3Obo/36/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v konkurznej veci úpadcu: PREGLEJKA, a. s. „v konkurze", so sídlom Bystrická 657/7, 966 81 Žarnovica, na odvolanie správcu konkurznej podstaty JUDr. Ivana Kotlebu, so sídlom Kukučínová 18, 974 01 Banská Bystrica, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K/395/1997-Sn-4078 zo dňa 07. decembra 2015, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51- 24K/395/1997-Sn-4078 zo dňa 07. decembra 2015 z r u š u j e.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením č. k. 51-24K/395/97-Sn-4078 zo dňa 7. decembra 2015 rozhodol tak, že zbavil JUDr. Ivana Kotlebu funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Ladislava Kokavca. Zároveň doterajšiemu správcovi JUDr. Ivanovi Kotlebovi uložil povinnosť riadne informovať novoustanoveného správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Doterajšiemu správcovi a novoustanovenému správcovi súd uložil povinnosť predložiť súdu v lehote do 10 dní od prevzatia agendy podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých dokladov.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že JUDr. Ivan Kotleba v opätovne predloženej konečnej správe síce rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 3Obo/88/2011 zo dňa 19. júla 2012, pretože v konečnej správe uviedol priznané a vyplatené preddavky na odmeny správcov konkurznej podstaty vo výške 564 355,36 eur a zdôvodnil tak, že správcom konkurznej podstaty uplatnená výška odmeny, jemu podľa príslušných právnych predpisov patriaca prevyšuje vyplatené sumy, ale neuviedol spôsob ako tento stav napraviť. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že JUDr. Y.K. na svojej odmene ako osobitný správca trvá, ako aj, že v spise sa na čl. 3897 a č. 3970 nachádzajú oznámenia od JUDr. Ivana Kotlebu, z ktorých vyplýva, že podal sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky a Európsky súd pre ľudské práva, čím podľa názoru súdu uprednostňuje osobné záujmy pred plnením zákonných povinností a pred záujmami veriteľov.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že správcovi konkurznej podstaty a osobitného správcovi bola zálohovo vyplatená odmena v podstate vyššej sume, ako im prislúcha podľa zákona, a bude tak pre všetkých - správcov, ako aj veriteľov najvýhodnejšia zmena správcu, pričom nový správca prehodnotí všetky výdavky vzniknuté v konkurznom konaní a urobí všetky úkony potrebné k tomu, aby mohla byť schválená konečná správa.

4. Súd prvej inštancie teda z dôvodu nestranného posúdenia veci rozhodol podľa § 8 ods. 5 ZKV o zbavil JUDr. Ivan Kotlebu funkcie správcu konkurznej podstaty.

5. Proti tomuto uzneseniu podaním doručeným dňa 30. decembra 2015 (list v spise č. 4086) sa odvolal správca konkurznej podstaty - JUDr. Ivan Kotleba a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

6. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil s tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 205 ods. 2 psím a/ O. s. p v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

7. Odvolateľ uviedol, že odvolanie správcu konkurznej podstaty z jeho funkcie je podľa ZKV možné iba z dôležitých dôvodov, ktoré musia existovať už pred rozhodnutím súdu o zbavení funkcie. Nemôže ísť o domnienku, či záver súdu vzťahujúci sa na budúcnosť vrátane budúceho priebehu konkurzného konania. Dôležité dôvody musia mať svoj vznik v predchádzajúcom priebehu konkurzného konania.

8. Napadnuté uznesenie neobsahuje označenie, či identifikovanie dôležitého dôvodu, pre ktorý bol správca zbavený funkcie a preto je nepreskúmateľné.

9. Odvolateľ uviedol, že mu nikdy nebol uložený pokyn navrhovať spôsob nápravy stavu tohto konkurzného konania a ani mu nikdy nikto neoznámil, že v tomto konkurznom konaní jestvuje stav, ktorý treba naprávať. Za nesplnenie povinnosti, ktorú nemal ani zo zákona a ani na základe pokynu, či opatrenia súdu ho nemožno zbaviť funkcie správcu.

10. Stav, kedy správcovi patriaca odmena prevyšuje jemu vyplatené sumy, vznikol následkom toho, že v konkurznom konaní ním boli uprednostnení veritelia s pohľadávkami pre jeho vlastným nárokom na uspokojenie odmeny, hoci jeho pohľadávka mala v zmysle príslušných ustanovení ZKV prednosť.

11. K podaným sťažnostiam na Ústavný súd Slovenskej republiky a Európsky súd pre ľudské práva, odvolateľ uviedol, že konkurzný súd nešpecifikoval v čom sa podaním uvedených sťažností dopustil porušenia zákonných povinností a poukázal na čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

12. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril (list v spise č. 4126) oddelený veriteľ Bratislavská aukčná a dražobná, s.r.o., ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, pričom podľa jeho názoru je preukázané, že JUDr. Ivan Kotleba si opakovane neplní zákonné povinnosti, zneužíva právo na ochranu namietaných základných práv podaniami, ktoré sú irelevantné pre dané konanie, čím vytvára účelové obštrukcie pre ďalší postup v konaní bez zbytočných prieťahov a plnení zákonných povinností mu bráni radikálne zhoršenie jeho zdravotného stavu.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 378 C. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie správcu konkurznej podstaty JUDr. Ivana Kotlebu je dôvodné.

1 4. Pre úplnosť treba uviesť, že napadnuté uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 51- 24K395/1997 zo dňa 7. decembra 2015 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené narozhodnutie dňa 21. januára 2016, ktorá vec bola v podateľni zapísaná na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Obo/2/2016. Listom zo dňa 20. decembra 2016 z dôvodu, že bola zapísaná mylne predseda senátu 1 Obo bola dňa 20. decembra 2016 s poukazom na to, že mala v zmysle čl. II ods. 5 všeobecných podmienok časti Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky byť pridelená do senátu 3 O, bola až týmto dňom na rozhodnutie o odvolaní, pridelená do senátu 3 O.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že znesením č. k. 51-24K/395/1997 zo dňa 12. februára 1999 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu PREGLEJKA, a. s. „v konkurze“, Bystrická 657/7, 966 81 Žarnovica, IČO: 31 561 84 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Ivana Kotlebu, Stoličkova 2, Banská Bystrica. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. marca 1999.

16. Uznesením č. k. 51-24K/395/1997 zo dňa 10. novembra 1999 súd ustanovil do funkcie osobitného správcu konkurznej podstaty JUDr. Igora Čerevku, s miestom podnikania Lazovná 1, Banská Bystrica pre odbor správy: správa a speňažovanie nehnuteľného majetku vrátane výrobno-technologického zariadenia podniku úpadcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. decembra 1999.

17. Uznesením č. k. 51-24K/395/1997-555 zo dňa 7. septembra 2000 súd JUDr. Ivana Kotlebu a JUDr. Igora Čerevku zbavil funkcie správcu a ustanovil do nej JUDr. Františka Baloga.

18. JUDr. R. S. návrhom doručeným súdu dňa 27. novembra 2000 požiadal o zbavenie funkcie správcu z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov. Súd jeho návrhu vyhovel a uznesením č. k. 51- 24K/395/1997-693 zo dňa 14. decembra 2000 ho zbavil funkcie správcu a na jeho miesto ustanovil JUDr. Ivana Kotlebu, Rudlovská 53, Banská Bystrica a JUDr. Igora Čerevku, Internátna 2, Banská Bystrica, ako osobitného správcu pre odbor správy: správa a speňažovanie nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu a výrobno-technologického zariadenia podniku úpadcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. decembra 2000.

19. Rozsah činnosti mu rozšíril súd uznesením č. k. 51-24K/395/1997-Ga zo dňa 16. júna 2008 o správu a nakladanie s finančnými prostriedkami úpadcu v rámci bežnej obchodnej činnosti, ako aj prostredníctvom peňažných ústavov.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením zbavil JUDr. Ivana Kotlebu funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Ladislava Kokavca. Zároveň doterajšiemu správcovi JUDr. Ivanovi Kotlebovi uložil povinnosť riadne informovať novoustanoveného správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Doterajšiemu správcovi novoustanovenému správcovi súd uložil povinnosť predložiť súdu v lehote do 10 dní od prevzatia agendy podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých dokladov.

21. Podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

22. Z ust. § 8 ods. 5 ZKV vyplýva, že z dôležitých dôvodov môže súd na návrh úpadcu alebo správcu aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, ustanoví nového správcu.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosť, že JUDr. Ivan Kotleba v predloženej konečnej správe neuviedol spôsob nápravy stavu, keď ním uplatnená výška odmeny značne prevyšuje vyplatené sumy, ako aj podanie sťažností na Ústavný súd Slovenskej republiky a Európsky súd pre ľudské práva nie sú dôležitými dôvodmi, pre ktoré je súd oprávnený zbaviť správcu konkurznej podstaty jeho funkcie. Správca konkurznej podstaty si aj podľa konštatovania súdu prvej inštancie splnil svoju povinnosť a uviedol priznané a vyplatené preddavky na odmeny správcov v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Skutočnosť, že neuviedol spôsob nápravy vzniknutého stavu, však nemôže byť porušením povinnosti správcu, keďže táto mu zo žiadnych ustanovení ZKV nevyplýva. Súd prvej inštancie všeobecne označil zmenu správcu za najvýhodnejšiu ako pre veriteľov, tak aj pre samotnýchsprávcov. Ako však táto výhoda priamo alebo nepriamo súvisí s porušovaním povinností správcu, či inými dôležitými dôvodmi, na ktoré sa pri zbavení funkcie správcu odvoláva, už nevysvetlil.

24. Domáhať sa svojich základných práv sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky prípadne sťažnosťou na Európskom súde pre ľudské práva a slobody, je jedným zo základných práv, za využitie ktorého (aj v prípade ak sa subjektívne môže javiť ako neopodstatnené) nemôže byť sťažovateľovi spôsobená ujma. Zbavenie funkcie správcu ujmou nepochybne je. Vychádzajúc z čl. 12 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky nie je preto možné, ako dôvod na zbavenie funkcie správcu konkurznej podstaty použiť skutočnosť, že podal sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky a Európsky súd pre ľudské práva.

25. Vo vyjadrení k podanému dovolaniu, oddelený veriteľ uviedol tvrdenia o o opakovanom porušovaní povinností správcom, ako aj o spôsobovaní prieťahov a radikálnom zhoršení zdravotného stavu správcu.

26. Tieto skutočnosti však neboli dôvodmi, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zbavení JUDr. Ivana Kotlebu funkcie správcu a preto ich naplnenie, resp. nenaplnenie nemôže byť ani predmetom prieskumu správnosti napadnutého uznesenia v odvolacom konaní.

27. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zbavil JUDr. Ivana Kotlebu funkcie správcu konkurznej podstaty v rozpore s ust. § 8 ods. 5 ZKV.

28. Vzhľadom na nesprávnosť výroku uznesenia, ktorým súd zbavil doterajšieho správcu jeho funkcie a ktorým ustanovil nového správcu konkurznej podstaty, sú tiež nesprávne výroky uznesenia, ktorými súd zabezpečil riadne informácie pre novoustanoveného správcu od pôvodnej správkyne, odovzdanie a prevzatie všetkých dokladov, predloženie písomnej správy činnosti správcu od vyhlásenia konkurzu, správy o príjmoch a výdavkoch konkurznej podstaty úpadcu v tabuľkovej forme, položkovite, správu o hotových výdavkoch od vyhlásenia konkurzu a predloženie protokolu o odovzdaní a prevzatí všetkých dokladov.

29. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolanie bolo podané dôvodne, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d/ C. s. p. zrušil, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.