3 Obo 222/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu C., zastúpeného JUDr. Ing. Ľ., proti žalovanej v I. rade JUDr. M., správkyni konkurznej podstaty úpadcu Ing. F., žalovanému v II. rade JUDr. M. správcovi konkurznej podstaty úpadcu U., zastúpenému Mgr. J., žalovanému v III. rade U., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 35 Cbi/10/2002–281 zo dňa 14. júna 2007, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanej v I. rade m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e. Vo vzťahu k žalovanému v II. a III. rade rozsudok vo veci samej a v časti výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v I. a III. rade p o t v r d z u j e. V časti náhrady trov konania voči žalovanému v II. rade napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalovanému v II. rade náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie pravosti pohľadávky vo výške 8 946 926,40 Sk so zaradením medzi pohľadávky s nárokom na oddelené uspokojenie.
V odôvodnení uviedol, že podľa obsahu prihlášky konkurzného veriteľa pohľadávka žalobcu v uplatnenej výške predstavovala nesplatený zostatok úveru, ktorý bol poskytnutý S., na základe úverovej zmluvy č. X. zo dňa 29. mája 1995 a úverovej zmluvy č. X. zo dňa 29. mája 1995 spoločnosti U., vo vzťahu ku ktorým sa Ing. F. zaručil v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka za riadne a včasné splatenie finančných prostriedkov, poskytnutých na základe týchto úverových zmlúv.
Uznesením zo dňa 15. februára 2005 súd pripustil zámenu účastníkov konania na strane žalovaného v I. a II. rade tak, že z konania na strane žalovaného v I. rade vystúpil JUDr. J. a na jeho miesto vstúpila JUDr. M. ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. F. a na strane žalovaného v II. rade z konania vystúpil JUDr. K. a na jeho miesto vstúpil JUDr. M., ako správca konkurznej podstaty úpadcu U..
Uznesením zo dňa 6. novembra 2005 č. k. 3 Obo 357/2005 bola pripustená zámena účastníka na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila S., a na jej miesto do konania vstúpila C..
Uznesením č. k. 25-24K 427/99-297 zo dňa 04. decembra 2006 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil konkurz vyhlásený na majetok dlžníka Ing. F. a zároveň zbavil JUDr. M. funkcie správkyne konkurznej podstaty úpadcu.
Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že zrušením konkurzu na majetok uvedeného úpadcu zanikli účinky vyhlásenia konkurzu a predmetné konanie stratilo svoje opodstatnenie. Žalobu preto zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovanej v I. rade trovy konania nevznikli a žalovaný v III. rade si trovy konania neuplatnil. Žalovanému v II. rade priznal náhradu trov konania v zmysle uvedeného ustanovenia v celkovej výške 263 484,-- Sk
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.
Uviedol, že za daných okolností mal súd konanie v predmetnej veci zastaviť. Zamietnutie žaloby je rozhodnutím vo veci samej, ktoré nemá v tomto prípade opodstatnenie, keďže súd sa nezaoberal vecou samou, teda dôvodnosťou nároku, ktorý bol v konaní uplatnený.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vôbec neodôvodnil, z čoho vychádzal pri posúdení, ktorý účastník mal vo veci úspech, čo vzhľadom na odpadnu- tie predmetu sporu ani nie je možné určiť.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že konanie sa zastavuje a účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania.
Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na existenciu rozhodnutia o zrušení konkurzu, v dôsledku čoho nie je možné uplatniť petit, ktorý žalobca požadoval a keďže žalobca nezobral žalobu späť, musel súd vydať rozsudok, ktorým žalobu zamietol.
Napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť. Súčasne si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. zistil, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné.
Predmetom sporu je určenie pravosti pohľadávky žalobcu vo výške 8 946 926,40 Sk, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 25-24K 427/99 proti úpadcovi Ing. F.. Uvedená pohľadávka, ktorá predstavovala zostatok úveru, poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, S., na základe úverovej zmluvy č. X. zo dňa 29. mája 2005, bola popretá na prieskumnom pojednávaní, konanom dňa 18. decembra 2001, žalovanými v I. až III. rade.
Uznesením č. k. 25-24K 427/99-297 zo dňa 04. decembra 2006 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil konkurz vyhlásený na majetok dlžníka Ing. F. a odvolal z funkcie správcu konkurznej podstaty žalovanú v I. rade.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Odvolaním z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Ing. F. stratila žalovaná v I. rade spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konana, odvolací súd vo vzťahu k nej napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že konanie zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov je zrejmé, že o určení pravosti pohľadávky možno rozhodovať iba v rámci prebiehajúceho konkurzného konania. V danom prípade bol konkurz na majetok úpadcu Ing. F., zrušený dňa 04. decembra 2006, t.j. po podaní žaloby o určenie pravosti pohľadávky. Zo strany žalobcu nedošlo k späťvzatiu žaloby v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na nedostatok základného predpokladu pre posúdenie dôvodnosti predmetnej žaloby súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobu ako vecne neopodstatnenú zamietol. V časti, týkajúcej sa veci samej preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanému v I. a II. rade podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Žalobca napadol aj správnosť výroku súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa trov konania s tým, že nebol dôvod pre postup podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Napadnutou časťou výroku o trovách konania súd uložil žalobcovi nahradiť žalovanému v II. rade ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu U., trovy konania vo výške 263 484,-- Sk.
Podľa § 8 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení neskorších predpisov správca konkurznej podstaty nemá nárok na odmenu podľa osobitných predpisov za vedenie sporov, účasť na konaní o výkone rozhodnutí a za činnosť vykonávanú v správnom konaní.
Uvedeným ustanovením nie je dotknuté právo správcu konkurznej podstaty dať sa zastúpiť v súdnom konaní právnym zástupcom, avšak náklady, ktoré mu zastupovaním vznikli, mu v súdnom konaní nemožno priznať. Keďže žalovaný II. je správca konkurznej podstaty, ktorému za výkon funkcie, vrátane s tým súvisiacich sporov podľa osobitných predpisov odmena neprináleží, súd prvého stupňa pochybil, keď mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré nemožno považovať tiež ani za trovy účelne vynaložené. V časti náhrady trov konania voči žalovanému v II. rade preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalovanému v II. rade náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
Trovy odvolacieho konania odvolací súd nepriznal žiadnemu z účastníkov (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. októbra 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu