Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Obo 24/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu A., Ing. Š. A.., C., S. T.,
IČO: X., o uložení poriadkovej pokuty správcovi konkurznej podstaty, vo veci vedenej na
Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 2K/120/1999, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
7. februára 2011, č. k. 2K/120/1999-92 z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením uložil poriadkovú pokutu vo výške
331,93 Eur správcovi konkurznej podstaty JUDr. M. K., advokátovi, M., P..
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že uznesením zo dňa 13. apríla 2000 Krajský súd
v Košiciach vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a za správcu konkurznej podstaty ustanovil
JUDr. M. K..
Zo sťažnosti Ing. P. S. súd zistil, že si uplatnil u správcu konkurznej podstaty
pohľadávku proti podstate v sume 630,88 Eur prihláškou zo dňa 3. februára 2006.
Vo vyjadrení k sťažnosti správca konkurznej podstaty uviedol, že nepreveril účtovné doklady,
preto sa k pohľadávke nevie vyjadriť.
Súd podľa § 53 ods. 1 O. s. p. uložil správcovi konkurznej podstaty pokutu z dôvodu,
že od roku 2006 nezaujal stanovisko k pohľadávke proti podstate, ktorú si u neho uplatnil
Ing. P. S. a do roku 2011 ani nepreštudoval účtovné doklady, čím hrubo porušil svoje
povinnosti vyplývajúce mu z funkcie správcu konkurznej podstaty.
Správca konkurznej podstaty podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie
podaním zo dňa 7. marca 2011.
V odôvodnení odvolania uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nezákonné
a nedostatočne odôvodnené a jeho vyjadrenie zo dňa 3. februára 2011 súd použil ako
skutkovú skutočnosť vytiahnutú z kontextu zdôvodnenia.
Ďalej v odvolaní uviedol, že nijakým spôsobom nemaril žiadne práva účastníka
a už vôbec nesťažoval postup súdu. Uvedenú správu z 3. februára 2011 podával v čase svojej
práceneschopnosti, počas liečby chrípky pri 39,5 °C telesnej teploty. Výzva mu bola doručená
dňa 24. januára 2011, teda v čase spracovávania daňových priznaní dani z pridanej hodnoty
a dane z príjmov za rok 2010.
Z dôvodu zistenia objektívnej pravdy za účelom preskúmania tvrdenia sťažovateľa,
musel použiť formuláciu o preverení tejto skutočnosti z účtovných dokladov, lebo ide o obdobie zhruba piatich rokov. Poukázal na to, že v tomto konaní si uplatnilo prihláškami
svoje pohľadávky 39 konkurzných veriteľov v sume 61 190 126,70 Sk, popretých bolo
15 pohľadávok celkom alebo z časti.
Uviedol, že pohľadávka sťažovateľa nebola uspokojená s poukazom na ust. § 31 ZKV,
pretože je možné ju uspokojiť v priebehu konania kedykoľvek. Ide o pohľadávku vzniknutú
počas konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu. Zákonodarca nevymedzil povinnú splatnosť
pohľadávok proti podstate taxatívne, ale ako možnosť, čo správca konkurznej podstaty využil
v tomto konkurze. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods.1 a § 214 ods. 2
písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd postupoval v súlade s právnym
predpisom, keď uložil správcovi konkurznej podstaty poriadkovú pokutu
Podľa § 8 ods.4 ZKV, ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť
poriadkovú pokutu.
ZKV bližšie nešpecifikuje dôvody resp. postup správcu v konkurznom konaní,
ktoré by naplnili skutkovú podstatu ustanovenia § 8 ods. 4. Citované ustanovenie je potrebné
vykladať tak, že musí ísť o také porušenie povinnosti správcom konkurznej podstaty,
ktoré zasahuje do riadneho priebehu konkurzného konania. Poriadková pokuta je opatrením
a možno ju uložiť tam, kde miernejšie prostriedky preukázateľne neviedli k náprave.
Správcovi konkurznej podstaty bola uložená poriadková pokuta z dôvodu jeho
nečinnosti, pretože do roku 2011 ani nepreštudoval účtovné doklady v súvislosti
so sťažnosťou Ing. S., ktorý si u správcu prihlásil pohľadávku proti podstate.
Túto nečinnosť súd považoval za hrubé porušenie povinností správcu konkurznej podstaty.
Podľa odôvodnenia uznesenia Ing. S. si u správcu konkurznej podstaty uplatnil
pohľadávku proti podstate podaním zo dňa 3. februára 2006, ktorá nebola uspokojená.
V spise nie sú žiadne listinné dôkazy preukazujúce také porušenie povinnosti správcu
konkurznej podstaty, ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty. Odvolací súd tiež vyslovil,
že aj na uznesenie o uložení poriadkovej pokuty sa vzťahuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p., preto aj z jeho odôvodnenia by malo byť zrejmé, o ktoré dôkazy oprel súd svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností napadnuté
uznesenie podľa §221 O. s. p. zrušil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 23. júna 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková