14/2004 – Mš zo dňa 11. apríla 2013,
jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej bystrici č. k.
50Cb/14/2004-Mš zo dňa 11. apríla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 50Cb/14/2004-Mš zo dňa 11. 04. 2013
rozhodol tak, že návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že o náhrade trov
konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 01.
2004 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi stredotlakový parný kotol MON 12PP na prehriatu paru. S poukazom na jeho návrh zo dňa 27. 05. 2010 poukázal,
že žalobca zmenil petit tak, že žiadal uložiť povinnosť zaplatiť 939 824 Kč s príslušenstvom.
Citoval dôvody, pre ktoré rozsudkom č. k. 50Cb/14/2004-Ko-105 zo dňa 03. 04. 2006 žalobu
zamietol, ktorý na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
č. k. 4Obo/161/2006 zo dňa 30. 10. 2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V novom
konaní prvostupňový súd konal v intenciách Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, doplnil
dokazovanie ohľadne zistenia identifikácie predmetného kotla a s poukazom na znalecký
posudok konštatoval, že ide o identický kotol, ktorý bol dohodnutý v kúpnej zmluve.
Uviedol, že zmenu žaloby požadovanú na pojednávaní dňa 27. 05. 2010 konajúci súd
pripustil. Na tomto pojednávaní sa zaoberal s námietkou ohľadne neplatnosti dohody
o prevzatí ručiteľského záväzku a námietkou ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy č. 9812
zo dňa 06. 08. 1998 z dôvodu podpisu na tejto zmluve, ktorý mal byť podpisom neoprávnenej
osoby za predávajúceho túto kúpnu zmluvu uzavrieť. Konajúci súd podrobne citoval
vyjadrenia a podania účastníkov konania, na základe ktorých dospel k záveru, že nárok
žalobcu na doplatenie kúpnej ceny v požadovanej výške 939 824 Kč nie je dôvodný. Podľa
konajúceho súdu žalobca sa mohol domáhať iba nároku na vydanie veci, resp. eventuálne
doplatku kúpnej ceny. S právnou kvalifikáciou podľa ustanovenia § 135b ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa nestotožnil z dôvodu, že sa nejedná o spracovanie veci, v dôsledku ktorej
vznikla nová vec. S odkazom na ustanovenie § 95 ods. 1 O. s. p. uviedol, že nakoľko išlo iba
o zmenu právnej kvalifikácie nebolo potrebné rozhodnúť o zmene návrhu. Pri posudzovaní
nároku na peňažné plnenie, a to zaplatenie doplatku kúpnej ceny vo výške 939 824 Kč sa
konajúci súd najprv zaoberal iba vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku
a dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná. Konštatoval, že v danej veci sa nejedná
o obchodno-právny vzťah, ale o vzťah občiansko - právny vyplývajúci zo zmluvy o prevzatí
záväzku zo dňa 22. 01. 1999, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka
premlčuje v subjektívnej trojročnej lehote. Táto lehota začala plynúť najneskôr v deň, keď
bola podaná žaloba na vydanie veci doručená 10. 02. 2004, a teda z dôvodu premlčania
konajúci súd žalobu zamietol. Ďalšími dôvodmi vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku
premlčania sa konajúci súd nezaoberal. O trovách konania rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal žalobca podaním doručeným
súdu 02. 05. 2013 a navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a zároveň došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písmeno h/ O. s. p., teda ide
o odvolanie v súlade s ustanoveniami § 205 ods. 2 písmeno a/, b/,f / a § 221 ods. 1 písmeno h/
O. s. p.
Žalobca poukázal na procesné pochybenie prvostupňového súdu, ktorým uznesením
nerozhodol o pripustení zmeny petitu, resp. o jej nepripustení. Podľa žalobcu vzhľadom
na formu petitu ako eventuálneho prvostupňový súd procesne pochybil v samotnom výroku
rozsudku, nakoľko v odôvodnení na strane 10 rozhodol o subsidiárnom petite na peňažnú
náhradu, ale v primárnom petite bol nárok na vydanie veci, o ktorom návrhu konajúci súd
nerozhodol. Samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku obsiahnuté v posledných troch
odsekoch na strane 11 rozsudku je podľa žalobcu nedostatočné a nezrozumiteľné. Konajúci
súd sa v odôvodnení vôbec nevysporiadal s dôvodmi prečo zamietol prvotný petit, teda prečo
nemá žalobca právo na vydane veci a taktiež sa nevysporiadal so zásadnými argumentmi
žalobcu o tom, že sekundárny petit premlčaný byť nemôže. Podľa žalobcu sa konajúci súd
nevysporiadal ani na základe čoho žalovaný nadobudol vec do vlastníctva. Z uvedených
dôvodov s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok označil
za zmätočný.
K hlavnej obrane žalovaného uvedenej vo vyjadrení 28. 09. 2011 a dňa 03. 11. 2011,
ktorá vychádza z právneho názoru, že žalobca musí pred podaním žaloby o vydanie veci
odstúpiť od kúpnej zmluvy žalobca poukázal a skutočnosť, že žalovaný nebol nikdy
kupujúcim v kúpnej zmluve, v ktorej si žalobca dohodol výhradu vlastníckeho práva, ale že
kupujúcim bola spoločnosť K. S odkazom na ustanovenie § 601 Občianskeho zákonníka teda
spoločnosť K. má právo držať vec ako detentor, a to na základe kúpnej zmluvy, v ktorej bol
kupujúcim pokiaľ kúpna zmluva nezanikne, napr. odstúpením od nej ako sa dožaduje
žalovaný. Podľa žalobcu žalovaný nemá žiaden právny titul, na základe ktorého by vec mohol
držať, nakoľko nebol účastníkom kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu sa vec nenachádza
vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Zároveň podľa žalobcu tým, že kotol bol
prevedený z K. na žalovaného došlo k spáchaniu trestného činu.
Žalobca sa taktiež nestotožnil s posúdením námietky premlčania s poukazom
na ustanovenie § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zo znenia tohto ustanovenia je
zrejmé, že premlčacia doba začína plynúť až dňom, keď súd určí kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí tomu, kto nebol určený ako vlastník. Nemôže sa premlčať pohľadávka, ktorá
neexistuje. Žalobca námietku premlčania považuje ako námietku uplatnenú v rozpore
s dobrými mravmi, ako takú neakceptovateľnú, napr. v súlade s nálezom ústavného súdu ČR
zo 06. 09. 2005 sp. zn. ÚS 643/2004.
K použitiu uvedeného ustanovenia § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka na prípadné
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného k spornému kotlu uviedol, že v prípade, ak súd
usúdi, že žalobcom nadobudnutá vec sa stala súčasťou veci žalovaného, musí zároveň skúmať
kto sa stal vlastníkom celej veci. Domnieva sa, že nadobúdacím titulom žalovaného
k žalobcovej veci sa môže stať jedine v súlade s § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka
spracovaním. K otázke možnosti vydania veci – kotla za kritérium možnosti pre posúdenie
účelnosti navrátenia do predošlého stavu označil znalecký posudok, kde cena predstavovala
286,40 eur, čo je proti preukázanej kúpnej ceny kotla 3,5 mil. Kč zanedbateľná suma.
Tvrdenie, že bola uhradená celá kúpna cena žalobca označil za nepravdivé, nakoľko
pri bezhotovostnom styku pohľadávka je splnená až pripísaním na účet veriteľa a nestačí
odoslanie sumy dlžníkom. K tvrdeniu, že žalovaný nadobudol kotol do vlastníctva vydržaním
žalobca uviedol, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka vydržania,
dobromyseľnosť.
K tvrdeniu žalovaného ohľadne synalagmatickej povinnosti vrátiť žalovanému kúpnu
cenu kotla žalobca uviedol, že tento názor je nesprávny, nakoľko žalobca sa nedožaduje
vrátenia veci na základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy v súlade s ustanovením § 457
Občianskeho zákonníka, ale na základe výhrady vlastníckeho práva zakotvenej v príslušnej
kúpnej zmluve, pričom samotná zmluva zostáva platná a účinná, to jest neplatí, že každý
z účastníkov je povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal.
K odvolaniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný vyjadrením doručeným súdu 20. 02.
2014, v ktorom napadnuté rozhodnutie navrhol potvrdiť.
Argumentáciu žalobcu, že žalovaný sa nemohol stať vlastníkom predmetného kotla
žalovaný vyvracia tvrdením, že žalovaný nadobudol predmetný kotol od spoločnosti K.
do vlastníctva v rámci obchodného vzťahu s touto spoločnosťou v dobrej viere, že táto
spoločnosť predmetný kotol vlastní. Podľa žalovaného žalobca aj v prípade, že by žalobcovi
svedčala výhrada vlastníckeho práva, žalobca nedobromyseľnosť žalovaného nepreukázal. Jediný dôkaz, ktorým žalobca nedobromyseľnosť žalovaného preukazuje podľa žalovaného
neobstojí, nakoľko spoločnosť žalovaného v čase, keď mala vlastnícke právo k predmetnému
kotlu nadobudnúť, vedomosť o tom, že žalobcovi svedčí výhrada vlastníckeho práva nevedel.
K momentu podpisu ručiteľskej zmluvy, od ktorého dôkazu žalobca nedobromyseľnosť
žalovaného odvodzuje došlo 19. 11. 1998 a žalobca od spoločnosti K. predmetný kotol
nadobudol 28. 02. 1998. Žalovaný aj v prípade názoru súdu o absencii dobromyseľnosti
žalovaného považuje žalobu za nedôvodnú, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca
od kúpnej zmluvy so spoločnosťou K. doposiaľ neodstúpil a ani táto nebola zrušená. V danom
prípade žalobca ako vlastník celej veci čiastkové oprávnenie k zmluve stratil a previedol ho
na spoločnosť K., ktorá následne tieto práva zmluvou o dielo previedla na spoločnosť
žalovaného. Podľa žalovaného úspešné uplatnenie práva na vydanie veci bolo podmienené
odstúpením žalobcu od kúpnej zmluvy obsahujúcej výhradu vlastníckeho práva
za predpokladu, že by bol k tomu zákonný dôvod. Z titulu výhrady vlastníckeho práva podľa
žalovaného žalobca až po odstúpení od kúpnej zmluvy medzi ním ako predávajúcim
a kupujúcim K. by bol oprávnený domáhať sa práva na vydanie veci. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal, že v takomto prípade žalobca by musel vydať spoločnosti K. peňažné
plnenie 2 600 000 Kč, ktoré titulom zaplatenia kúpnej zmluvy za kotol získal a podľa jeho
hospodárskych výsledkov od roku 2007 a na vrátenie takto vysokej sumy nemá ani
predpoklad. Žalovaný sumarizujúc uvedené skutočnosti dospel k záveru, že tam, kde niet
povinnosť vydať, nemôže byť ani nárok zaplatiť. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu
namietal, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal tvrdenie žalobcu ohľadne výšky sumy
939 824 Kč, ktorej zaplatenia sa eventuálnym petitom domáha. Podľa neho však z obsahu
spisu vyplýva, že nezaplatená čiastka, ktorá žalobcovi zaplatená nebola predstavuje iba sumu
248 000 Kč.
Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 135b ods. 1 Občianskeho
zákonníka žalovaný považuje za nenáležitú, nakoľko spracovanie veci citovaným
ustanovením predpokladá faktickú činnosť, v dôsledku ktorej vznikla nová vec.
V predmetnom spore o takúto situáciu nejde, keďže žalovaná spoločnosť žiadne zmeny
na predmetnom kotle nevykonala a k vzniku novej veci nedošlo.
Čo sa týka námietky žalobcu, že konajúci súd mal pripustiť zmenu návrhu uznesením,
túto žalovaný v súlade s ustanovením § 95 ods. 1 O. s. p. považuje za dôvodnú, ale zároveň
uvádza, že tento postup súdu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávnosť
rozhodnutia.
Záverom žalovaný uvádza, že predmetnú žalobu považuje za výkon práva odporujúci
dobrým mravom z dôvodu, že kúpa cena kotla bola uhradená v rozsahu 96 % pôvodne
dohodnutej ceny a zostalo neuhradených iba 248 000 Kč. Uviedol, že okrem toho, že
záväzok zaplatiť kúpnu cenu kotla bol záväzkom spoločnosti K., bola to spoločnosť
žalovaného, ktorá mala záujem tento problém riešiť a prevzatím záväzku vo výške 2 600 000
Kč si tento záväzok v uvedenej výške riadne splnila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je právne dôvodné.
Z predložených dokladov /žaloby doručenej 10. 02. 2004/ súd zistil, že žalobca M. si
uplatnil voči žalovanému E. právo na vydanie veci stredotlakového kotla MON 12PP
na základe uzavretej kúpnej zmluvy č. 9812 medzi žalobcom ako predávajúcim
a spoločnosťou K. ako kupujúcim na predmet - parný kotol s kúpnou cenou 3 560 000 Kč,
z ktorej kupujúci zaplatil časť dohodnutej ceny v sume 712 000 Sk a časť kúpnej ceny
248 000 Kč nezaplatil. Uviedol, že kupujúci na základe neznámych dôvodov odovzdal kotol
do užívania právnemu predchodcovi žalovaného spoločnosti E., s ktorým žalobca vstúpil
do vzťahov až v čase, keď sa kupujúci s platením kúpnej ceny dostal do omeškania.
Na základe tohto rokovania uzavreli účastníci dňa 22. 01. 1999 zmluvu o prevzatí záväzku,
ktorou právny predchodca žalovaného prevzal časť záväzku kupujúceho na splatenie kúpnej
ceny kotla vo výške 2 600 000 Kč s lehotou splatnosti 31. 08. 1899. Právny predchodca
žalovaného a následne ani žalovaný záväzok voči žalobcovi nesplnil a dostal sa do omeškania
s platením.
Istina 120 077 Kč, úrok a zmluvná pokuta 571 747 Kč - ku dňu 22. 09. 2003, spolu
691 824 Kč.
Žalobca v súlade s článkom X kúpnej zmluvy, podľa ktorého si účastníci zmluvy
dohodli, že až do úplného zaplatenia kúpnej ceny s príslušenstvom zostáva kotol
vo vlastníctve žalobcu, si v petite návrhu uplatnil, aby súd zaviazal žalovaného vydať
žalobcovi strednotlakový kotol MON 12PP na prehriatu paru a nahradiť trovy konania.
Z dokladu založeného na liste č. 15 je zrejmé, že zmluvné strany K. ako kupujúci uzavrel dňa
06. 08. 1991 s predávajúcim M. kúpnu zmluvu na dodávku 1 kusa strednotlakového kotla
v dohodnutej cene 3 981 000 Kč. V článku X dohodli vlastnícke vzťahy tak, že predávajúci je
vlastníkom dodávky až do zaplatenia konečnej faktúry kúpnej ceny uvedenej v čl. III 1.1.
Z dokladu založeného na liste č. 31 v spise označeného“ Zmluva o prevzatí“ zo dňa
22. 01. 1999 je zrejmé, že zmluvou č. 9812 uzavretou medzi predávajúci M. bol predaný kotol
MON 12PP za cenu 3 600 00 Kč a táto cena bola uhradená iba do výšky 712 000 Kč, to jest
do 20 % ceny. Z dokladu je zrejmé, že určený kotol bol dodaný konečnému odberateľovi E.
V zmluve je určený nový dlžník E., ktorý prevzal záväzok spoločnosti K. vo výške
2 600 00 Kč a zaviazal sa ho uhradiť tak ako je uvedené v splátkovom kalendári a zároveň sa
zaviazal na uhradenie pokuty vo výške 0,1 % z nezaplatenej čiastky.
Z dokladu založeného na č. listu v spise 49 označeného ako zmluva o dielo zo dňa
24. 09. 1997 je zrejmé, že touto si objednávateľ E. objednal u K. ako zhotoviteľa predmet
zmluvy rekonštrukciu kotolne a dodávku a montáž nového kotla 12tp/h a jeho zákonnej
armatúry, zariadení vodného hospodárstva kotolne, CHÚV a tepelnej úpravy vody, dodávku
horáka Weishaupt, jeho zabezpečovacej rady a vnútorného rozvodu plynu ku kotlu podľa
ponuky zhotoviteľa zo dňa 18. 08. 1997.
Z dokladu založeného /v spise na liste č. 83/ je zrejmé, že dňa 18. 02. 1999 boli
odovzdané a prevzaté montážne práce strednotlakového kotla MON 12PP v zmysle schválnej
dokumentácie, ktorým zhotoviteľ odovzdal odberateľovi E., P. predmet dodávky. Vo veci sa
konali pojednávania, na ktorých bola spochybňovaná otázka, či sa jedná o kotol dodaný
na základe kúpnej zmluvy č. 9812.
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 50Cb/14/2004-Ko-
105 zo dňa 03. 04. 2006 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania
z dôvodu, že kotol sa stal súčasťou nehnuteľnosti a nie je možné ho vydať tak ako to žalobca
navrhol.
O odvolaní žalobcu, ako odvolací súd, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 4Obo/161/2006 zo dňa 30. 10. 2007 tak, že rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 50Cb/14/2004-Ko zo dňa 03. 04. 2006 zrušil a vec vrátil na nové
konanie. Námietku žalobcu, že konajúci súd nekonal v súlade s ustanovením § 101 ods. 2
O. s. p. označil za právne dôvodnú. V novom konaní sa zaoberal aj námietkou žalobcu, že
žalovaný nebol dobromyseľný. Odvolací súd pri prejednaní zistil, že vzhľadom na nejasnosť
dátumu na ručiteľskom záväzku je potrebné predložiť originál dohody o ručiteľskom záväzku.
Zároveň odvolací súd konštatoval, že v novom konaní bude potrebné sa zaoberať
prehlásením žalovaného o zistení riadnej úhrady za dodávku kotla. V novom konaní uložil
skúmať, či ide o identický kotol, ktorého predmetom je vydanie, ktorý bol zabudovaný
a za ktorého úhrady sa žalovaný v dohode o ručiteľskom záväzku zaviazal.
V novom konaní konajúci súd konal dňa 14. 01. 2008 /list v spise 144/. Na tomto
pojednávaní bola pripustená zmena označenia žalovaného, bol vypočutý svedok F., ktorý bol
konateľ spoločnosti žalobcu a potvrdil, že mal dodať spoločnosti K. strednotlakový kotol
12PP za dohodnutú cenu, ktorú kupujúci, teda žalovaný uhradil iba do výšky ¼ na základe
čoho žalobca odmietol kotol vydať. Do konania vstúpil žalovaný E. ako majiteľ konečného
odberateľa kotla a zaviazal sa, že prevezme všetky finančné záruky na základe čoho bola
uzavretá dohoda o ručiteľskom záväzku dňa 19. 01. 1998 medzi predávajúcim - konateľom
žalobcu a žalovaným. Na základe tejto dohody pán K. doviezol kotol priamo do P., teda
žalovanému.
Z dokladu založeného na liste č. 180 v spise je zrejmé, že kupujúci O. prevzal
od predávajúceho - žalobcu predmet plnenia na základe kúpnej zmluvy č. 9812 zo dňa 06. 08.
1998.
Z dokladu založeného na liste č. 218 v spise /zápisnica z pojednávania zo dňa 27. 05.
2010/ je zrejmé, že právny zástupca žalobcu navrhol pripustiť zmenu žaloby a pripustiť
eventuálny petit v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 939 824 Kč,
a to za predpokladu nemožnosti vydania kotla, ktorá suma predstavuje doplatok ku kúpnej
cene istiny a príslušenstva. Konajúci súd uznesením zmenu žaloby pripustil. Vo veci sa
konali ďalšie pojednávania dňa 05. 05. 2011, 29. 09. 2011, 08. 12. 2011, 09. 02. 2012, 21. 03.
2013. Na pojednávaní dňa 05. 05. 2011 právny zástupca sa opätovne vrátil k procesnej zmene, ktorá bola prijatá dňa 27. 05. 2010, navrhol zmenu žaloby a súd túto zmenu pripustil
na zaplatene sumy 939 824 Kč a uviedol, že chce opraviť tento petit, že požaduje túto sumu
ako časť hodnoty kotla, pretože je spravodlivé požadovať túto časť ceny kotla, s výškou
nezaplatenej časti za kotol plus dlžných úrokov, resp. príslušenstva. V prípade, že nebude
spochybnená cena kotla navrhuje ďalšie dokazovanie, v prípade, že áno tak navrhuje znalecké
dokazovanie na určenie ceny kotla. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05. 05. 2011 nie je
zrejmé, že by konajúci súd o takto navrhnutej zmene návrhu žalobcu rozhodol. Zápisnica
obsahuje iba vyjadrenie žalovaného a že sa pojednávanie odročuje. V podaní na liste č. 235
žalobca sa vyjadril k vznesenej námietke premlčania, otázke nadobúdacieho titulu v zmysle
ustanovenia § 135b Občianskeho zákonníka, žiadosti o neakceptovanie námietky premlčania
z dôvodu jej rozpornosti s dobrými mravmi a otázke vydržania spojenou s tvrdením žalobcu,
že žalovaný kotol nenadobudol dobromyseľne. K tomuto podaniu sa vyjadril žalovaný
podaním zo dňa 28. 09. 2011 s tvrdením, že práva na vydanie sa môže žalobca domáhať až
po odstúpení od kúpnej zmluvy, opätovne vzniesol námietku premlčania a navrhol z dôvodu
1/nárok žalobcu na vydanie veci, ku ktorej žalobca uplatňuje svoje vlastnícke právo
z titulu výhrady vlastníckeho práva ako neoprávnený zamietnuť
2/nárok na zaplatenie ceny vzhľadom na jeho premlčanie zamietnuť.
Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29. 09. 2011 vyplýva, že účastníci konania sa
vyjadrovali k oprávneniu podpísať kúpnu zmluvu pánom J., otázkou premlčania v zmysle
ustanovenia § 393 Obchodného zákonníka, požiadavkou predložiť plnomocenstvo pána J.
Žalovaný opätovne k veci zaslal vyjadrenie zo dňa 03. 11. 2011 /list v spise 247/, kde uviedol,
že svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 22. 01. 1999 uhradiť
žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 2 600 000 Kč riadne splnil a že spoločnosť K. časť
záväzku vo výške 248 000 nesplnila, čím došlo k podstatnému porušeniu kúpnej zmluvy
č. 9812. Opätovne uviedol, že lehota na zaplatenie ceny uplynula v 10. 04. 2003.
Žalobca podaním doručeným 01. 02. 2012 označeným „vyjadrenie - zmena
eventuálneho petitu“ ako hlavný predpoklad pre rozhodnutie veci označil určenie
nedobromyseľnosti, omyl žalovaného, že žalobca sa domáha vydania veci ako základného
práva vlastníka v súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozdielnosťou pojmov
vrátením veci a vydaním veci a zároveň uviedol, že mení eventuálny petit a navrhuje ho podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že ak nebude možné vec - kotol vydať, žiada, aby
súd určil, že žalovaný je vlastníkom veci a zároveň žiadal, aby súd určil aká náhrada patrí
žalobcovi vzhľadom na to, že nebol určený za vlastníka spracovanej veci v súvislosti s touto
zmenou eventuálneho petitu, žalobca žiadal určiť výšku náhrady za stratu vlastníckeho práva
žalobcu k požadovanému kotlu. Z dôvodu uvedenej zmeny eventuálneho petitu zdôvodňoval
nepremlčanie a opakovane sa vyjadroval k otázkam, ku ktorým už zaujímal stanovisko.
Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09. 02. 2012 je zrejmé, že právny zástupca žalobcu
plnomocenstvo pre pána J. predložil.
Žalobca podaním doručeným súdu 25. 07. 2012 /280 v spise/ oznámil, že žalovaný
nebol kupujúcim na základe zmluvy č. 9812, citoval ustanovenie § 601 Občianskeho
zákonníka s poukazom, na ktoré konštatoval, že jediná spoločnosť O. má právo držať vec
ako detentor a že na základe judikátu T tr v prípade nemožnosti vydania kotla žalobcovi je
jeho hodnota dohodnutá v kúpnej zmluve, kde bola zakotvená výhrada vlastníckeho práva.
Vo veci sa konalo následne pojednávaním dňa 21. 03. 2013, na ktorom bolo
dokazovanie vyhlásené za skončené a odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, ktorým dňa
11. 04. 2013 bola žaloba zamietnutá.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že konajúci súd dospel
k záveru, že nárok na doplatenie kúpnej ceny v požadovanej výške 939 824 Kč nie je dôvodný
s tým, že podľa názoru konajúceho súdu a predložených dôkazov /kúpnej zmluvy, dohody
o prevzatí záväzku, prehľadu platieb realizovaných žalovaným/ sa mohol domáhať iba
nároku na vydanie veci, resp. eventuálneho petitu doplatku kúpnej ceny.
Najvyšší súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že takéto odôvodnenie je
nedostatočné a nezrozumiteľné. Z tohto odôvodnenia nie je zrejmé z akým právnym
odôvodnením konajúci súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 939 824 Kč zamietol, keď
konštatoval, že žalobca sa mohol domáhať iba práva na vydanie veci. Z odôvodnenia
rozhodnutia nie je, ale vôbec zrejmé na základe čoho nárok na vydanie veci zamietol. Je
pravdou, že zamontovaním kotla, ktorý je premetom sporu nevznikla nová vec, ale je
pravdou, že z odôvodnenia ohľadne nestotožnenia sa s právnou kvalifikáciou podľa
ustanovenia § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o odôvodnenie veľmi strohé.
Čo sa týka odôvodnenia nároku na peňažné plnenie doplatku ceny vo výške
939 844 Kč z tohto odôvodnenia nie je taktiež jednoznačné a zrozumiteľné na základe čoho
konajúci súd dospel k záveru, že ide o nárok premlčaný. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je
zrejmé na základe akého právneho záveru konajúci súd posúdil nárok ako občiansko - právny
a vyplývajúci zo zmluvy o prevzatí zo dňa 22. 01. 1999.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s označením petitu v záhlaví
rozhodnutia nie je jednoznačné o akom nároku konajúci súd rozhodoval. Na strane 10
odôvodnenia konajúci súd uviedol, že žalobca sa mohol domáhať iba práva na vydanie veci
eventuálne doplatku kúpnej ceny. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé na základe
akého právneho názoru právo na vydanie veci konajúci súd zamietol. I keď prvostupňové
rozhodnutie je rozsiahle, obsahuje iba konštatačnú časť účastníkov konania, ich podania,
vyjadrenia, ale nie je z neho ani jasné o akom nároku žalobcu konajúci súd rozhodol. Je
pravdou, že z podaní žalobcu koncipovaných zmien návrhu je veľmi obtiažne zistiť čoho sa
žalobca predmetným návrhom neustále na pojednávaniach nezrozumiteľne menených
domáhal, ale napriek tejto skutočnosti bude potrebné dospieť k právnemu záveru
a jednoznačne v odôvodnení uviesť, čo bolo predmetom žaloby a taktiež rozhodnutia vo veci.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé aký právny názor prvostupňový súd zaujal
k nastoleným otázkam týkajúcich sa práva žalobcu na vydanie veci v súvislosti s článkom X
kúpnej zmluvy č. 9182 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou K. ako
kupujúcim a s tým súvisiacimi námietkami ohľadne dobromyseľnosti, resp.
nedobromyseľnosti, s námietkou premlčania súvisiacou s námietkou rozpornosti s dobrými
mravmi. V novom konaní v prvom rade bude potrebné žalobcovi uložiť na základe žaloby
doručenej súdu 10. 02. 2004, aby jednoznačne určil predmet žaloby, o tomto jasne
o vymedzenom nároku žalobcu rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10 ods. 2 O. s. p./ napadnuté rozhodnutie ako
nepreskúmateľné v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písmeno h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní bude potrebné rozhodnúť aj o trovách
dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 24. júna 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová