Najvyšší súd  

3 Obo 32/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu P., spol. s r. o. „v konkurze“, P., IČO: X., o rozdelení výťažku, na odvolanie spoločnosti D. C., X., L., č. X. zastúpeného: E. L., s. r. o. so sídlom J., IČO: X. proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 02. 2011, č. k. 27K/18/2003 – Že - 378, jednomyseľne

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením 18. februára 2011 č. k. 27K/18/2003 – Že - 378 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty úpadcu P. spol. s r. o.

„v konkurze“, P., IČO: X..

V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 27K/18/2003-373 zo dňa 16. 12. 2010

súd schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty úpadcu   P., spol. s   r. o.

a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu Ing. Jaroslava Ďaďa. Na predmetné konkurzné

konanie sa vzhľadom na čas podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vzťahuje zákon

č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom od 12. augusta 2000. Správca

Ing. Jaroslav Ďaďo predložil súdu návrh na rozvrhové uznesenie dňa 10. 01. 2011

a prepracovaný návrh dňa 14. 02. 2011. Súd v rozvrhovom uznesení v bode III. rozhodol

o pohľadávkach proti podstate podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZKV. Vzhľadom k tomu,

že pre nedostatok finančných prostriedkov nebola v celom rozsahu uspokojená pohľadávka

( pracovnoprávny nárok ) veriteľa M. I. uvedená v bode IV. Vo výroku tohto rozvrhového

uznesenia, nespokojujú sa v ňom ani pohľadávky I. triedy.  

Proti uzneseniu sa odvolala spoločnosť D. C., X., L., č. X. ( ďalej len „D. C.“ ).

Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že dňa 06. 06. 2005 bola na Krajský súd Banskej

Bystrici doručená prihláška pohľadávky veriteľa M. I., bytom P., v ktorej si uplatnil voči

úpadcovi pohľadávku vo výške 12 954,66 eur z titulu právoplatného a vykonateľného

rozsudku vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom, sp. zn. 6C 46/03 zo dňa 30. 09. 2003.

Prihlásená pohľadávka je pracovnoprávnym nárokom v zmysle § 31 ods. 4 písm. c) ZKV

pričom bola uplatnená ako pohľadávka prvej triedy. Uviedol znenie § 31 ods. 3 písm a) a b)

ZKV a § 31 ods. 4 písm c) ZKV. Uznaná pohľadávka pána I. vo výške 12 954,66 eur vyplýva

z už spomenutého rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom. Dôvodom vzniku pohľadávky

je pracovný úraz pána I. ako zamestnanca úpadcu, ktorý utrpel dňa

13. 10. 1992 a v dôsledku, ktorého bol uznaný za plne invalidného. V zmysle uvedeného

rozsudku bol úpadca povinný doplatiť pánovi I. rozdiel v náhrade za stratu na zárobku po

skončení práceneschopnosti, ktorú mu poskytoval v nesprávnej výške, a to za obdobie

do 01. 09. 1995 do 01. 02. 2003 spolu s príslušenstvom. V danom prípade nie je daná

podmienka podľa § 31 ods. 3 písm. b) ZKV, zo splnenia ktorej vychádza rozvrhové

uznesenie, lebo pohľadávka pána I. vznikla v období rokov 1995-2003, pričom konkurz na

majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 10. 05. 2005 a teda pohľadávka pána I. nie je pohľadávkou proti podstate. Pohľadávka pána I. je pracovno-právnym nárokom a mala

byť zaradená medzi pohľadávky prvej triedy takto ako bola prihlásená. Súd v napadnutom

uznesení vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ tiež poukázal na

nedostatočné odôvodnenie rozsudku v časti týkajúcej sa pohľadávky pána I., ktoré v tejto

časti považuje za nepreskúmateľné. Upozornil tiež na zmätočnosť výrokovej časti č IV

napadnutého uznesenie v ktorej sa konštatuje: „pohľadávky proti podstate podľa § 31 ods. 1

písm. d) ZKV/§ 31 ods. 1 písm. d) ZKV/:..“, ktorý vidí v tom,

že pohľadávka pána I. je vo výrokov časti IV. Na jednej strane označená

ako pohľadávka proti podstate, na druhej strane sa súd pri tomto konštatovaní odvoláva

na ustanovenie § 31 ods. 1 písm. d), ktoré upravuje nároky na vylúčenie veci z podstaty.

Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec Krajskému súdu

v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10

ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 66e ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom

v čase začatia konania, ak zákon nemá osobitné ustanovenia, použijú sa pre konkurz

a vyrovnanie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Ustanovenie § 157 O. s. p. určuje obsahové náležitosti rozhodnutia a ich správnosť

a   úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a   preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra

odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať

spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom

nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov

alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu

nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie,

ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia

a kými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú

správnosť rozhodnutia a takého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V preskúmavanom rozhodnutí chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd

prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretože nestačí vysloviť právny názor bez toho, aby bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené prečo a na základe akých skutočností k svojmu

názoru dospel. Tieto náležitosti napadnutému rozhodnutiu v odôvodnení nesporne chýbajú,

pretože sa riadne s uplatneným nárokom nevysporiadal z hľadiska odôvodnenia vysloveného

výroku napadnutého uznesenia v časti nároku veriteľa M. I. uplatneného prihláškou zo dňa 3.

júna 2005 vo   výške 390 272- Sk / istina 188 945 Sk, úroky 179 757 Sk a trovy konania /

priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu v Žiari

nad Hronom / 6C 46/03 / ako pracovný nárok podľa § 31 ods. 4 písm. c/ a § 32 ods. 2 ZKV

a a pohľadávku vo výške 29 049 Sk s úrokmi z omeškania vo výške 6 442 Sk ku dňu

vyhlásenia konkurzu / spolu 37 303 Sk / priznanú právoplatným a vykonateľným rozsudkom

Okresného súdu v Žiari nad Hronom / 9C 52/04 /.

Rozvrhové uznesenie v časti týkajúcej sa uspokojenia veriteľa M. I.   priznáva

uvedenému veriteľovi pohľadávku podľa § 32 ods. 1 písm. d/ ZKV ako pohľadávku proti

podstate vo výške 7 688,05 eur, avšak v rozhodnutí tento výrok nie je dostatočne zdôvodnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa

§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 22. augusta 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková