3 Obo 269/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., zastúpený JUDr. P. proti žalovanému P., IČO X., zastúpený JUDr. J., o zdržanie sa zásahov do práv majiteľa úžitkového vzoru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. septembra 2007, č. k. 9 Cbs 148/2003-134, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. septembra 2007 č. k. 9 Cbs 148/2003-134 v časti výroku o náhrade trov konania   p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 863,50,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 20.9.2007 č. k. 9 Cbs 148/2003-134 zamietol žalobu žalobcu o zdržanie sa zásahov do práv majiteľa úžitkového vzoru a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 17 213,95,- Sk.

Proti výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca uviedol, že v prípade žalovaného nešlo iba o jednorazovú výrobu limitovanej série, ale o opakovanú výrobu. Žalobca poukázal aj na rozhod- nutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 5/2006, v zmysle ktorého je potrebné pri posudzovaní aplikácie § 150 O.s.p. sledovať nie iba pomery toho, kto má trovy platiť, ale aj dopad na majetkové pomery oprávneného. Podľa názoru žalobcu je bez akéhokoľvek dokazovania zreteľné, aké sú majetkové pomery účastníkov.

K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že z odvolania nie je zrejmé, aký dopad by malo mať priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov konania na majetkové pomery oprávneného (žalovaného). Poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, v zmysle ktorej je potrebné pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania, a preto samotné odvolanie sa na majetkové pomery účastníkov konania považuje za nedostačujúce.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 písm. f) O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zdržania sa výroby, distribúcie a predaja výrobku modrá Pepsi – cola v Slovenskej republike, ako aj distribúcie, výroby a predaja do Českej republiky. Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný vyrába, distribuuje a predáva modrú pepsi colu. O trovách konania rozhodol podľa výsledku sporu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému je žalobca povinný nahradiť trovy konania vo výške 17 213,95,- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval správne, keď uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

V sporovom konaní Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej má účastník nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa ustanovenia § 150 O.s.p. Zo znenia ustanovenia § 150 O.s.p. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a v tejto súvislosti sú tiež významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Žalobca v podanom odvolaní nešpecifikuje majetkové pomery účastníkov konania ani to, akým spôsobom by mohli tieto ovplyvniť rozhodovanie o trovách konania. Z jeho odvolania nie je tiež zrejmé, aký dopad by malo mať rozhodnutie o trovách konania na majetkové pomery oprávneného, teda žalovaného.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 O.s.p. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval zásadu "omnis litigator victus debet impensis" zakotvenú v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej každá sporová strana, ktorá prehrala, má hradiť trovy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.  

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 685,50 Sk v zmysle § 14 ods. 2 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb – vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.1.2007 + 178,- Sk režijný paušál za jeden úkon právnej služby.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 13. apríla 2008  

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu.