UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Správa pohledávek OKD, a.s., so sídlom Stonavská 2179, Doly, 735 06 Karviná, Česká republika, IČO: 26 863 154, proti žalovanému Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Trnava, IČO: 00 009 199, v konkurze s ustanoveným správcom konkurznej podstaty Mgr. Pavlom Korytárom, Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie sumy 176 654 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. apríla 1999 č. k. 13Cb/97/1997-100, takto
rozhodol:
I. Späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a.
II. Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. apríla 1999 č. k. 13Cb/97/1997-100 z r u š u j e a k o n a n i e z a s t a v u j e.
III. Žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konani
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. apríla 1999 č. k. 13Cb/97/1997-100, žalobu proti vtedajšiemu žalovanému 1/ zamietol (výrok I.), konanie proti žalovanému 2/ (TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii, so sídlom 811 03 Bratislava, IČO: 31 412 742) zastavil (výrok II.) a žalovaným náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým bola žaloba voči vtedajšiemu žalovanému 1/ zamietnutá podala odvolanie žalobkyňa. Na odvolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením z 3. augusta 1999 č. k. 3Obo/226/1999-111, odvolacie konanie zastavil s tým, že sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
3. O žalobkyňou podanom dovolaní proti uzneseniu odvolacieho súdu z 3. augusta 1999 č. k. 3Obo/226/1999-111, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, ktorý rozsudkom z 30. apríla 2002 č. k. ObdoV/13/2000-115, napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátilna ďalšie konanie. Dovolací súd v rámci odôvodnenia uviedol, že žalobkyňa odstránila vady podaného odvolania včas. S prihliadnutím na uvedené nebol daný dôvod na zastavenie odvolacieho konania. Postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu tak podľa názoru dovolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolací súd tak bol povinný opätovne rozhodnúť o podanom odvolaní žalobkyne.
4. Uznesením Okresného súdu Trnava z 12. septembra 2007 č. k. 25K/2/2007-70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. októbra 2007, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii, Trnava, IČO: 00 009 199, z ktorého dôvodu došlo k prerušeniu odvolacieho konania zo zákona.
5. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
6. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
7. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
8. Uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá s účinnosťou od 1. januára 2020 zákonom č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa k ust. § 47 ods. 4 ZoKR obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný, napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí, alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví....V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.
9. Z oznámenia Okresného súdu Trnava zo 7. decembra 2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 25K/2/2007, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Trnava, IČO: 00 009 199, Sladovnícka 13, Trnava, sa prvá schôdza veriteľov uskutočnila dňa 7. decembra 2007.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky zaslal v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR správcovi konkurznejpodstaty výzvu na udelenie súhlasu s pokračovaním v odvolacom konaní dňa 16. júna 2023, ktorá bola správcovi doručená dňa 21. júna 2023. Rovnaká výzva bola zaslaná aj žalovanému úpadcovi, a to dňa 16. júna 2023, ktorá výzva sa vrátila odvolaciemu súdu dňa 21. júna 2023 ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Odvolací súd výzvu zaslanú a nedoručenú žalovanému úpadcovi zaslal 22. júna 2023, Milanovi Balogovi, likvidátorovi úpadcu, ktorá bola úspešne doručená 28. júna 2023. Uvedené výzvy odvolacieho súdu zostali správcom konkurznej podstaty, žalovaným úpadcom a aj likvidátorom bez reakcie, teda návrh na pokračovanie v konaní podaný nebol.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného aplikoval poslednú vetu ust. § 47 ods. 4 ZoKR, podľa ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby. Z právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k ust. § 47 ods. 4 ZoKR nevyplýva, že by mal súd pri aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv. pasívnych sporov teda, keď úpadca je v procesnom postavení žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2022 sp. zn. 4Obdo/82/2021 (publikované ako R 41 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3/2022) v zmysle, ktorého „Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom“.
12. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Záver vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí 4Obdo/82/2021, je možné podľa odvolacieho súdu aplikovať aj na predmetné odvolacie konanie tzn., že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby, preto odvolací súd podľa ust. § 370 CSP, späťvzatie žaloby pripustil, keďže žalovaný úpadca ani správca konkurznej podstaty voči späťvzatiu nevzniesol žiadne námietky, zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. apríla 1999 č. k. 13Cb/97/1997-100 a konanie o žalobe zastavil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 453 ods. 1 CSP, v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu stanoveného zákonom, nie je žiadnej zo sporových strán možné pričítať procesné zavinenie zastavenia konania.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 420 CSP). Dovolanie je podľa ust. § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (ust. § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa ust. § 357 písm. a) až n) (ust. § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa ust. § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (ust. § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (ust. § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (ust. § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ust. § 424 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (ust. § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. l CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ust. § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (ust. § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa ust. § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ust. § 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ust. § 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa ust. § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ust. § 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (ust. § 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ust. § 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (ust. § 435 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie.