3 Obo 250/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., zast. JUDr. J., proti odporcovi JUDr. I., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu S., zast. Mgr. Ing. V., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. júna 2007 č. k. 13 Cbi 81/04-86, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. júna 2007 č. k. 13 Cbi 81/04-86 v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.6.2007 č. k. 13 Cbi 81/04-86 zastavil konanie o určenie pravosti pohľadávky a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 108 776,50,- Sk. Uviedol, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, a preto súd konanie zastavil podľa § 96 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 108 776,50 Sk, pretože z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a preto je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v uvedenej výške.
Proti výroku o trovách konania sa odvolal navrhovateľ a žiadal jeho zmenu. Vyjadril presvedčenie, že predmetné trovy konania, ktoré pozostávali výlučne z trov právneho zastúpenia, boli v tomto prípade vynaložené v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti konania. Poukázal na skutočnosť, že odporca má ukončené právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, a preto tým, že sa v predmetnom incidenčnom spore nechal zastupovať iným advokátom, nepostupoval podľa názoru navrhovateľa hospodárne a s náležitou starostlivosťou, keďže v prípade neúspechu by trovy konania boli pohľadávkou proti podstate. Z uvedených dôvodov navrhuje preto uznesenie v napadnutej časti potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný hradiť trovy konania odporca.
Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania podaním zo dňa 21.5.2007 v celom rozsahu späť. So späťvzatím odporca súhlasil a uplatnil si náhradu trov konania v celkovej výške 108 776,50,- Sk pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
Keďže je nesporné, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, vzniklo podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. odporcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Podľa § 8 vyhl. č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní, správca konkurznej podstaty nemá nárok na odme- nu podľa osobitných predpisov za vedenie sporov, účasť na konaní o výkone rozhodnutí a za činnosť vykonanú v správnom konaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporcom je správkyňa konkurznej podstaty, ktorej za výkon funkcie správcu, vrátane s tým súvisiacich sporov, patrí odmena podľa § 8 zák. č. 328/1991 Zb., pričom za vedenie sporov podľa osobitných predpisov jej odmena neprináleží, súd prvého stupňa preto pochybil, keď odporcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré nemožno považovať tiež ani za trovy účelne vynaložené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie Krajského súdu v Bra- tislave v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil.
O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 30. januára 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu