UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C., bývajúceho v A., proti žalovanému Šíravar, a. s., so sídlom v Michalovciach, Sládkovičova 1, o zaplatenie 4 473 668,80 Sk, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 18. januára 2010, č. k. 4 Cb 3605/1995-110 a uzneseniu rovnakého súdu z 3. septembra 2010, č. k. 4 Cb 3605/1995-215, jednomyseľne takto
rozhodol:
Odvolacie konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 18. januára 2010, č. k. 4 Cb 3605/1995-110 z a s t a v u j e.
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 3. septembra 2010, č.k. 4 Cb 3605/1995-215 z r u š u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o žalobe, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 4 473 668,80 Sk titulom zaplatenia ceny stavebných prác vykonaných pre žalovaného. Konanie zastavil s odôvodnením, že v žalobe uvedený žalovaný Šíravar, a. s. Michalovce s identifikačným číslom 17 313 309 v obchodnom registri nebol nikdy zapísaný. Subjekt s rovnakým obchodným menom i sídlom a s identifikačným číslom 31 700 241 bol v obchodnom registri zapísaný, neskôr zmenil obchodné meno na Starý prameň, a. s. a 9. augusta 1999 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Po splnení rozvrhového uznesenia bol 10. decembra 2008 konkurz zrušený a 2. decembra 2009 bola spoločnosť z obchodného registra vymazaný. Rovnako bol z obchodného registra, po ukončení likvidácie, 8. novembra 2000 vymazaný aj subjekt s obchodným menom Šíravar, a. s. v likvidácii IČO 31 689 671. Keďže v obchodnom registri nie sú zapísané ani iné spoločnosti s rovnakým označením ( hoci s iným IČO ), nie sú splnené podmienky konania, preto súd konanie zastavil s odkazom na § 19 O. s. p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podaním zo 14. decembra 2012, ktoré bolo súdudoručené 17. decembra 2012 žalobca vzal odvolanie späť.
Keďže žalobca svoje odvolanie vzal späť, skôr ako o ňom odvolací súd rozhodol, odvolací súd podľa § 207 ods. 3 O. s. p. odvolacie konanie zastavil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Uznesením z 3. septembra 2010, č. k. 4 Cb 3605/1995-215 súd prvého stupňa žalobcovi uložil povinnosť zložiť na účet súdu 400 eur preddavku na trovy znaleckého dokazovania, s poukazom na § 141 ods. 1 O. s. p., keďže dôkaz má byť v prospech žalobcu. Predmetom znaleckého posudku malo byť posúdenie pravosti listiny - rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 31. októbra 1995, č. k. 4 Cb 3605/1995-45, ktorú v rámci odvolacieho konania predložil žalobca. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že doklad, ktorý súdu predložil je pravý a vysoko relevantný, preto nie je ochotný znášať trovy vyvolané rozhodnutím súdu, ktorý nariadil znalecké dokazovanie.
Odvolací súd vychádzajúc z procesnej situácie, ktorá vznikla po tom, ako žalobca vzal odvolanie späť, dospel k záveru, že pominul dôvod, pre ktorý bolo uznesenie vydané. Keďže znaleckým dokazovaním sa mala skúmať otázka rozhodná pre odvolacie konanie, zastavením odvolacieho konania sa stalo znalecké dokazovanie nepotrebným a napadnuté uznesenie neaktuálnym. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné