UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Veselej Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v konkurznej veci úpadcu: Ing. Ivan Matušík, so sídlom Láb 125, IČO: 11 666 455, o odvolaní úpadcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 5. septembra 2018, č. k. 38K/39/1995-2927, takto
rozhodol:
Odvolanie odmieta.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením z 5. septembra 2018, č. k. 38K/39/1995-2927 zamietol návrh úpadcu na prerušenie konania z 20. augusta 2018 ako nedôvodný.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal dňa 24. septembra 2018 odvolanie úpadca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie konkurzného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie úpadcu podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že podané odvolanie treba odmietnuť.
4. S účinnosťou od 1. júla 2016 bola zákonom zúžená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, keďže v súlade s ustanovením § 355 ods. 2 C. s. p. je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné iba, ak to zákon pripúšťa. 4.1. Podľa § 357 C. s. p. je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní počítaní a iných zrejmých nesprávností okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trovkonania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 a o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
5. V ustanovení § 357 písm. n/ C. s. p. zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania (vrátane uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania) len v dvoch prípadoch, a to:
- v prípade obligatórneho prerušenia konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p., ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť a
- v prípade tzv. fakultatívneho prerušenia v zmysle ustanovenia § 164 C. s. p., kedy môže súd konanie prerušiť, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 5.1. Obmedzenie prípustnosti odvolania proti uzneseniam o prerušení konania, ako aj skutočnosť, že o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 162 má súd prvej inštancie rozhodovať až spolu s rozhodnutím vo veci samej (§ 162 ods. 3 C. s. p.), má za cieľ eliminovať množstvo šikanóznych návrhov na prerušenie konania, ktoré zo strany sporových strán viedli k prieťahom v konaní a spôsobovali neprimeranú dĺžku konania, keď sa častokrát ukázali ako absolútne nedôvodné (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 624).
6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je odvolanie prípustné výlučne proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a/, resp. podľa § 164 C. s. p., prerušil. Ak však súd takýto návrh na prerušenie konania zamietne (o čom má súd prvej inštancie rozhodnúť až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí - pozn. odvolacieho súdu), nie je odvolanie procesne prípustné. Uvedené platí aj vtedy, ak súd prvej inštancie napriek zákonom mu uloženej povinnosti (viď ustanovenie § 162 ods. 3 C. s. p.) o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodne samostatným uznesením pred vydaním konečného rozhodnutia, čím prispieva k oddialeniu konečného rozhodnutia vo veci, ako aj vtedy, ak v takomto uznesení súd prvej inštancie uvedie nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania. Samotné nesprávne poučenie súdom o možnosti podať opravný prostriedok totiž jeho prípustnosť nezakladá.
7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie úpadcu smeruje proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je prípustné. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie úpadcu odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c/ C. s. p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na odmietnutie odvolania sa odvolací súd nezaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého uznesenia.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné (§ 419 a nasl. C. s. p.).