3Obo/24/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a členiek JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci žalobcu JUDr. Juraj Gavalčin, so sídlom Platanová 5, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Detes Trade, a.s., so sídlom Zimná 97, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 710 671, proti žalovanému 1/ DAMAX Prešov, s.r.o., so sídlom Strojnícka 20, 080 06 Prešov, IČO: 45 327 181, žalovanému 2/ DELTA Prešov, s.r.o., so sídlom Strojnícka 20, 080 06 Prešov, IČO: 36 484 211, zastúpený advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi/1/2012-129 zo dňa 06. novembra 2013, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi/1/2012-129 zo dňa 06. novembra 2013 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a 100 % nárok na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania vo výške 1 091,04 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. L. špecifikovaných v žalobe. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti notárskou zápisnicou dňa 31. októbra 2000 vložil do základného imania spoločnosti K.T.R, spol. s r.o., Košice. Tento majetok nadobudol na základe Zmluvy o prevode časti podniku č. 1185/1995 od Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“). Podľa čl. VII bod 5 zmluvy bol do splatenia celej kúpnej zmluvy prevod tohto majetku na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možný len po predchádzajúcom súhlase predávajúceho FNM SR. Ak predávajúci do 60 dní od doručenia žiadosti kupujúceho predávajúcemu sa písomne nevyjadrí, má sa za to, že súhlas bol udelený. Pri nedodržaní tohto postupu, je prevod takéhoto majetku neplatný. Poukázal na § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.. FNM SR súhlas neudelil. Detes Trade, a.s. v čase vkladu nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti K.T.R., spol. s r.o. kúpnu cenu nezaplatila, čím došlo k porušeniu zmluvy, aj zákona,následkom čoho sú tieto právne úkony neplatné, ako aj na nadväzujúce ďalšie úkony. Uviedol, že aj notárska zápisnica je absolútne neplatným úkonom, ako aj úkony na ňu nadväzujúce sú neplatné. Neplatné sú preto aj všetky ďalšie prevody majetku, vrátane prevodu na žalobcu a vlastníkom majetku je Detes Trade, a.s. (pôvodne Drobný tovar Slovakia, a.s.). Na preukázanie svojich tvrdení predlož protest prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov z 14. marca 2003 a rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov z 30. júna 2003, ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené. Naliehavý právny záujem preukazuje skutočnosťou, že na základe zápisu v katastri nehnuteľností je vlastníkom nehnuteľnosti osoba, ktorá vlastnícke právo nadobudla z absolútne neplatných právnych úkonov.

3. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou č. 1/2009 z 11. decembra 2009 a žalovaný 2/ nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam od svojho právneho predchodcu K.T.R spol. s r.o., ktorý ich nadobudol ako vklad spoločníka obchodnej spoločnosti Drobný tovar Slovakia, a.s. (úpadca) do základného imania.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil, že uznesením zo dňa 16. januára 2001 (5K/100/2000-11) bol na majetok dlžníka Detes Trade, a.s., Spišská Nová Ves vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty zaradil sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty.

5. Z rozhodnutia súdu vo veci vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, zistil, že bolo vykonané dostatočné dokazovanie a prijatý záver, že spoločnosť DAMAX Prešov, s.r.o. sporné nehnuteľnosti riadne odkúpila na základe kúpnej zmluvy č. 1/2009 od spoločnosti DELTA Prešov, s.r.o. a je ich aktuálnym vlastníkom. Z rozhodnutia vo veci vylúčenia z konkurznej podstaty vyplýva, že vo vzťahu k vkladu vlastníckeho práva na základe osvedčenia o vyhlásení účastníka - spoločnosti Drobný tovar Slovakia, a.s., o vložení nehnuteľností do základného imania spoločnosti K.T.R., spol. s r.o., Košice je zrejmé, že Katastrálny úrad Prešov rozhodnutím č. Vo 13/2003 z 30. júna 2003 vyhovel protestu prokurátora proti rozhodnutiu bývalého Okresnému úradu v Prešove, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva a rozhodnutie zrušil. Rozhodnutie katastrálneho úradu môže byť záväzné len pre jeho účastníkov, t. j. Detes Trade, a.s. a K.T.R., spol. s r.o., ktorí už v čase jeho právoplatnosti neboli vlastníkmi nehnuteľností, ale spoločnosť DELTA Prešov, s.r.o. Správny orgán už preto nemohol zasiahnuť do práv tretích osôb. To, že rozhodnutie katastrálneho úradu neovplyvnilo ďalšie zápisy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností potvrdzuje aj to, že vklady kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a teda nakladanie s nimi aj po proteste prokurátora, povoľovalo. Pokiaľ ide o neudelenie súhlasu Fondu národného majetku SR na prevod, súd zistil, že žiadosť bola podaná, písomný súhlas FNM SR neudelil, prevod majetku však nespochybnil a akceptoval aj ďalšie prevody.

6. K nadobudnutiu vlastníckeho práva spoločnosťou DAMAX Prešov, s.r.o. na základe zmluvy č. 1/2009 z 11. decembra 2009 súd vyslovil, že je relevantné, že nehnuteľnosti užíval tento subjekt ako dobromyseľný vlastník, užíval ich v dobrej viere, že mu patria, že sú jeho vlastníctvom.

7. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov predstavuje princíp právnej istoty. Vlastníckemu právu je poskytovaná ochrana podľa § 124 Občianskeho zákonníka. Súd neakceptoval názor, že zánikom právneho titulu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k určitej veci predchodca aktuálneho vlastníka, zaniklo aj právo osoby, ktorá svoje právo odvodzuje od svojho právneho predchodcu. DAMAX Prešov, s.r.o. nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy a je ich vlastníkom.

8. Žalobca si uplatnil právo na určenie vlastníckeho práva, na základe tých istých skutočností, ktoré uviedol ako obranu v spore o vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty a ktoré boli v tomto konaní vysporiadané tak, že boli z konkurznej podstaty vylúčené, bolo vyslovené, že aktuálnym vlastníkom je žalovaný 1/, a preto súd ustálil, že tu nie je naliehavý právny záujem na určení prezentovaný žalobcom. Na tomto základe súd žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešných žalovaných tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti tomuto rozsudku odvolanie podaním zo dňa 20. decembra 2013, v ktorom uviedol, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O. s. p. Žalobca trvá na tom, že prevod nehnuteľností od pôvodného vlastníka na ďalší subjekt nebol platný, preto ani ďalšie prevody tohto majetku na ďalšie subjekty sú neplatné. K argumentácii princípom ochrany dobrej viery uviedol, že nikto nemôže previesť viac práv ako má sám. Odkázal na uznesenie sp. zn. I. ÚS 50/2010.

10. Nesúhlasil ani s názorom, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení práva, nakoľko žalobca vstúpil do všetkých vzťahov úpadcu Detes Trade, a.s., ako správca konkurznej podstaty a naliehavý právny záujem je daný základnou úlohou správcu v akomkoľvek konkurznom konaní, a to je speňaženie majetku úpadcu a uspokojenie konkurzných veriteľov. Ďalej poukázal i na to, že súd sa mal zamerať aj na kúpnu zmluvu z 11. decembra 2009, či nespĺňa podmienky prevodu medzi spriaznenými osobami podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka.

11. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že je vlastníkom sporných nehnuteľností.

12. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu vyjadrili podaním zo dňa 21. januára 2014 a vyslovili súhlas s napadnutým rozsudkom, ktorý považujú za vecne správny a poukázali aj na iné konania (sp. zn. 9Cbi/2/2012, 15Cbi/5/2010 o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty) v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/3/2013, 4Obo/92/2012. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania vo výške 826,34 eur.

13. Vyjadrenie žalovaných bolo žalobcovi doručené dňa 17. augusta 2016, ku ktorému sa vyjadril podaním zo dňa 05. septembra 2016. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že žalobca zotrval na svojich námietkach vznesených v priebehu konania.

14. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Podľa § 470 ods. 4 C. s. p. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, ne ktorom sa konanie začalo.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu podľa § 379 a § 380 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 470 ods. 4 C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým prvostupňový súd rozhodol vo veci samej. V konaní nebolo spochybnené, že žalovaný 2/ previedol na žalovaného 1/, na základe uzavretej zmluvy sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L.. Na základe tejto skutočnosti bolo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané v príslušnom katastri v prospech žalovaného 1/.

17. Predmetom konania je právo na určenie podľa § 80 písm. c/ O. s. p. Predpokladom úspešnosti návrhu na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je ako i na splnení povinnosti z právneho vzťahu alebo porušenia práva podľa § 80 písm. b/, c/ O. s. p. sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Návrh domáhajúci sa určenia či už práva, právneho vzťahu alebo splnenia povinnosti spravidla nemôže byť opodstatnený tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Určovací petit nie je jedinou možnou formou ochrany práva. Určovací petit je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než totojeho postavenie bolo porušené. Jeho cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany za súčasného splnenia zákonom požadovanej podmienky preukázania naliehavosti právneho záujmu na určení tohto práva. Na vznik právneho záujmu žalobcu na určení stačí také správanie odporcu, ktoré svedčí o jeho úmysle porušiť právo navrhovateľa, resp. spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Je teda prostriedkom, ktorý navrhovateľovi umožňuje dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo, resp. právne postavenie bolo porušené, má teda preventívny charakter.

18. Súd prvej inštancie sa zaoberal skúmaním naplnenia predpokladov určenia naliehavosti právneho záveru a dospel k názoru, že už v inom konaní (vylúčenie nehnuteľností s konkurznej podstaty) bolo vyslovené (i v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), že vlastníkom nehnuteľností je žalovaný 1/, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosti v súlade s dobrými mravmi a v dobrej viere ako ďalší subjekt.

19. Odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa stotožnil aj v záujme právnej istoty (aj v nadväznosti na iné rozhodnutie, v ktorom ako predbežnú otázku skúmalo vlastníctvo práve k sporným nehnuteľnostiam), pretože k nadobudnutiu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam žalovaným 1/ došlo v dobrej viere. Aj keď v zásade platí, že súd nie je viazaný iným rozhodnutím súdu, odvolací súd odkazuje na čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a na ústavné princípy právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv v dobrej viere, ako i na princíp právnej istoty, ako pilier právneho poriadku štátu. Ak teda úpadca predal nehnuteľnosti inému subjektu a tento úkon nebol vyhodnotený ako neplatný (v rozhodnutí o vylúčení nehnuteľností z konkurznej podstaty) a nadobúdateľ nehnuteľnosti predal ďalšiemu subjektu až sa stali majetkom žalovaného 1/ nemožno tento postup vyhodnotiť ako rozporný so zákonom, teda neplatný.

20. K základným námietkam vzneseným žalobcom v priebehu konania, a to, že subjekt, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, ich nadobudol na základe absolútne neplatného právneho úkonu, čo vyvodzuje z porušenia ust. § 19a ods. 2, 4 zákona č. 92/1991 Zb. v platnom a účinnom znení, pretože Fond národného majetku SR nevyslovil s prevodom (pôvodne) privatizovaných nehnuteľností súhlas. Ďalej namietal nevysporiadanie sa vznesenými námietkami žalobcu k predmetu konania.

21. Súd rozhodujúci o odvolaní vyhodnotil tieto námietky žalobcu ako neopodstatnené a vyslovil názor, že žalovaný 1/, ako „tretí“ nadobúdateľ nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2009 užíval ako dobromyseľný vlastník, t. j. v dobrej viere, že nehnuteľnosti vlastní. K tomuto sa žiada uviesť, že princíp dobrej viery, vo všeobecnosti chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, predstavuje jeden z prejavov ústavného princípu právnej istoty. Táto ochrana vlastníckeho práva ďalších dobromyseľných nadobúdateľov je zakotvená v § 124 Občianskeho zákonníka a je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1) a vyplýva aj z čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Opačná interpretácia, podľa ktorej dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z predchodcov vlastníka, stráca vlastnícke právo aj posledný (aktuálny) vlastník, by znamenala narušenie konceptu právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Ochrana vlastníckeho práva je podporená aj judikatúrou ústavného súdu, i keď platí, že prevod vlastníckeho práva medzi viacerými nadobúdateľmi sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu. Na tomto základe teda súd nemal dôvod pochybovať o vlastníctve sporných nehnuteľností žalovaným 1/.

22. K námietke nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok odôvodnenia súd rozhodujúci o odvolaní nespochybňuje právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom čase platné ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. vymedzovalo, čo má rozhodnutie obsahovať, vrátane výstižného vysvetlenia, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Zároveň však platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdusa zaoberať vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konaniam, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodujúci o odvolaní vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevykazuje znaky porušenia tohto práva účastníka. Odôvodnenie obsahuje zhrnutie dôvodov, pre ktoré súd žalobe nevyhovel. Je potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol úspešný, t. j., aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

23. K námietke neudelenia súhlasu Fondu národného majetku SR na prevod majetku, súd rozhodujúci o odvolaní poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 1/ v konaní predložením knihy odoslanej pošty úpadcu z roku 2010 (na l. č. 79), v ktorej je pod por. č. 317 evidovaná žiadosť úpadcu zo dňa 26. júla 2000 adresovaná FNM SR o vydanie súhlasu k prevodu majetku na inú osobu s poznámkou „vybavené - odoslané“ s nečitateľným podpisom. Tento dôkaz žalobca v konaní nevyvrátil.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

25. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal plný nárok na náhradu trov konania (výrok II). O výške náhrady trov doterajšieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 420 C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie e prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.