Najvyšší súd
3 Obo 38/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: V., a. s., K., IČO: X., na odvolanie správcu konkurznej podstaty JUDr. J. P.,
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. marca 2011, č. k. 6K/27/2005-272,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší sud Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
22. marca 2011, č. k. 6K/27/2005-272 v znení opravného uznesenia č. k. 6K/27/2005-281-282
zo dňa 12. apríla 2011 v časti týkajúcej sa odmeny správcov konkurznej podstaty m e n í tak,
že odmena správcu JUDr. M.M. je 1 830,66 eur a odmena správcu
JUDr. J. P. je 18 916,82 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22. 03. 2011 rozhodol o rozvrhu
speňaženého majetku z podstaty V., a. s., K., IČO: X.. V odôvodnení uviedol, že uznesením
zo dňa
01. 08. 2005, č. k. 6K/27/2005-17 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu
konkurznej podstaty ustanovil JUDr. M. M.. Uznesením zo dňa 19. 01. 2006, č. k.
6K/27/2005-48 súd za nového správcu konkurznej podstaty ustanovil Doc. JUDr. J. P., Csc.
Správca konkurznej podstaty po speňažení majetku úpadcu predložil súdu dňa
12. 07. 2010 konečnú správu spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady výdavkov správcu,
ktorú súd uznesením zo dňa 13. 12. 2010, č. k. 6K/27/2005-2663 schválil. Počas konkurzu
došlo k speňaženiu všetkého majetku patriaceho do konkurznej podstaty a celková suma
získaná speňažením konkurznej podstaty spolu s ďalšími prírastkami predstavuje sumu
139 972,83 eur. Súd zistil, že JUDr. M.... M. vykonávala funkciu správcu odo dňa vyhlásenia
konkurzu, t. j. od 01. 08. 2005 do 19. 01. 2006. Za obdobie svojej činnosti vykonala súpis
majetku úpadcu, preskúmala prihlášky veriteľov, vypracovala plán speňaženia majetku úpadcu, zúčastnila sa prieskumného pojednávania a schôdze konkurzných veriteľov, na ktorej
bol schválený plán speňažovania. Nový správca JUDr. J. P. vykonáva funkciu správcu od 19.
01. 2006 až doposiaľ. Za toto obdobie speňažením majetku úpadcu a pri výkone funkcie
správcu získal od konkurznej podstaty čiastku vo výške 139 972,83 eur, vypracoval konečnú
správu, viedol päť exindačných a incidenčných sporov ohľadom nehnuteľností zapísaných do
konkurznej podstaty a predložil návrh na rozdelenie výťažku
so speňaženia majetku úpadcu. Súd priznal JUDr. M. M. odmenu 7 000 eur a JUDr. J. P.
odmenu 13 747,98 eur. Zároveň obom priznal náhradu výdavkov
vo výške 707,76 eur. Náklady spojené s udržiavaním a správou podstaty, ktorých splatnosť
nastala po vyhlásení konkurzu predstavujú sumu 81 010,44 eur. Úpadca je povinný zaplatiť
súdny poplatok za konkurzné konanie v sume 1 678 eur. Pohľadávky veriteľov I. triedy boli
uspokojené pomerne. Pohľadávky veriteľov II. triedy a oddelených veriteľov neboli
uplatnené.
Proti uvedenému uzneseniu podal správca konkurznej podstaty odvolanie v časti
týkajúcej sa odmeny správcu. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že k dátumu 31. 03. 2011,
teda k dátumu zverejnenia rozvrhového uznesenia súdu v Obchodnom vestníku uplynulo
od vyhlásenia konkurzu 80 mesiacov. Z uvedeného obdobia správkyňa JUDr. M. vykonávala
svoju činnosť necelých 6 mesiacov, čo predstavuje percentuálny podiel na dĺžke konania
menej ako 7,5%. Správca JUDr. P. vykonával uvedenú činnosť 74 mesiacov,
čo predstavuje percentuálny podiel na dĺžke konania viac ako 92,5%. Pokiaľ ide o rozsah
činnosti prvej správkyne za obdobie od 01. 08. 2005 do 19. 01. 2006, jej činnosť
je vymedzená zákonom na obdobie do konania 1. Schôdze veriteľov ( súpis majetku,
zistenie a popretie konkurzných pohľadávok, vypracovanie plánu speňaženia, účasť
na prieskumnom pojednávaní a schôdzi veriteľov ). Pokiaľ ide o činnosť druhého správcu
v období po 19. 01. 2006 predložil súdu v podaní z 01. 03. 2011 stručný prehľad agendy,
ktorú bolo potrebné realizovať tak, aby bolo vôbec možné uspokojiť pomerným spôsobom
konkurzných veriteľov. V odvolaní uviedol ďalší rozsah činností, ktoré bolo potrebné
vykonať:
1. Zabezpečenie ponukového konania titulom predkupného práva štátu voči národnej
kultúrnej pamiatke, prebiehala komunikácia s Ministerstvom kultúry SR, opakované
ohliadky, vykonávanie ochranných opatrení.
2. V súvislosti s novoobjaveným majetkom bola nariadená 2. Schôdza veriteľov za účelom
schválenia – doplnenie plánu speňaženia – za týmto účelom bolo potrebné pripraviť plán
speňaženia.
3. Uplatňovanie pohľadávky úpadcu konkurznou prihláškou v inom konkurze,
kde sa zúčastnil schôdze veriteľov, opakovaných zasadnutí veriteľského výboru, ktorého
sa stal predsedom.
4. Vedenie súdneho sporu týkajúceho sa vylúčenia všetkého hnuteľného a nehnuteľného
majetku zapísaného do konkurznej podstaty úpadcu.
Správca uviedol, že odborná obtiažnosť existenčných a iných súdnych konaní je podľa neho
minimálne taká, aká je agenda správcu konania 1. Schôdze veriteľov. Poukázal na skutočnosť,
že jeho konaním nevznikli v konaní žiadne prieťahy. Dôvod odvolania vidí v tom,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
t. j. konkrétne ustanovenia § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb. a má za to, že uznesenie súdu prvého
stupňa je vo svojom odôvodnení nezrozumiteľné z dôvodov nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia o pomernom rozdelení odmeny správcov. Nie je z neho zrejmé ako súd došiel
k úvahe a k dôvodom rozdelenia odmeny správcovi tak, že prvej správkyni priznal 33,74%
a druhému správcovi 66,26%. Uvedené rozdelenie odmeny nezodpovedá dĺžke doby činnosti
správcovi a nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že prvej správkyni patrí viac ako tretina
celkovej odmeny a druhému správcovi o 26% menej než by mu malo podľa dĺžky činnosti
patriť. V uvedenej časti preto považuje napadnuté uznesenie za nezrozumiteľné. Na základe
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že prvej
správkyni sa priznáva odmena vo výške 1 556 eur a druhému správcovi sa priznáva odmena
vo výške 19 192 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ust. § 10 ods. 2 O. s. p. )
prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie správcu konkurznej podstaty je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti týkajúcej sa určenia odmeny prvej správkyne JUDr. M. M. a terajšieho správcu JUDr.
J. P..
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 01. 08. 2005, č. k. 6K/27/05-17 bol vyhlásený konkurz na majetok a za správkyňu
konkurznej podstaty bola ustanovená advokátka JUDr. M. M.. Uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 19. 01. 2006 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený
JUDr. J. P., na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Z uvedeného je zrejmé,
že JUDr. M. M. vykonávala funkciu správkyne konkurznej podstaty úpadcu v období od 01. 08. 2005 do 19. 01. 2006, t. j. 6 mesiacov, JUDr. J. P. v období od 20. 01. 2006 do 31. 03.
2011, t. j. 62 mesiacov s celkovej dĺžky konania
68 mesiacov.
Podľa ust. § 8 ods. 3 prvej vety ZKV správca má nárok na náhradu výdavkov
a na odmenu.
Podľa ust. § 29 ods. 1 ZKV správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku
z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu
po speňažení majetku podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitný správcovia
a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.
Z ust. § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. vyplýva, že základ pre určenie odmeny
správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením
konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone
funkcie správcu.
Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že základ pre určenie odmeny správcu
konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty
a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako speňažovaním majetku, napríklad
vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, úroky z priznaných pohľadávok
a podobne, ktorá je určená na uspokojenie veriteľov.
Podľa ust. § 6a a § 7 vyhlášky č. 493/1991 Zb. výška konkurznej odmeny
v predmetnej konkurznej veci predstavuje sumu 20 747,98 eur pri základe na určenie
vo výške 139 972,83 eur, čo nebolo rozporované.
Podľa ust. § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb., ak v konkurznom alebo vyrovnacom konaní
bolo činných niekoľko správcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny
zodpovedajúci rozsahu a dĺžke doby jeho činnosti.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd nepostupoval
správne, keď vyúčtovanú a uplatnenú konkurznú odmenu nevydelil počtom mesiacov
predstavujúcich dĺžku trvania konkurzného konania do zverejnenia rozvrhového uznesenia
v Obchodnom vestníku ( 20 747,98 : 68 ). Pri takomto postupe by zistil, že konkurzná odmena predstavuje pri dĺžke konania 68 mesiacov za jeden mesiac činnosti správcu 305,11 eur.
Keďže doterajšia správkyňa sa podieľala na konkurznom konaní 6 mesiacov, predstavuje
jej podiel na konkurznej odmene sumu 1 830,66 eur, pričom táto odmena zohľadňuje nielen
dĺžku doby činnosti doterajšej správkyne JUDr. M. M. v konkurznom konaní,
ale aj rozsah jej činnosti v konkurznom konaní, t. j. jednotlivé úkony, ktoré vykonala
do zániku funkcie správkyne dňa 19. 01. 2006. Tieto úkony však nemohli byť zohľadnené
pri určení základu pre odmenu správcu konkurznej podstaty podľa ust. § 6 písm. a/ vyhlášky
č. 493/1991 Zb., pretože nimi nebola v konkurze získaná žiadna suma speňažením konkurznej
podstaty alebo inou činnosťou správkyne ( napr. vymožením nájomného, uplatnením nárokov
na súde a pod. ) určenou na uspokojenie veriteľov. Keďže správca JUDr. J. P.
sa na konkurznom konaní podieľa 62 mesiacov predstavuje jeho podiel na konkurznej
odmene sumu 18 916,82 eur.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, na ktorý použil správne ustanovenia právnych predpisov, avšak tieto
ustanovenia nesprávne vyložil, a teda pochybil, keď v uznesení zo dňa 22. 03. 2011 z odmeny
správcu konkurznej podstaty určil odmenu prvej správkyne JUDr. M. M. vo výške 7 000 eur
a odmenu terajšieho správcu JUDr. J. P. vo výške 13 747,98 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ust. § 220 ods. 1 O. s. p., rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zmenil tak,
ako je uvedené vo výroku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 13. septembra 2011
JUDr. J. Zemaníková. v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková