3 Obo 234/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I, proti žalovanému J, správca konkurznej podstaty úpadcu X, IČO: X, o žiadosti C. na zaplatenie úhrady nákladov vo výške 986,50 Sk, na odvolanie C, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Cbi 189/06–46 zo dňa 2. októbra 2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Cbi 189/06–46 zo dňa 2. októbra 2007 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 2. októbra 2007 č. k. 6 Cbi 189/06–46 rozhodol tak, že C, nepriznal náhradu vo výške 986,50 Sk za poskytnuté služby. Uviedol, že podľa § 125 O.s.p. požiadal súd C, o oznámenie, či žalobca označený v návrhu je vlastníkom cenných papierov – akcií X, IČO: X. C doručil súdu výpis z evidencie údajov z účtu majiteľa cenných papierov a súčasne doručil súdu faktúru č. 2007083409 s fakturovanou sumou 986,50 Sk, ktorou súdu fakturoval vykonané služby. Súd vyzval C na predloženie dokladov preukazujúcich výšku vynaložených vecných nákladov za poskytnuté informácie. Výzva splnená nebola. Súd s poukazom na ust. § 128 O.s.p., preto náhradu nákladov za poskytnuté služby nepriznal.
Proti uzneseniu sa odvolal C a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, resp. zmeniť. Uviedol, že informáciu – službu poskytol v súlade s ust. § 110 ods. 1 písm. a/ zák. č. 566/2001 Z.z. Za podanie správy mu podľa § 110 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. patrí úhrada nákladov. Cena za poskytnutú službu bola fakturovaná v zmysle platného Cenníka C. Má za to, že jeho žiadosť na úhradu poskytnutej služby vychádza z platného a účinného zákona, ktorým je zák. č. 566/2001 Z.z. a ktorý má rovnakú právnu silu ako Občiansky súdny poriadok. Naviac je toho názoru, že ust. § 128 O.s.p. vymedzuje povinnosť poskytnúť skutočnosti súdu, ktoré majú význam pre ich konanie, avšak rovnako za úhradu vecných nákladov. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie zmeniť, resp. zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 128 O.s.p. každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov.
Je nepochybné, že odvolateľ na požiadanie súdu v súlade s týmto ust. § 128 O.s.p. oznámil súdu požadované skutočnosti. Za ich oznámenie si vyúčtoval čiastku Sk 986,50, a to ako odplatu za poskytnutú službu v zmysle Cenníka služieb C.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odvolateľovi požadovanú náhradu za poskytnuté informačné služby nepriznal z dôvodu, že táto odporuje ust. § 128 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolateľ namieta, že požadovaná náhrada zodpo- vedá ust. § 110 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., pričom je toho názoru, že nepochybne mu prislúcha náhrada vecných nákladov.
Ako vyplýva z cit. ust. § 128 O.s.p. za oznámenie súdom požadovaných skutočností prislúcha poskytovateľovi náhrada vecných nákladov.
Toto ust. § 128 O.s.p. korešponduje i s ust. § 110 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., v zmysle ktorého patrí centrálnemu depozitárovi za podanie správy taktiež úhrada nákladov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že za náklady v uvedenom zmysle nemožno považovať cenu za poskytnutú službu tak, ako ju účtuje odvolateľ v zmysle svojho cenníka.
Je potrebné uviesť, že účtovanie služieb v zmysle cenníka odvolateľa prislúcha odvolateľovi voči jeho klientom, ktorý je založený na vzťahu súkromnoprávnom. Vzťah súdu a poskytovateľa požadovaných informácii je vzťahom verejnoprávnym. Podľa § 128 O.s.p. je každý povinný požadované skutočnosti poskytnúť. Nejde teda o obchodný vzťah súdu a poskytovateľa správy. Súd nie je zákazníkom (klientom) a má právo poskytnutie požadovanej správy i vynucovať príslušnými sankciami. Za poskytnutie požadovanej skutočnosti súdu však poskytovateľovi prislúcha náhrada vecných nákladov, za ktoré treba považovať jeho vecné výdavky.
Keďže k preukázaniu výšky vecných nákladov zo strany odvolateľa nedošlo ani na základe výzvy súdu zo dňa 7. septembra 2007, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 12. decembra 2007
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu