Najvyšší súd
3 Obo 32/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu P., spol. s r. o. „v konkurze“, P., IČO: X., o rozdelení výťažku, na odvolanie spoločnosti D. C., X., L., č. X. zastúpeného: E. L., s. r. o. so sídlom J., IČO: X. proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 02. 2011, č. k. 27K/18/2003 – Že - 378, jednomyseľne
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením 18. februára 2011 č. k. 27K/18/2003 – Že - 378 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty úpadcu P. spol. s r. o.
„v konkurze“, P., IČO: X..
V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 27K/18/2003-373 zo dňa 16. 12. 2010
súd schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty úpadcu P., spol. s r. o.
a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu Ing. Jaroslava Ďaďa. Na predmetné konkurzné
konanie sa vzhľadom na čas podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vzťahuje zákon
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom od 12. augusta 2000. Správca
Ing. Jaroslav Ďaďo predložil súdu návrh na rozvrhové uznesenie dňa 10. 01. 2011
a prepracovaný návrh dňa 14. 02. 2011. Súd v rozvrhovom uznesení v bode III. rozhodol
o pohľadávkach proti podstate podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZKV. Vzhľadom k tomu,
že pre nedostatok finančných prostriedkov nebola v celom rozsahu uspokojená pohľadávka
( pracovnoprávny nárok ) veriteľa M. I. uvedená v bode IV. Vo výroku tohto rozvrhového
uznesenia, nespokojujú sa v ňom ani pohľadávky I. triedy.
Proti uzneseniu sa odvolala spoločnosť D. C., X., L., č. X. ( ďalej len „D. C.“ ).
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že dňa 06. 06. 2005 bola na Krajský súd Banskej
Bystrici doručená prihláška pohľadávky veriteľa M. I., bytom P., v ktorej si uplatnil voči
úpadcovi pohľadávku vo výške 12 954,66 eur z titulu právoplatného a vykonateľného
rozsudku vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom, sp. zn. 6C 46/03 zo dňa 30. 09. 2003.
Prihlásená pohľadávka je pracovnoprávnym nárokom v zmysle § 31 ods. 4 písm. c) ZKV
pričom bola uplatnená ako pohľadávka prvej triedy. Uviedol znenie § 31 ods. 3 písm a) a b)
ZKV a § 31 ods. 4 písm c) ZKV. Uznaná pohľadávka pána I. vo výške 12 954,66 eur vyplýva
z už spomenutého rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom. Dôvodom vzniku pohľadávky
je pracovný úraz pána I. ako zamestnanca úpadcu, ktorý utrpel dňa
13. 10. 1992 a v dôsledku, ktorého bol uznaný za plne invalidného. V zmysle uvedeného
rozsudku bol úpadca povinný doplatiť pánovi I. rozdiel v náhrade za stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti, ktorú mu poskytoval v nesprávnej výške, a to za obdobie
do 01. 09. 1995 do 01. 02. 2003 spolu s príslušenstvom. V danom prípade nie je daná
podmienka podľa § 31 ods. 3 písm. b) ZKV, zo splnenia ktorej vychádza rozvrhové
uznesenie, lebo pohľadávka pána I. vznikla v období rokov 1995-2003, pričom konkurz na
majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 10. 05. 2005 a teda pohľadávka pána I. nie je pohľadávkou proti podstate. Pohľadávka pána I. je pracovno-právnym nárokom a mala
byť zaradená medzi pohľadávky prvej triedy takto ako bola prihlásená. Súd v napadnutom
uznesení vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ tiež poukázal na
nedostatočné odôvodnenie rozsudku v časti týkajúcej sa pohľadávky pána I., ktoré v tejto
časti považuje za nepreskúmateľné. Upozornil tiež na zmätočnosť výrokovej časti č IV
napadnutého uznesenie v ktorej sa konštatuje: „pohľadávky proti podstate podľa § 31 ods. 1
písm. d) ZKV/§ 31 ods. 1 písm. d) ZKV/:..“, ktorý vidí v tom,
že pohľadávka pána I. je vo výrokov časti IV. Na jednej strane označená
ako pohľadávka proti podstate, na druhej strane sa súd pri tomto konštatovaní odvoláva
na ustanovenie § 31 ods. 1 písm. d), ktoré upravuje nároky na vylúčenie veci z podstaty.
Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec Krajskému súdu
v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10
ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 66e ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom
v čase začatia konania, ak zákon nemá osobitné ustanovenia, použijú sa pre konkurz
a vyrovnanie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie § 157 O. s. p. určuje obsahové náležitosti rozhodnutia a ich správnosť
a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra
odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať
spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom
nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu
nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie,
ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a kými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú
správnosť rozhodnutia a takého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V preskúmavanom rozhodnutí chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd
prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretože nestačí vysloviť právny názor bez toho, aby bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené prečo a na základe akých skutočností k svojmu
názoru dospel. Tieto náležitosti napadnutému rozhodnutiu v odôvodnení nesporne chýbajú,
pretože sa riadne s uplatneným nárokom nevysporiadal z hľadiska odôvodnenia vysloveného
výroku napadnutého uznesenia v časti nároku veriteľa M. I. uplatneného prihláškou zo dňa 3.
júna 2005 vo výške 390 272- Sk / istina 188 945 Sk, úroky 179 757 Sk a trovy konania /
priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu v Žiari
nad Hronom / 6C 46/03 / ako pracovný nárok podľa § 31 ods. 4 písm. c/ a § 32 ods. 2 ZKV
a a pohľadávku vo výške 29 049 Sk s úrokmi z omeškania vo výške 6 442 Sk ku dňu
vyhlásenia konkurzu / spolu 37 303 Sk / priznanú právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu v Žiari nad Hronom / 9C 52/04 /.
Rozvrhové uznesenie v časti týkajúcej sa uspokojenia veriteľa M. I. priznáva
uvedenému veriteľovi pohľadávku podľa § 32 ods. 1 písm. d/ ZKV ako pohľadávku proti
podstate vo výške 7 688,05 eur, avšak v rozhodnutí tento výrok nie je dostatočne zdôvodnený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 22. augusta 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková



