3Obo/22/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MONING ECOLOGY s. r. o., so sídlom Cejl 76, 661 13 Brno, Česká republika, IČO: 49 287 737, zast. JUDr. Peter Krchnák, advokát, so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému: Eduard Rada, a. s., so sídlom Pivovar Steiger 24, 966 02 Vyhne, IČO: 36 051 691, zast. JUDr. Radko Petruňo, advokát, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, o návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 939 824,- Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 50Cb/14/2004-Mš-410 zo dňa 14. mája 2015, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 14. mája 2015 č. k. 50Cb/14/2004-Mš-410 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal žalovanému nahradiť trovy konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 26. januára 2004 sa žalobca domáhal, aby súd vo svojom rozhodnutí uložiť žalovanému povinnosť vydať žalobcovi stredotlakový parný kotol MON 12PP na prehriatu paru a že v zápisnici z pojednávania zo dňa 27. mája 2010 navrhol zmenu petitu tak, že žiadal zaplatenie sumy 939 824,- Kč. Konajúci súd rozsudkom žalobu zamietol, ktorý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Obo/161/2006 zo dňa 30. októbra 2007 zrušil a vec vrátil na nové konanie, keďže sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetný kotol, ktorého vydanie je predmetom sporu, bol žalovaným nadobudnutý do vlastníctva dobromyseľne, vzhľadom na predloženú Dohodu o ručení, bez ohľadu na dátum, v ktorom bola táto dohoda uzavretá. V novom konaní uložil sa zaoberať aj s námietkou, či ide o identický kotol, ktorého vydanie je predmetom sporu a ktorý bol zabudovaný za úhradu.

Uviedol, že v intenciách tohto zrušujúceho uznesenia doplnil dokazovanie ohľadne zistenia identifikácie predmetného kotla a na základe znaleckého posudku dospel k záveru, že ide o identický kotol. Zmenu žaloby, aby žalovaný zaplatil sumu 939 824,- Kč pripustil a žalobu opätovne zamietol, z dôvodu, žežaloba bola podaná v roku 2004, z ktorého dôvodu sú splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k uvedenému kotlu. Čo sa týka dobromyseľnosti pri nadobudnutí kotla uviedol, že sám žalobca nemal výhrady voči tomu, aby žalovaný kotol vlastnil, nežiadal ho vydať, dokonca prevzal záruku za prevádzku tohto kotla.

O odvolaní proti tomuto rozsudku, ako odvolací súd, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Obo/40/2013 zo dňa 24. júna 2014 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.

V novom konaní, konajúci súd citoval vyjadrené právne závery odvolacieho súdu a uviedol, že v konaní mal za preukázané, že v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou OTZ KAJABA, spol. s r. o. ako kupujúcim zo dňa 06. augusta 1998 sa tieto zmluvné strany dohodli v čl. X na výhrade vlastníckeho práva, podľa ktorého sa vlastníkom tovaru stáva kupujúci až po zaplatení kúpnej ceny po predložení konečnej faktúry. Z doplňujúceho dokazovania po zrušení rozsudku, konajúci súd zistil, že v čase nadobudnutia kotla žalovaný nemal vedomosť o výhrade vlastníckeho práva v prospech žalobcu, ktorému zisteniu svedčí skutočnosť, že kotol bol žalobcovi fakticky dodaný dňa 28. februára 1998 a Zmluva o ručiteľskom záväzku bola uzavretá medzi spoločnosťou OTZ KAJABA, spol. s r. o. a žalovaným až následne dňa 22. januára 1999. Konštatoval, že zmluva o prevzatí záväzku (ručiteľská dohoda) bola podpísaná tým spôsobom, že ju podpísal žalobca a následne ju zaslal na podpis žalovanému, za ktorého ju podpísal Ing. Rada a pán Kajaba konateľ spoločnosti OTZ KAJABA, spol. s r. o. S poukazom na toto zistenie, konajúci súd dospel k záveru, že žalobca sa stal vlastníkom veci, pretože nemal v čase prevzatia veci vedomosť, že nadobúda dotknutý kotol od nevlastníka z čoho vyplýva, že žalobca nedobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí kotla do vlastníctva nepreukázal.

Čo sa týka dokazovania ohľadne oprávnenosti sekundárneho petitu, a to zaplatenia kúpnej ceny vo výške 3 560 000,- Kč, súd mal za preukázané, že žalovaný uhradil sumu 2 600 000,-Kč spoločnosti OTZ KAJABA, spol. s r. o., a to ako subjektu ktorému sa zaviazal zaplatiť uvedenú sumu Zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 21. januára 1999, z čoho vyplýva, že žalovaný plnil svojmu zmluvnému partnerovi, na základe uzavretej zmluvy o dielo, pričom žalobca sa v sekundárnom petite domáha zaplatenia kúpnej ceny vo výške 3 560 000,- Kč. Konajúci súd zastáva názor, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 560 000,- Kč, nezodpovedá ani jeho výpovedi zaznamenanej v zápisnici z pojednávania konaného dňa 21. marca 2013, v ktorej uviedol, že trvá na zaplatení sumy 939 824,- Kč ako tej časti, ktorá nebola zo strany žalovaného uhradená. Podľa záverov dokazovania konajúci súd vyslovil právny názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky kúpnej ceny, ktorú mal žalovaný podľa jeho tvrdenia uhradiť a ktorej zistenie výšky bolo uložené konajúcemu súdu na základe zrušujúceho uznesenia, a preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

O trovách konania rozhodol pola § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote sa odvolal žalobca, podaním doručeným súdu 08. júna 2015 (list v spise č. 430) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Poukázal na fakt, že ide už tretie rozhodnutie rozhodnuté v neprospech žalobcu, pričom už dve rozhodnutia boli odvolacím súdom zrušené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám, keďže dokazovania je už uzavreté. V prípade, že by odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie, navrhol žalovanému s poukazom na ustanovenie § 150 O. s. p. náhradu trov konania nepriznať.

Čo sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo veci vydania veci, toto označil na nedostatočné a absentujúce právne zdôvodnenie a za také, z ktorého vôbec nevyplýva, prečo konajúci súd nárok na vydanie veci zamietol, bez toho, aby dodržal pokyn odvolacieho súdu. Tvrdenie prvostupňového súdu, že s právnou kvalifikáciu sa podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nestotožnil, označil za nepostačujúce, nakoľko podmienka vzniku novej veci sa výslovne uvádza v § 135b ods. 1 Občianskehozákonníka a z odôvodnenia nevyplýva, na základe čoho prvostupňový súd k takémuto záveru dospel. Konštatovanie konajúceho súdu, o údajnom dodaní kotla žalovanému už dňa 28. februára 1998 podľa žalobcu z ničoho nie je zrejmé a tento dátum je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Poukázal na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého žalovaný dobromyseľný nebol. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový súd zmenil odôvodnenie danej veci oproti odôvodneniu v zrušujúcom rozsudku zo dňa 11. apríla 2013, kde na strane 10 tvrdil, že nárok uplatňovaný v sekundárnom petite je premlčaný, čo podľa žalobcu porušuje zásadu predvídateľnosti. Odôvodnenie prvostupňového súdu, že nie je možné kúpnu cenu zaplatiť označil žalobca za nezrozumiteľné. Podľa žalobcu, po doplnení dokazovania v súlade s dispozíciou odvolacieho súdu uvedenou v uznesení zo dňa 30. októbra 2007 je zrejmé, že nárok na vydanie kotla je dôvodný a aj v prípade, že odvolací súd dospel k záveru, že kotol nie je možné vydať, je dôvodný sekundárny petit na určenie náhrady v súlade s ustanovením § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že ústrednou témou bolo určenie nedobromyseľnosti žalovaného pri nadobudnutí sporného kotla.

K hlavnej obrane žalovaného, uvedenej vo vyjadreniach zo dňa 28. septembra 2011 a 03. novembra 2011 sa žalobca plne pridržiava odôvodnenia, ktoré dal k veci dňa 29. apríla 2013, ako aj na pojednávaní dna 16. októbra 2014.

K otázke nepremlčania žalobcovho nároku uviedol, že premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za vec, ktorú nie je možné vydať začne plynúť až dňom, kedy súd určí, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí tomu, kto nebol určený ako vlastník veci.

K obrane žalovaného, uvedenej vo vyjadrení zo dna 28. septembra 2011 a 03. novembra 2011, v ktorej je tvrdené, že predtým ako sa podá žaloba o vydanie veci je potrebné odstúpiť od zmluvy, žalobca poukázal na jeho vyjadrenie v odvolaní a na pojednávaní dňa 29. apríla 2013 a 16. apríla 2014.

K námietke premlčania sekundárneho nároku uviedol, že premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za vec, ktorú nie je možné vydať, začne plynúť až dňom, kedy súd určí, kto je vlastníkom veci. Námietku premlčania uplatnenú žalovaným z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, označil žalobca za neakceptovateľnú.

K použitiu ustanovenia § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že v prípade, ak súd usúdi, že požadovaná vec (kotol) sa stal súčasťou veci žalovaného, musí zároveň skúmať, kto je vlastníkom celej veci, do ktorej bola vec zapracovaná. Zároveň poukazuje na znalecký posudok, z ktorého je zrejmé, že oddelenie kotla od hlavnej veci je technicky možné a teda zostáva iba posúdiť účelnosť do navrátenia do pôvodného stavu. Účelnosť navrátenia kotla odôvodňuje žalobca tým, že cena kotla je 3,5 mil. Kč a hodnota prác pri technickom oddelení je 240,- eur, čo je cena nepomerne nižšia.

K opakovanej námietke, že cenu kotla kúpnej ceny uhradil žalobca na základe výpisu z účtu dôvodí, že táto suma na účet neprišla.

K námietke o vydržaní žalobca poukazuje na záver odvolacieho súdu, z ktorého je zrejmé, že žalovaný kotol nenadobudol dobromyseľne.

Tvrdenie žalobcu o synalagmatickej povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému zaplatenú kúpnu cenu kotla, žalobca považuje za nesprávne a uvádza, že žalobca sa nedožaduje vrátenia veci, na základe neplatnej zmluvy alebo zrušenej zmluvy v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka, ale na základe výhrady vlastníckeho práva zakotvenej v príslušnej zmluve.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je právne dôvodné.

Predmetom odvolania je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 50Cb/14/2004-Mš-410 zo dňa 14. mája 2015, ktorým súd prvého stupňa žalobu označenú v záhlaví rozhodnutia ako o návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 939 824,- Kč s príslušenstvom, zamietol.

Z predložených dokladov v spise je zrejmé, že o žalobe doručenej žalobcom MONING ECOLOGY s. r. o. doručenej súdu 10. februára 2004 proti v nej označenému žalovanému - Eduard Rada, a. s., Pivovar STEIGER 24, vo veci vydanie veci, bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 50Cb/14/2004-Ko-105 zo dňa 03. apríla 2006 tak, že žaloba bola zamietnutá.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo/161/2006 zo dňa 30. októbra 2007, ktorým prvostupňové zamietajúce rozhodnutie odvolací súd zrušil, vyplýva, že odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetný kotol, ktorého vydanie je predmetom sporu nebol žalovaným nadobudnutý do vlastníctva dobromyseľne vzhľadom na predloženú dohodu o ručení, bez ohľadu na dátum, v ktorom bola táto dohoda uzavretá s poukazom na dohodu, v ktorej sa žalovaný za určitých podmienok zaviazal zaistiť riadnu úhradu kotla, ale nezaviazal sa zabudovaný kotol vrátiť.

Z vyjadrenia založeného (v spise na č. l. 267) je zrejmé, že žalobca zmenil eventuálny petit a navrhol, aby súd podľa § 165b ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. ak nebude možné vec vydať, žiada určiť, že žalobca je vlastníkom veci a zároveň určiť aká náhrada patrí žalobcovi vzhľadom na to, že nebol určený za vlastníka spracovanej veci.

novom konaní, v záhlaví označenom ako o návrhu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 939 824,- Kč s príslušenstvom, prvostupňový súd rozhodol rozsudkom č. k. 50Cb/14/2004-Mš-308 zo dňa 11. apríla 2013 tak, že žalobu zamietol a o náhrade trov rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnení tohto rozhodnutia, prvostupňový súd (list v spise č. 317) nárok na doplatenie kúpnej ceny v požadovanej výške označil za nedôvodný. Konštatoval, že je pravdou, že žalobca naposledy jeho nárok kvalifikoval podľa § 135b ods. 2, ale že súd dospel k záveru, že ide o nárok iba na vydanie veci, resp. eventuálneho doplatku kúpnej ceny a že s právnou kvalifikáciou sa nestotožnil. Pri posudzovaní nároku na peňažné plnenie, a to zaplatenia doplatku kúpnej ceny sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú označil za dôvodnú, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

O odvolaní žalobcu (list v spise č. 320) proti tomuto rozsudku, ako odvolací súd, rozhodol uznesením sp. zn. 3Obo/40/2013 zo dňa 24. júna 2014 tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystricu č. k. 50Cb/14/2004-MŠ-308 zo dňa 11. apríla 2013 zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Odvolací súd v odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie súdu prvého stupňa je nepostačujúce a nezrozumiteľné a že z neho nie je zrejmé z akého dôvodu konajúci súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 939 824,- Kč s príslušenstvom zamietol, keď konštatoval, že žalobca sa mohol domáhať iba vydania veci. Odôvodnenie, že prvostupňový súd sa nestotožnil s kvalifikáciu podľa § 135b Občianskeho zákonníka, odvolací súd označil za strohé. Odôvodnenie nároku na peňažné plnenie doplatku ceny vo výške 939 824,- Kč, odvolací súd kvalifikoval taktiež za nezrozumiteľné a za také, z ktorého taktiež nie je zrejmé, na základe čoho konajúci súd, námietku premlčania, označil za dôvodnú a prečo nárok posúdil ako občiansko-právny nárok vyplývajúci zo zmluvy o prevzatí. Podľa zrušujúceho uznesenia, z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, nie je zrejmé, na základe čoho nárok a vydanie veci zamietol. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia odvolací súd označil síce za rozsiahle, obsahujúce hlavne konštatačnú časť účastníkov konania ich podania, ale za také, z ktorého nie je zrejmé o akom nároku žalobcu konajúci súd rozhodol, i keď je obtiažne zistiť, čoho sa vlastne žalobca na základe neustálych podaní domáhal. V novom konaní, v prvom rade odvolací súd uložil na základe žaloby doručenej 10. februára 2004 jednoznačne určiť predmet žaloby a o tomto jasne vymedzenom návrhu rozhodnúť.

Prvostupňový súd v novom konaní rozhodol rozsudkom č. k. 50Cb/14/2004-Mš-410 zo dňa 14. mája 2015, ktorým žalobu opätovne zamietol a ktoré je predmetom odvolania žalobcu v tomto konaní.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 50Cb/14/2004-Mš-410 zo dňa 14. mája 2015 je, či prvostupňový súd postupoval v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a či vec posúdil správne, keď návrh žalobcu zamietol.

Z návrhu na začatie konania, doručeného 10. februára 2004 je zrejmé, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi strednotlakový kotol MON 12PP na prehriatu paru a nahradiť trovy konania.

napadnutom rozhodnutí odvolaním žalobcu zo dňa 08. júna 2015 prvostupňový súd rozhodol o návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 939 824,- Kč s príslušenstvom. Rozsudkom č. k. 50Cb/14/2004-Mš-308 zo dňa 11. apríla 2013 prvostupňový súd rozhodoval o návrhu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 939 824,- Kč s príslušenstvom.V zrušujúcom uznesení sp. zn. 3Obo/40/2013 zo dňa 24. júna 2014 tohto rozsudku je uvedené, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v spojení s označením petitu v záhlaví rozhodnutie nie je jednoznačné o akom nároku, konajúci súd rozhodoval, keď uviedol, že žalobca sa mohol domáhať iba práva na vydanie veci eventuálneho doplatku kúpnej ceny, ale z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého právneho názoru súd právo na vydanie veci zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky týmto uznesením uložil prvostupňovému súdu, na základe žaloby doručenej 10. februára 2004 jednoznačne určiť predmet žaloby a v tomto jasne vymedzenom nároku žalobcu rozhodnúť.

dôvodoch rozhodnutia napadnutého odvolaním zo dňa 04. júna 2015 prvostupňový súd na strane 10 poukazuje na zmenu návrhu v zmysle návrhu žalobcu podchyteného v zápisnici z pojednávania zo dňa 16. októbra 2014, ktorým sa domáhal ako primárneho petitu vydania hnuteľnej veci, a to stredotlakového parného kotla MON 12PP na prehriatu paru, sekundárny petit, aby súd v súlade s § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka určil, že žalovaný je vlastníkom danej veci a aby zároveň určil že žalobcovi vzhľadom na to, že nebol určený za vlastníka spracovanej veci prislúcha peňažná náhrada, ktorú vyjadril vo výške 3 560 000,- Kč, ktorú podľa jeho konštatovania s poukazom na § 95 O. s. p. pripustil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 13 rozhodnutia, i keď prvostupňový súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané právo žalobcu na vydanie veci (kotla) s tým, že s poukazom na znalecký posudok konštatoval, že pri týchto stavebných prácach dochádza k znehodnoteniu hlavnej veci, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd nárok na vydanie veci zamietol, ako aj v spojení s označením petitu v záhlaví rozhodnutia nie je jednoznačné o akom návrhu konajúci súd rozhodoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené skutočnosti sa musel stotožniť s dôvodnosťou odvolania žalobcu, že ide o rozhodnutie nedostatočné nezrozumiteľné a neurčité. Z obsahu odôvodnenia je jednoznačné, že prvostupňový súd nerozhodoval v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a neodstránil kľúčové nedostatky v poradí už tretieho rozhodnutia a nevykonal žiadne dokazovanie, okrem výsluchu svedkov a teoreticky aj znaleckým posudkom č. l. 218, avšak aj tento dôkaz prvostupňový súd neposúdil správne. Listinné dôkazy, ktoré súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza (kúpna zmluva č. 9812, faktúra č. 98020023, zmluva o prevzatí záväzku z 22. januára 1999 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, dodatky č. 1, 2, 3 kúpnej zmluve č. 9812, zmluva o dielo č. 7097/OTZ/ER zo dňa 29. septembra 1997, dohoda o ručiteľskom záväzku), že neboli vykonané zákonným spôsobom. Je treba poukázať aj na skutočnosť, že v konaní predložený znalecký posudok, ktorý vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, je posudkom, ktorého vypracovanie súd nenariadil, ale bol vypracovaný na požiadanie účastníka a teda nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O. s. p. Za vykonanie dôkazov nemožno považovať vyjadrenia právnych zástupcov účastníkov konania. V spise sa síce nachádzajú listinné dôkazy, ale keďže dôkazlistinou nebol vykonaný v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 O. s. p. v dôsledku čoho došlo k porušeniu ustanovení § 122 a § 123 O. s. p. Bez riadneho dokazovania nie je možné vykonať konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, napriek tomu, že napadnutý rozsudok je pomerne rozsiahly nespĺňa požiadavky uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., keďže v odôvodnení rozhodnutia absentuje uvedenie, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a nie z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Odôvodnenie ohľadne práva na vydanie veci je absolútne nepresvedčivé, nie je z neho zrejmé, či žalobcovi vlastnícke právo svedčí alebo nesvedčí, a nie je z neho vôbec zrejmé ako súd prvého stupňa vec právne posúdil a na základe akých skutočností k tomuto záveru došiel.

Čo sa týka sekundárneho petitu z eventuálneho petitu nie je zrejmé, ako vec prvostupňový súd posúdil, či aplikoval ustanovenie 135b ods. 1 alebo ods. 2 citovaného ustanovenia, iba uviedol, že aplikácia ustanovenia § 135b Občianskeho zákonníka nie je možná, pretože montážou kotla v prevádzke žalovaného, nedošlo k vytvoreniu novej veci.

Prvostupňový súd zároveň na strane 14 napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný nemal v čase nadobudnutia kotla vedomosť o výhrade vlastníckeho práva v prospech žalobcu a následne však skonštatoval, že podľa § 446 Obchodného zákonníka sa stal žalobca vlastníkom veci, pretože nemal v čase prevzatia vedomosť, že nadobúda kotol od nevlastníka. Následne si zas prvostupňový súd odporuje, keď uviedol, že žalobca nedobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí kotla do vlastníctva nepreukázal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tvrdenie žalobcu v odvolaní, že z dôkazov v spise nie je zrejmé, že na účet neprišla celá suma označil taktiež za dôvodné, nakoľko i keď prvostupňový súd uviedol, že k zaplateniu kúpnej sumy došlo, keď žalovaný uviedol, že túto sumu zaplatil svojmu zmluvnému partnerovi spoločnosti OTZ KAJABA, spol. s r. o., je pravdou, že z obsahu dôkazov, táto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyplýva.

Námietku uvedenú v odvolaní ohľadne dobromyseľnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky označuje za dôvodnú s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného skutkového a právneho stavu musí konštatovať, že je pravdou, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom. Ide o rozhodnutie vydané bez vykonania dôkazov, rozhodnutie vydané v rozpore so zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nedostatočne nezrozumiteľné, nejasné, neriešiace podstatu veci, nekorešpondujúce s návrhom žalobcu i keď počtom strán rozsiahle. S poukazom na uvedené v zmysle § 221 O. s. p. odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie, v ktorom bude potrebné ustáliť predmet konania, vykonať dokazovanie zákonným spôsobom, vysporiadať sa s otázkami namietanými v odvolaní a ustáliť, či žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2 600 000,- Kč. Od tejto sumy je potrebné odlíšiť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania alebo zmluvných pokút, ktoré predstavujú osobitné nároky žalobcu, odlišné od kúpnej ceny.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.